Rok 2020

Vianoce 2020
„Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo. Lebo Chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca.“
/Izaiáš 9, 1-5/

M.Jurčo VIANOCE

Pieseň z neba letí ľúbezná ako láska, nežná ako nevina, pieseň o zázraku Božom.
Boh nás tak miloval, tak splnil svoje sľuby, tak veľmi pozdvihol človeka, že do náručia panny vložil samého seba.
Dieťa sa nám narodilo, Syn nám je daný, Knieža pokoja prichádza, Panovník na trón Dávidov, ktorý každému ruku dáva, ktorý všetkým trpiacim slzy poutiera.
Narodil sa čas milosti, narodil sa nový vek lásky, človek je človeku bratom, človek má Pána milovať.
Pieseň z neba letí, pieseň večná, vždy nová, najkrajšia zo všetkých tónov, najsvätejšia zo všetkých slov.
Poďte ju so mnou spievať:
Narodil sa Kristus Pán, radujme sa…

MODLITBA SPOLOČENSTVA
Všetci sme v Ježišovi jedno telo. Preto aj modlitba jednotlivcov v spoločen¬stve ovplyvňuje celé spoločenstvo, vzbudzuje v ňom pocit povinnosti modliť sa spoločne, modli ť sa jeden za druhého a modliť sa jeden nad druhým. Ak chceme, aby naša modlitba bola silná a účinná, naša láska musí byť čistá, úplná a univerzálna, bez závisti a žiarlivosti. Takáto jednota v spoločenstve a so spoločenstvom, robí aj modlitbu účinnejšou. V opačnom prípade, ak ste voči niekomu zaujatí alebo roztrpčení, potom je vaša modlitba zablokovaná. Z toho vyplýva, že súhra sŕdc spojená s láskou, uzdravuje nielen vlastné zranenia, ale aj zranenia ostatných.
Prečo je teda spoločná modlitba účinnejšou? Keď sme zjednotení v modlitbe, Ježiš je prítomný v našom strede, prijíma naše modlitby, vďakyvzdania, prosbu spoločenstva. Svedčia o tom Ježišove slová: “Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi“ /Mt 18,20/. Potom i sľuby sa nepochybne splnia “ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to” /Jn 16,23/.
V takom prípade sa spoločenstvo stáva zároveň aj uzdravujúcim, s mocou, ktorú nám dáva Duch Svätý, so schopnosťou uzdravovať, posilňovať a povzbudzovať iných a navzájom. Je však potrebné k tomu splniť aj nasledujúce podmienky: Vziať na seba bremeno ostatných, to znamená mať pocit vzájomnej zodpovednosti, prijať každého takého aký je, bez posudzovania, odsudzovania a kritizovania, navzájom sa posmeľovať a dodávať si sily. Taktiež navzájom sa uzdravovať, odstraňovať strachy, úzkosti,napätia… Spoločne napomáhať rast členov spoločenstva, akceptovať charizmy a talenty jednotlivcov.
Takto budeme povolaní stať sa súčasťou uzdravujúceho spoločenstva, a skúmať, akú úlohu nám v ňom dáva Ježiš, aby sme boli prínosom pre pomoc našim blížnym.
Veľmi dôležitou vecou v modlitbe za blížnych, ale i seba samých, je rešpekto vanie a prijatie vôle Božej. To znamená, keď prosíme Pána za uzdravenie seba alebo blížnych, treba najskôr prosbu vložiť do rúk Božích a podrobiť sa jeho plánu s nami. Častokrát počujeme názor človeka- modlím sa a nič!, Boh ma opustil. Nie, Boh nikdy nedokáže opustiť svoje stvorenia. Musíme mať trpezlivosť, aby sa jeho plán v našich životoch mohol úplne naplniť. Ak necháte Boha konať, napriek zotrvávajúcim ťažkostiam a komplikáciám, získate vždy niečo krásne a blaživé,a to aj z takých situácií, ktoré sú zlé. /E. Vella-О modlitbe/
K čomu nás povzbudzuje sv. Páter Pio?
“Často si opakujte nádherné slová nášho drahého Majstra: “Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi.” Stále majte toto krásne zvolanie v srdci a na perách vo všetkých skúškach života. Opakujte si ho v súžení, v pokušeniach a ťažkostiach, ktoré na vás Ježiš zošle. Neustále si ho opakujte, keď sa ocitnete ponorení v oceáne Ježišovej lásky. Toto zvolanie bude vašou kotvou a spásou.”
(P.Š.)

REFLEXIA NA EPIDÉMIU KORONAVÍRUSU V CIRKVI A MsPP V HLOHOVCI

Keď sa zamyslíme, skutočne Covid 19, neviditeľný vírus, spôsobí také prevratné zmeny v ľudskej spoločnosti? A neobišli ani Cirkev a rôzne náboženské zoskupenia vo svete. V súkromí rodín, na pracoviskách, školstve, zdravotníctve…sa čoraz viac vynárali otázky: dokiaľ tá stagnácia potrvá? Vráti sa všetko do normálnych koľají? Tieto a veľa iných otázok a obáv otriasa vedomím ľudí, či veriacich i neveriacich v Boha. Čo sa týka kresťanov -katolíkov? Prvá trauma spočívala zo zavretých kostolov, deti nemohli absolvovať prípravu ma prvé sv. prijímanie,starší ľudia klauzurovaní /zavretí v príbytkoch/ bez možnej posily v chrámoch a odopretím sviatostí atď. Hierarchia Cirkvi, aby zabránila totálnej beznádeji, zabezpečila rozhlasové, televízne sv. omše a prostredníctvom internetu.Fyzické sv.prijímanie nahradilo duchovné /aj za to Bohu vďaka/.Neskôr, po umožnení vstupu do kostolov, nastali takmer ponižujúce obmedzenia, či už rozsadením a obmedzeným počtom prí¬tomných, bez svätenej vody /slúžiacej aj na odpudenie Zlého/, rúšky na tvárach, a čo považujem ja osobne za nehoráznosť, povinné rúška na tvároch ce¬lebrujúcich kňazov, vzdialených od ľudí viac ako 2m. Keď tak, iba pri podávaní sv. prijímania, ktoré bolo dávané na ruku /hoci dezinfikovanú/, čo mnohí považovali za zneuctenie. Taktiež obmedzenia pri sviatosti zmierenia /spovedi/, atď.
Čo sa týka MsPP v Hlohovci, nielen pre vedenie spoločenstva, ale aj členov a ďalších ctiteľov svätca Pátra Pia, nastala hrozivá stagnácia v zúčast¬ňovaní sa stretiek /spoločných modlitieb/. Utíchli kontakty po telefonickej a korešpodenčnej linke, akoby bola spustená neviditeľná opona medzi nimi a MsPP. Niekoľko jednotlivcov sa bojazlivo ozvalo s otázkou, či po uvolnení obmedzení nastane reštart v MsPP. Otázky považujem za opodstatnené, lebo všetko do detailov sa týkalo aj kostola Ducha Svätého, sídla MsPP, keďže na stretká prichádzajú nielen veriaci z Hlohovca, ale jednotlivci z rôznych kútov Slovenska. Kompenzačnou útechou pre externistov bol kontakt prostredníctvom webovej stránky MsPP v Hlohovci, výzva k modlitbám Obetného ruženca Pátra Pia za ukončenie pandémie a posilou pre všetkých bol e-mail zo S.G.R./z Talianska/.
A pre modlitby toľkých, čo veria v silu modlitby a na príhovor veľkého novodobého svätca Pátra Pia z Pietrelciny, prostredníctvom Panny Márie, spros¬tredkovateľky všetkých milostí u Boha, na webovej stránke MsPP sa objavila radostná správa: 16.mája 2020 sa koná stretko MsPP so sv.omšou. Nasle-dovali ďalšie stretká, a to 6.júna a 27.júna, uzavierajúce prvý polrok 2020, so želaním požehnaného dovolenkového oddychu s pozvaním na 29. au¬gusta, kedy začína druhý polrok stretiek do konca roka 2020. V tomto období/v septembri/, kedy 23.9. pripadá výročná spomienka na sv.Pátra Pia, poriada MsPP v Hlohovci triduum /trojdňovú duchovnú obnovu/ tentokrát v dňoch 17.- 19. septembra /štvrtok, piatok, sobota/. Sú vítaní nielen členovia a ctitelia Pátra Pia, ale všetci veriaci dobrej vôle.
Záverom skutočne veľmi dôležitá poznámka, aplikovaná do homílie počas sv. omše 10. júna 2020 v rožňavskej diecéze, prednesenej pánom biskupom, Mons. Stanislavom Stolárikom /počas sv. omše o 18.00 hod./, keď okrem iného poznamenal:”..,že nik zo štátnych predstaviteľov nevyjadril povďačnosť Cirkvi za modlitby a obety veriacich, jednak za akceptovanie štátnych nariadení počas pandémie Koronavírusu a ťažkú zdržanlivosť…” Táto nevšímavosť je skutočne poľutovaniahodná i z dôvodu, že veriaci /rôznych denominácií/ tvoria značné percento obyvateľstva. Vďaka však patrí predovšetkým Bohu, že vypočul naše modlitby a prosby a nastalo zmiernenie obmedzení a nádej na zlepšenie situácie.
Dodatok: Dňa 29. júla 2020, poďakovala cirkvám za solidárnosť s nariadeniami ohľadne epidémie koronavírusu p. prezidentka SR, Z. Čaputová.
Očakávaná druhá vlna epidémie hrozivého koronavírusu od 1. októbra 2020, priniesla svetu a Slovensku opätovný strach s otáznikmi. Žiaľ, za hriešnosť ľudstvo piká…!
Prosme Pána neba i zeme, aby na príhovor sv. Pátra Pia z Pietrelciny, mocného orodovníka v nebi, i naďalej MsPP v Hlohovci mohlo vyprosovať Božie požehnanie pre seba, svoje rodiny, blížnych а Cirkev.
“S ABSOLÚTNOU DôVEROU SA VLOŽTE DO RÚK BOŽIEHO MILOSRDENSTVA’ /sv. Páter Pio/
Pripravila vedúca MsPP v Hlohovci

Poznámka: O dianí v MsPP budeme informovať v nasledujúcich vydaniach informačného bulletinu)

Z diania MsPP v Hlohovci
VIERA V SILU MODLITBY ROBÍ ZÁZRAKY
/Svedectvo/

Tí ľudia, ktorí veria v silu modlitby, zodpovedne a vytrvalo ju praktizu¬jú, neraz pocítia takmer nad očakávanie Božiu milosť. Požiadavky je však nutné spájať s Božou vôľou - nech sa stane tvoja vôľa, Pane! Napokon, keď si na pomoc zoberieme mocného orodovníka, sv.Pátra Pia a modlitby MsPP, s nádejou môžeme očakávať „verdikt“ Najvyššieho. Prípad, ktorý čitateľom priblížim, je snahou povzbudiť veriacich k viere v silu modlitby.
Rodina od Levíc /meno zámerne neuvádzame/ sa s prosbou o modlitby obráti¬la na MsPP v Hlohovci, za svoje najmladšie dieťa, päťročnú L. V liste adresovanom vedúcej MsPP, matka dieťaťa uvádza diagnostikované postihy a ochorenia dieťaťa, ktorých množstvo a závažnosť priamo vnucuje názor, že to môže vyriešiť iba zázrak.
Hneď na pôrodnej sále dieťaťu diagnostikovali rázštep podnebia, k tomu vykĺbené bedrové kĺby. Nasledovala ďalšia diagnoza - laryngomalácia /defekty v hrdlovej oblasti/, následkom čoho jej museli urobiť tracheostómiu /vývod/. Zároveň do uší jej vložili trubičky na vytekanie tekutín. A zis¬tená bola aj porucha sluchu. K tomu sa pridal defekt srdcovej priehrad¬ky a pľúcne problémy. Lekári konštatovali nutnosť operácie srdca. Chceli jej urobiť katetrizáciu, ale kvôli nízkej telesnej váhe/ako tvrdí matka/ bolo nutné „rezať“ hrudníček. Napokon lekári v oblastnej nemocnici sa rozhodli nepodujať sa na zákrok z dôvodu ohrozenia života dieťaťa, preto prípad postúpili klinike v Bratislave. Keď bolo všetko vybavené na príjem, všetko zastavil Koronavírus. Pre rodičov nastalo obdobie očakávania,utrpenia a strachu.
Pred časom sa mladá rodina dozvedela z Rádia Lumen o MsPP v Hlohovci. Ich veľká viera v silu modlitby ich priviedla aj a dieťaťom do Hlohovca, aby so spoločenstvom Pátra Pia prosili Pána o milosť, na príhovor sv. Pátra Pia. Opätovne prišli do kostola Ducha Svätého a k relikvii svätca aj pred odchodom do Bratislavy /pozn.:otec dieťaťa bol vtedy služobne vzdialený, ale matka taxíkom aj s dieťaťom prišla, aby dieťa i seba pred relikviou sv.Pátra Pia, odovzdala do rúk Božích s prosbou o pomoc/. Vedúca MsPP vyzvala prítomných, aby zaradili modlitby a prosby za L. do svojich modlitieb,a matku L., aby z nemocnice dľa možnosti informovala o stave dieťaťa, ktoré tam podstúpilo viacero operácií. Už samotné informácie matky dieťaťa boli hrozivé, nieto ich prežitie .Obdivuhodná však pre mňa zostáva dominantná vec: sila viery s akou všetko matka dieťaťa odovzdávala do rúk Božích v nádeji, že Pán vypočuje jej a prosby MsPP na príhovor sv.Pátra Pia.
Správy o zdravotnom stave dieťaťa prichádzali formou sms a boli dobré. A nielen dobré, ale takmer neuveriteľné. 30.sept.2020 prišla SMS tohoto
znenia: „.. .L. si včera večer vytiahla sondu/bola kŕmená pomocou sondy/ a už večer pila mlieko z pohárika, dnes ráno jedla 100 ml banánovej výživy a vypila 125 ml vody s medom.” Odpovedala som jej: Chvála Pánovi a vďaka Pátrovi Piovi! Modlime sa naďalej.” Ďalšia SMS z Bratislavy znela: “Zajtra máme kontrolné vyšetrenie tracheo dierky v narkóze, dúfajúc, že bude dobré. Vyšetria krv, výtery z nosa a hrdla, a keď to všetko bude dobré, tak by sme v piatok /l.okt.2020/ mohli ísť domov, ak to bude Božia vôľa.” Nasledujúca SMS: “Máme za sebou kontrolné vyšetrenie tracheo dierky v narkóze, je tiež v poriadku. Už je so mnou na izbe. Moja odpoveď: “Vďaka Pánovi!, opäť víťazí viera v silu modlitby.” Poslednou SMS-kou bola tohoto znenia: “Včera sme prišli domov z nemocnice a nedá sa slovami vyjadriť vďačnosť Nebeskému Otcovi za celý priebeh pobytu v nemocnici. Vďaka všetkým, ktorí sa modlili za našu L. Ešte jej robí problém vykašlať hlieny, keďže bola zaintubovaná. Mu¬sí ju to Ježiš naučiť, ja jej pomôcť neviem. Máme sa vyhýbať kontaktu s ľuď¬mi, aby neochorela, tak neviem, kedy sa prídeme ukázať do Hlohovca. Ďakujeme za modlitby, vďační rodičia.”
Dodatok:
“Dokumentácia tohoto /zázračného/ uzdravenia 5 ročného dievčatka, nech poslúži všetkým, čo ho budú čítať, k upevneniu viery v silu modlitby, tentokrát opäť na príhovor sv. Pátra Pia z Pietrelciny, sprostredkované Pannou Máriou milosrdnému Ježišovi.
S.A.Patayová,
líd.MsPP v Hlohovci

MAJME ODVAHU V UTRPENÍ
Často si kladieme otázku- aký má zmysel utrpenie? Príde choroba, bolesť, tra¬gédia, nešťastie. Zostávame smutní, utrápení, nervózni, nespokojní. Všetko sa nám zdá odrazu nezrozumiteľné, nedokonalé, tmavé, ťažké. A toto všetko u nás vyvoláva strach. Nastupuje strata schopnosti toto všetko pochopiť. Núti to človeka klásť si otázky - prečo existujú toľké fyzické a morálne zemetrase¬nia. Prečo hynú tisíce mužov, žien a detí a státisíce zostanú bez strechy nad hlavou. Prečo je zničených toľko duchovných i svetských hodnôt? Pre mnohých ľudí toto všetko je nepochopiteľným tajomstvom, najmä keď všetko protirečí dobru. Uvedené nevysvetlíš prísľubom pokoja a spravodlivosti, keď sa životné situácie rozchádzajú s perspektívami nebeského kráľovstva.
Napriek tomu všetkému existuje zdôvodnenie. Predovšetkým tým, že tento svet nie je náš pravý domov. Keby na svete bolo stále všetko pekné a príjemné, ľahko by sme zabudli na svoje určenie. Vari je pochopiteľné, že utrpenia sú na to, aby sme si vedeli vážiť zdravie, sily, schopnosti, čas. Bolesť a smútok sú na to, aby sme vedeli prosiť. Ak sa nám niečo rúca, je to preto, aby sme svoj život nezahrabali len v pozemských dobrách.
Náš postoj k utrpeniu musí byť jasný. Ak uveríme, že všetko na svete má svoj zmysel, prestaneme sa báť. Ak upevníme v sebe nádej, že všetko riadi nebo, premôžeme akékoľvek pochybnosti. Ak vystrieme ruky “neutopíme sa”, budeme zachránení. Brat, sestra, vari sa tu ma zemi namáhame a trpíme, aby sme vytvorili iba jeden hrob naviac na cintoríne?
Nie! Treba si uvedomiť napriek úžasnému množstvu životných nešťastí, chorôb, rozvodov, sirôt… že vo svete sú a budú búrky, vlnobitia, víchor…Ver nebu, aj keď more sa búri. Ver nebu, aj keď trpíš a nariekaš, aj keď sa rúca tvoj dom a pozemské šťastie. Ba aj vtedy, keď ti odbíja hodina smrti. Práve v hodi¬ne smrti sa všetko vysvetlí. V tejto hodine pochopíš všetky „prečo“ svojho ži¬vota.
Jozef Jurina

“Toto vaše utrpenie nie je trestom od Boha, ale skôr ovocím jeho lásky, ktorou vás chce pripodobniť svojmu Synovi. Trpíte, ale verte, že Ježiš trpí vo vás, pre vás a spolu s vami. Pripája sa k vám svojim utrpením a vy -ako obeť- musíte doplniť za vašich bratov a sestry to, čo chýba Kristovmu utr¬peniu. Nech vás uteší myšlienka, že v tejto agónii nie ste samotní, ale máte dobrého spoločníka.” /sv.Páter Pio/
(S.P.)

Modlitba kampane zameranej na odprosenie za zneuctenia eucharistického Srdca Ježišovho

Bože môj, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa! Prosím o odpustenie pre tých, čo v teba neveria, tebe sa neklaňajú, v teba nedúfajú a teba nemilujú. (trikrát)

Ó Božské Eucharistické Srdce Ježišovo, pohliadni na nás, ktorí so skrúšeným srdcom kľačíme pred majestátom tvojej vykupiteľskej lásky v Najsvätejšej sviatosti. Vyhlasujeme, že sme pripravení dobrovoľne odčiňovať nielen naše osobné hriechy, ale najmä nevýslovné zneuctenia, svätokrádeže a ľahostajnosť, ktorými si v tejto dobe urážaný v Najsvätejšej sviatosti Tvojej lásky, najmä prijímaním Eucharistie v stave neviery, smrteľného hriechu a jej podávaním na ruku.

Čím väčšmi neviera útočí proti Tvojmu božstvu a proti Tvojej reálnej prítomnosti v Eucharistii, tým väčšmi veríme v Teba a tým väčšmi sa Ti klaniame, ó eucharistické Srdce Ježišovo, v ktorom prebýva všetka plnosť božstva!

Čím viac sú tvoje sviatosti zneucťované, tým pevnejšie v nich veríme a tým zbožnejšie ich chceme prijať, ó eucharistické Srdce Ježišovo, prameň života a svätosti!

Čím viac je Tvoja Najsvätejšia sviatosť očierňovaná a preklínaná, tým slávnostnejšie vyhlasujeme: „Bože môj, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa! Prosím o odpustenie pre tých, čo v teba neveria, tebe sa neklaňajú, v teba nedúfajú a teba nemilujú, ó eucharistické Srdce Ježišovo, najhodnejšie všetkej chvály!

Čím si opustenejší a zabudnutejší v Tvojich chrámoch, tým viac chceme navštevovať Teba, ktorý medzi nami prebývaš v svätostánkoch našich kostolov, ó eucharistické Srdce Ježišovo, dom Boží dom a brána do neba!

Čím viac je slávenie Eucharistickej obety zbavované posvätnosti, tým väčšmi chceme podporovať zbožnú celebráciu svätej omše, ktorá je navonok i vnútorne zameraná na Teba, ó eucharistické Srdce Ježišovo, stánok Najvyššieho!

Čím viac si prijímaný na ruku postojačky spôsobom postrádajúcim známku pokory a klaňania sa, tým viac Ťa chceme prijímať pokľačiačky a na jazyk, s poníženosťou mýtnika a prostotou dieťaťa, ó eucharistické Ježišovo Srdce nekonečnej velebnosti!

Čím viac si prijímaný do nečistých sŕdc v stave smrteľného hriechu, tým viac chceme robiť skutky pokánia a očisťovať naše srdcia častým pristupovaním k sviatosti pokánia, ó, eucharistické Srdce Ježišovo, náš pokoj a naše zmierenie!

Čím intenzívnejšie pracuje peklo na zatratení duší, tým väčšia je naša horlivosť za ich spásu zapálená ohňom Tvojej lásky, ó eucharistické Srdce Ježišovo, spása všetkých, čo v teba dúfajú!

Čím väčšmi je rozmanitosť náboženstiev deklarovaná ako pozitívna vôľa Božia a ako právo založené na ľudskej prirodzenosti a čím väčšmi narastá doktrinálny relativizmus, tým nebojácnejšie vyznávame, že Ty si jediný Spasiteľ ľudstva a jediná cesta k Bohu Otcovi, ó eucharistické Srdce Ježišovo, kráľ a stredisko všetkých sŕdc!

Čím väčšmi cirkevné autority nemajú problém s vystavovaním pohanských modiel v kostoloch a dokonca aj v Ríme, tým väčšmi vyznávame pravdu: „Ako súvisí Boží chrám s modlami?“ (2 Kor  6, 16), tým väčšmi budeme s Tebou odsudzovať „ohavnosť spustošenia na svätom mieste“ (Mt. 24, 15), ó eucharistické Srdce Ježišovo, svätý chrám Boží!

Čím viac sa na Tvoje sväté prikázania zabúda a čím častejšie sú porušované, tým viac ich chceme zachovávať s  pomocou Tvojej milosti, ó eucharistické Srdce Ježišovo, hlbokosť všetkých čností!

Čím viac medzi ľuďmi vládne zmyselnosť, sebectvo a pýcha, tým viac chceme zasvätiť Tebe naše životy v duchu obety a sebazapierania, ó eucharistické Srdce Ježišovo, potupami preplnené!

Čím silnejšie útočia brány pekla proti Tvojej Cirkvi a Petrovej skale v Ríme, tým silnejšie veríme v nezničiteľnosť Cirkvi, ó eucharistické Srdce Ježišovo, prameň všetkej útechy, ktorý neopúšťaš Cirkev a Petrovu skalu ani v tých najťažších búrkach!

Čím viac sa ľudia utápaju v nenávisti, násilí a sebectve, tým intímnejšie sa my, členovia jednej Božej rodiny v Cirkvi, chceme navzájom milovať, ó eucharistické Srdce Ježišovo, plné dobroty a ľúbosti!

Ó Božské eucharistické Srdce Ježišovo, daj nám svoju milosť, aby sme boli vernými a pokornými uctievateľmi, milovníkmi, obrancami a potešiteľmi tvojho eucharistického Srdca v tomto živote a tak došli do slávy tvojej lásky v blaženom videní po celú večnosť. Amen.

Bože môj, verím v teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa! Prosím o odpustenie pre tých, čo v teba neveria, tebe sa neklaňajú, v teba nedúfajú a teba nemilujú. (trikrát)

Panna Mária Najsvätejšej sviatosti, oroduj za nás!

Sv. Tomáš Akvinský, sv. Peter Julian Eymard, sv. Francisco Marto, sv. páter Pio a všetci eucharistickí svätí, orodujte za nás!

biskup Athanasius Schneider

https://www.christianitas.sk/biskup-schneider-iniciuje-medzinarodnu-kampan-na-odprosovanie-za-zneuctenia-eucharistie/

A.Negrisolo,

N.Castello,

S.M.Manelli

OTEC PIO Z PIETRELCINY - pohľad do vnútra stigmatizovaného

kapucína

OTEC PIO - kňaz, vzor zasväteného života.

„Všetko a všetkých premáhať láskou“

Základným prvkom pastierskej lásky je podľa Jána Pavla II. to ,že sa človek úplne daruje cirkvi. Veľkoleposť pastierskej lásky otca Pia v jeho kňazskom pôsobení interpretuje pápež ako neprehliadnuteľné znamenie nádeje pre náš trápením naplnený vek.

Raz sa duchovná dcéra otca Pia spýtala: “Kto ste, že za vami prichádza toľ­ko ľudí?” Bez najmenšieho zaváhania odpovedal: “Som trpiteľ pre duše! Som spaľujúci oheň.” A bol ním skutočne po celý svoj kňazský život. Sám to tiež charakterizoval počas výročia 50-rokov rehoľného života. “Päťdesiat rokov pribitý na kríži. Päťdesiat rokov spaľujúceho ohňa pre teba, Pane, a pre tých, ktorých si vykúpil. Čo iné si môže priať moja duša, než aby všetkých mohla priviesť k tebe a aby som trpezlivo očakával až spaľujúci oheň vo mne ko­nečne spáli moje vnútro a budem bez výhrad v Tebe /1953-Ep IV, s.922/.

Láska u otca Pia bola prameňom jeho pastierskej práce, ktorá mala bratský, materský, otcovský a priateľský charakter.

S otcom Piom spolupracovali aj lekári, dr. Sanguinetti, dr. Sanvik a dr. Kiswarday, ktorí zanechali všetko, aby s ním mohli vybudovať Casa Sollievo della Sofferenza /Dom úľavy v utrpení/. Raz mu dr. Sanguinetti povedal: “Otče, s obdi­vom pozorujem, že ste všetkým pre všetkých. “Však v zápatí počuje: “Musím ťa poopraviť: “Som celý pre každého. Každý má právo povedať: Otec Pio je môj.” Do San G.Rotondo prichádzali veriaci z celého sveta, a to zo všetkých spolo­čenských vrstiev: jednoduchí ľudia, aristokrati, politici, vedci i umelci. Man­želka markíza Sachettiho z Ríma pri kontakte s otcom Piom poznamenala: “Vy otče Pio sa každý deň ponúkate Bohu za jeho ľud!” On jej odvetil: “Každý deň opakujem nášmu Pánovi, že ak to bude potrebné na jeho väčšiu česť a slávu, aby som vytrpel pekelné muky,tak ma tam kľudne pošli!” Čo otca Pia nesmier­ne trápilo, bolo vedomie stratených duší. Preto sa za ne neustále modlil a prelieval slzy. Nad tými, čo urážali Boha prelieval potoky sĺz. Dôvodom jeho plaču bol aj nedostatok vzájomnej lásky medzi ľuďmi. Jeho odpoveďou bolo: Želal by som si denne prelievať rieky sĺz, lebo na zemi sa už skoro nenájde otvorené srdce.”

Otec Pio veľakrát povedal a napísal, že Ježiš mu zveril duše už v dobe, keď bol mladým kňazom, v okamihu jeho primícií, tiež neskôr počas kňazstva. Aj keď niekedy sa otec Pio zdal byť precíznym, „chirurgom“, ale tiež Šimonom z Cyreny. Aj keď sa to zdá byť paradoxné, oba spôsoby sú len dvomi tvárami ho­rúcej lásky. Keď k nemu prichádzali mnohí chorí a prosili ho o pomoc, opako­val: “Ja sa nebudem šetriť…”

Prežívanie svätej omše

Ján Pavol II. nás upozorňuje, že to najpodstatnejšie na kňazskej identite okrem pastierskej lásky k dušiam je vzťah k eucharistii: “Každý kňaz je natoľko

platný, nakoľko je hlboký jeho vzťah k eucharistii. Svätá omša bez lásky je obrazom neplodného kňaza. Horúca svätá omša je výrazom kňaza-dobyvateľa duší. Vlažná eucharistická úcta je výrazom kňaza vo vážnom nebezpečí, kňaza ľahostajného a povrchného” /z homílie 1.apríla 1987/.

Priamo extaticky prežívané sv. omše sv. Jána z Kríža, sv. Filipa Neriho, sv. Vavrinca z Brindisi, sv. Jána Máriu Vianeyho, dobývali a získavali duše.

Sväté omše slúžené sv. Jozefom Kopertinským, priťahovali pútnikov z celej Európy a omše s v. otca Pia v San Giovanni Rotondo, lákali do tohoto kúta Talianska ľudí z celej planéty.

TURÍCE - staňme sa nositeľmi Svetla

Vo vnútri istej svätyne Židov, ktorá sa nazývala Svätyňa svätých, bol pos­tavený sedemramenný svietnik. Bo1 neustále rozsvietený, znázorňujúc poslanie Izraela. V tomto svietniku nikdy nechýbal olej.

Takýto by mal byť aj náš život. Pomocou modlitbového života sa musíme stať horiacou sviecou pred Bohom, musíme byť vždy “plní oleja”, a takto prežívať dôverné spoločenstvo s Bohom.

V knihe Zjavení sa stretávame so siedmimi svietnikmi a všetky sú na zvláš­tnom podstavci. To znamená, že Boh sa na nás nepozerá ako na skupinu, ale ako na jednotlivcov /porov.Zj 1,12-13/.

Každý z nás je zodpovedný za to, aby sa stal nositeľom Svetla. Každý jednot­livec sa musí stať nositeľom Svetla medzi tými, s ktorými sa stretáva alebo ku ktorým je poslaný /porov.Mt 5,16/.

Duch Svätý nás posväcuje nielen ako skupinu, ale ako jednotlivcov. Preto našou úlohou je prinášať Svetlo do prostredia, v ktorom sa nachádzame a “pomazanie” do kultúry, v ktorej žijeme.

Potom sa stanete sviecami, ktoré osvecujú tento svet a svetlom, ktoré za­pálil Duch Svätý /Zj 12,13/.

Duch Svätý je ten, ktorý zapaľuje zhasnuté sviece. A on je ten, ktorý zapáli sviecu každého jedného z nás, aby sa stal jeho plamienok planúcim ohňom pred Bohom. Neustále prosme Ducha Svätého, aby v našom živote udržiaval Je­žišovo svetlo, lebo poslaním kresťanov je hlásať Božie slovo a byť svetlom pre ostatným ľudí. /Čerpané: Duch Svätý - Prameň života, E.Vella/

…………………………………..

“Žite pokojne a príliš sa nestrachujte. Duch Svätý potrebuje ticho a po­koj, ak má v nás slobodnejšie pôsobiť. Každá vaša nepokojná myšlienka je chy­bou, lebo nemáte dôvod strachovať sa. To Pán pôsobí vo vás a vy nemusíte ro­biť nič, treba len dvere vášho srdca nechať otvorené dokorán, aby mohol vo Vás pôsobiť ako sa mu páči.” /sv. Páter Pio/

…………………………………..

“Ó Duchu Svätý príď a daj nám schopnosť vnímať všetko, čo sa okolo nás de­je, čo nedokážeme vlastným rozumom pochopiť a vnímať ako znamenia a signál

z neba pre našu záchranu v diele spásy nášho Pána Ježiša Krista.”

.J.Groeschel/

…………………………………..

Duchu Svätý, Duch Lásky, prosíme ťa, zhliadni na svoj ľud, ktorý zvlášť v tejto dobe potrebuje svätých kňazov ako verných svedkov lásky Boha ku každému človeku.

Duch Svätý, Duch života, ty otváraš srdce na volanie Boha. Daj, nech sú srd­cia i mysle mladých ľudí otvorené, aby počuli Kristove slová:”Zatiahni na hlbinu!”

SAP

O, Mária, naša najsladšia Matka a Rodička vteleného Slova, kľačíme tu pred tebou, keď svitá nový deň, nový veľký Boží dar.

Celú svoju bytosť vkladáme do tvojich rúk a do tvojho Srdca. Všetko v nás nech je tvoje: rozum a vôľa, naše telo i duša. Svojou materinskou láskou v nás vytváraj nový život, život tvojho Ježiša.

Ó, Kráľovná nebies, svojim materinským vnuknutím podporuj aj tie najmenšie naše skutky. Daj, aby boli pri svätej a nepoškvrnenej obeti všetky čisté a Bohu milé.

Ó, dobrotivá Matka, urob nás svätými, ako to od nás očakáva Pán Ježiš a o čo ustavične túžobne prosí tvoje Srdce. Amen.

Z DIANIA MsPP V HLOHOVCI

o Nie každý kalendárny rek býva v MsPP tak bohatý na rôzne udalosti ako bol uplynulý rok 2019. Jeho záverom, k Vianociam a Novému roku 2020, přišlo na adresu spoločenstva PP v Hlohovci množstvo pozdravov, dobrožičení a poďakovaní. S vďakyvzdaním Bohu, ďakujem tiež všetkým za priazeň a duchovnú podporu modlitbami:

o Veľmi vzácny pre MsPP, patril pozdrav z Arcibiskupstva v Trnave, s podpisom Jeho Excelencie, Msgr. Jána Oroscha, arcibiskupa.

o So srdečným želaním požehnania Božieho, prišiel pozdrav od chorej rehoľnej sestry Maximiliány, z Charitného domova v Cerovej, ku ktorému sa pripojili aj ďalšie rehoľné sestričky, obetujúc svoje utrpenia za MsPP a jeho vedenie v Hlohovci

o Celému spoločenstvu PP v Hlohovci, osobitne jeho vedeniu, vyprosujú silu, výdrž a Božie požehnenie slovenskí kapucíni, na čele s provinciálom, pátrom Norbertom Pšenčíkom.

o Osobitne si na MsPP s pozdravom spomína aj Hlohovčan, páter Jakubrafael

Blahoslav Patay OFM Cap. z Budapešti, kde toho času pôsobí misijne.

o Milá odozva na pozdrav a informácie o dianí v MsPP za rok 2019, prišiel do Hlohovca aj z centrály modlitbových skupín sveta, zo San Giovanni  Rotondo z Talianska.  Z textu p. Giny Giusso z európskej sekcie, citujem: “

„Je mi potešením prijať váš list! Ďakujeme za vaše informácie o Modlitbovej spoločnosti Pátra Pia v Hlohovci.  Nech žehná Boh všetkých členov a ctiteľov sv. Pátra Pia vo vašom spoločenstve. Tešíme sa s vami za ocenenie vedúcej Stanislavy Anny Patayovej  udelené vašim arcibiskupom. Je to veľmi vzácne, že modlitbové skupiny Pátra Pia vydávajú svedectvo o ich osobitnej charizme v cirkvi. Ďakujeme Stanislave A. Patayovej za jej vytrvalú záslužnú činnosť vo vašom spoločenstve /viď foto dok./ Nech Vám Pán na príhovor Panny Márie a sv. Pátra Pia udelí požehnanie, radosť, lásku a pokoj a uzdravujúce milosti na Vianoce a na Nový rok 2020“.

Mimoriadna udalosť – ocenenie vedúcej hlohoveckého MsPP /RUŽA SV. ALŽBETY/, nezostáva iba vo vedomí miestnych členov a ctiteľov Pátra Pia, ale presahuje rámec Slovenska tým, že bola zverejnená oficiálnym orgánom skupín Pátra Pia, v časopise La Casa Solievo della Sofferenza /S.G.R./, ktorý je vydávaný vo viacerých svetových jazykoch. S fotografiou bol zverejnený aj text a udeľovateľ ocenenia Jeho Excelencia, Mons. Ján Orosch, arcibiskup Trnavskej arcidiecézy.

A.Negrisolo,

N.Castello,

S.M.Manelli

OTEC PIO Z PIETRELCINY - pohľad do vnútra stigmatizovaného

kapucína

OTEC PIO - kňaz, vzor zasväteného života.

„Všetko a všetkých premáhať láskou“

Základným prvkom pastierskej lásky je podľa Jána Pavla II. to ,že sa človek úplne daruje cirkvi. Veľkoleposť pastierskej lásky otca Pia v jeho kňazskom pôsobení interpretuje pápež ako neprehliadnuteľné znamenie nádeje pre náš trápením naplnený vek.

Raz sa duchovná dcéra otca Pia spýtala: “Kto ste, že za vami prichádza toľ­ko ľudí?” Bez najmenšieho zaváhania odpovedal: “Som trpiteľ pre duše! Som spaľujúci oheň.” A bol ním skutočne po celý svoj kňazský život. Sám to tiež charakterizoval počas výročia 50-rokov rehoľného života. “Päťdesiat rokov pribitý na kríži. Päťdesiat rokov spaľujúceho ohňa pre teba, Pane, a pre tých, ktorých si vykúpil. Čo iné si môže priať moja duša, než aby všetkých mohla priviesť k tebe a aby som trpezlivo očakával až spaľujúci oheň vo mne ko­nečne spáli moje vnútro a budem bez výhrad v Tebe /1953-Ep IV, s.922/.

Láska u otca Pia bola prameňom jeho pastierskej práce, ktorá mala bratský, materský, otcovský a priateľský charakter.

S otcom Piom spolupracovali aj lekári, dr. Sanguinetti, dr. Sanvik a dr. Kiswarday, ktorí zanechali všetko, aby s ním mohli vybudovať Casa Sollievo della Sofferenza /Dom úľavy v utrpení/. Raz mu dr. Sanguinetti povedal: “Otče, s obdi­vom pozorujem, že ste všetkým pre všetkých. “Však v zápatí počuje: “Musím ťa poopraviť: “Som celý pre každého. Každý má právo povedať: Otec Pio je môj.” Do San G.Rotondo prichádzali veriaci z celého sveta, a to zo všetkých spolo­čenských vrstiev: jednoduchí ľudia, aristokrati, politici, vedci i umelci. Man­želka markíza Sachettiho z Ríma pri kontakte s otcom Piom poznamenala: “Vy otče Pio sa každý deň ponúkate Bohu za jeho ľud!” On jej odvetil: “Každý deň opakujem nášmu Pánovi, že ak to bude potrebné na jeho väčšiu česť a slávu, aby som vytrpel pekelné muky,tak ma tam kľudne pošli!” Čo otca Pia nesmier­ne trápilo, bolo vedomie stratených duší. Preto sa za ne neustále modlil a prelieval slzy. Nad tými, čo urážali Boha prelieval potoky sĺz. Dôvodom jeho plaču bol aj nedostatok vzájomnej lásky medzi ľuďmi. Jeho odpoveďou bolo: Želal by som si denne prelievať rieky sĺz, lebo na zemi sa už skoro nenájde otvorené srdce.”

Otec Pio veľakrát povedal a napísal, že Ježiš mu zveril duše už v dobe, keď bol mladým kňazom, v okamihu jeho primícií, tiež neskôr počas kňazstva. Aj keď niekedy sa otec Pio zdal byť precíznym, „chirurgom“, ale tiež Šimonom z Cyreny. Aj keď sa to zdá byť paradoxné, oba spôsoby sú len dvomi tvárami ho­rúcej lásky. Keď k nemu prichádzali mnohí chorí a prosili ho o pomoc, opako­val: “Ja sa nebudem šetriť…”

Arcibiskup Zvolenský - prijímať po kľačiačky je povolené! Kňazi čo to zakazujú sa mýlia

Ak chodíte pravidelne do kostola, možno ste si všimli, že väčšinou sa na Slovensku Eucharistia rozdáva po stojačky a nie po kľačiačky ako to bolo zvykom v minulosti. Možno ste dokonca zacítili túžbu si kľaknúť a tak prijať Eucharistiu, len ste sa k tomu kroku ešte neodvážili. V tom prípade Vás iste bude zaujímať odpoveď otca biskupa Zvolenského na nasledujúce otázky:

1. Je prijímanie Eucharistie po kľačiačky u nás povolené, alebo zakázane?

2. Ak je povolené, tak prečo niektorí kňazi bránia veriacím si kľaknúť?

Takto zneli aj otázky poslucháčky rádia Lumen na arcibiskupa Zvolenského v relácii Od ucha k duchu zo dňa 21. októbra 2017. Relácia sa venovala otázke Eucharistickej úcty. Otec biskup v nej vysvetľoval, ako je kľúčové, aby sme prehlbovali našu úctu a lásku ku Kristovi v Eucharistii a to aj svojim vonkajším prejavom - klačaním, ktorý ma samozrejme odrážať náš vnútorný postoj.

Otec biskup na obe otázky jasne odpovedal. Jeho odpoveď však niektorých pokrokovejších kňazov asi nepoteší.

K otázke či pri prijímaní Eucharistie môžeme kľaknúť, biskup Zvolenský kategoricky povedal

Na to, či je to možné a dovolené je jednoznačná odpoveď. Cirkevné dokumenty to povoľujú!.

Ku kňazom, ktorí bránia veriacim si kľaknúť počas prijímania adresoval kritiku

Treba to pokladať u kňazov za niečo nesprávne! Pomáhajme aj my kňazom, aby mohli čo najsprávnejšie vykonávať kňažskú službu

Teda, ak zakazujú veriacim si kľaknúť, tak ich máme slušne upozorniť, že sa mýlia a že také právo nemajú. Pošlite im napríklad tento článok.

Svätý otec Ján Pavol II. v otázke kľačania pri prijíamní používal ešte ostrejší jazyk. V kázni z roku 1989 napomínal progresívnych biskupov zo Západu slovami:

“Preto ešte raz varujem pred všetkými formami neúcty. Napríklad tu, v mojej diecéze, je zakázané prijímanie na ruku, ako aj ono povstávanie v mnohých miestach vo sv. omši, pretože my vieme, čo sa tu slávi. Nie je to nič menšieho než smrť nášho Pána a Spasiteľa, ktorému máme za všetko ďakovať. Berieme ohľad na ľudský úsudok, bojíme sa, že sa nám vysmejú a obávame sa nevýhod zo strany ľudí – Boha sa však nebojíme? Ja som neodvolal, čo o tom hovoril jeden z mojich predchodcov!

Deje sa to na vašu zodpovednosť, milí biskupi zahraničných diecéz a ja sa za vás modlím, aby ste ešte včas poznali, aká nepravá vaša cesta je! Ale tu, milí bratia a sestry, je dovolené prijímať len pokľačiačky do úst; všetko, čo dovlečú a rozšíria cudzinci je zakázané. Toto vám hovorím ako váš biskup!

Ak si na budúce budete chcieť klaknúť počas prijímania, tak bez obáv tak urobte. Máte na to právo. Cirkevné dokumenty, svätý Ján Pavol II., ale aj náš biskup Zvolenský jasne hovoria, že môžete. Nikto Vám nemá právo zakazovať, aby ste s úctou a bázňou pokľakli pred živým Bohom, zvlášť keď ho idete prijať. Práve naopak, kňazi ako dobrí pastieri by mali Eucharistickú zbožnosť u ľudí prehlbovať a podporovať. Istotne nie od nej odrádzať. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že drvivá väčšina kňazov nemá problém ak si kľaknete cez prijímanie. Práve naopak, dobrých kňazov to dokonca poteší. Netreba sa preto báť.

Prežívanie svätej omše

Ján Pavol II. nás upozorňuje, že to najpodstatnejšie na kňazskej identite okrem pastierskej lásky k dušiam je vzťah k eucharistii: “Každý kňaz je natoľko

platný, nakoľko je hlboký jeho vzťah k eucharistii. Svätá omša bez lásky je obrazom neplodného kňaza. Horúca svätá omša je výrazom kňaza-dobyvateľa duší. Vlažná eucharistická úcta je výrazom kňaza vo vážnom nebezpečí, kňaza ľahostajného a povrchného” /z homílie 1.apríla 1987/.

Priamo extaticky prežívané sv. omše sv. Jána z Kríža, sv. Filipa Neriho, sv. Vavrinca z Brindisi, sv. Jána Máriu Vianeyho, dobývali a získavali duše.

Sväté omše slúžené sv. Jozefom Kopertinským, priťahovali pútnikov z celej Európy a omše s v. otca Pia v San Giovanni Rotondo, lákali do tohoto kúta Talianska ľudí z celej planéty.

TURÍCE - staňme sa nositeľmi Svetla

Vo vnútri istej svätyne Židov, ktorá sa nazývala Svätyňa svätých, bol pos­tavený sedemramenný svietnik. Bo1 neustále rozsvietený, znázorňujúc poslanie Izraela. V tomto svietniku nikdy nechýbal olej.

Takýto by mal byť aj náš život. Pomocou modlitbového života sa musíme stať horiacou sviecou pred Bohom, musíme byť vždy “plní oleja”, a takto prežívať dôverné spoločenstvo s Bohom.

V knihe Zjavení sa stretávame so siedmimi svietnikmi a všetky sú na zvláš­tnom podstavci. To znamená, že Boh sa na nás nepozerá ako na skupinu, ale ako na jednotlivcov /porov.Zj 1,12-13/.

Každý z nás je zodpovedný za to, aby sa stal nositeľom Svetla. Každý jednot­livec sa musí stať nositeľom Svetla medzi tými, s ktorými sa stretáva alebo ku ktorým je poslaný /porov.Mt 5,16/.

Duch Svätý nás posväcuje nielen ako skupinu, ale ako jednotlivcov. Preto našou úlohou je prinášať Svetlo do prostredia, v ktorom sa nachádzame a “pomazanie” do kultúry, v ktorej žijeme.

Potom sa stanete sviecami, ktoré osvecujú tento svet a svetlom, ktoré za­pálil Duch Svätý /Zj 12,13/.

Duch Svätý je ten, ktorý zapaľuje zhasnuté sviece. A on je ten, ktorý zapáli sviecu každého jedného z nás, aby sa stal jeho plamienok planúcim ohňom pred Bohom. Neustále prosme Ducha Svätého, aby v našom živote udržiaval Je­žišovo svetlo, lebo poslaním kresťanov je hlásať Božie slovo a byť svetlom pre ostatným ľudí. /Čerpané: Duch Svätý - Prameň života, E.Vella/

…………………………………..

“Žite pokojne a príliš sa nestrachujte. Duch Svätý potrebuje ticho a po­koj, ak má v nás slobodnejšie pôsobiť. Každá vaša nepokojná myšlienka je chy­bou, lebo nemáte dôvod strachovať sa. To Pán pôsobí vo vás a vy nemusíte ro­biť nič, treba len dvere vášho srdca nechať otvorené dokorán, aby mohol vo Vás pôsobiť ako sa mu páči.” /sv. Páter Pio/

…………………………………..

“Ó Duchu Svätý príď a daj nám schopnosť vnímať všetko, čo sa okolo nás de­je, čo nedokážeme vlastným rozumom pochopiť a vnímať ako znamenia a signál

z neba pre našu záchranu v diele spásy nášho Pána Ježiša Krista.”

.J.Groeschel/

…………………………………..

Duchu Svätý, Duch Lásky, prosíme ťa, zhliadni na svoj ľud, ktorý zvlášť v tejto dobe potrebuje svätých kňazov ako verných svedkov lásky Boha ku každému človeku.

Duch Svätý, Duch života, ty otváraš srdce na volanie Boha. Daj,nech sú srd­cia i mysle mladých ľudí otvorené, aby počuli Kristove slová:”Zatiahni na hlbinu!”

SAP

O, Mária, naša najsladšia Matka a Rodička vteleného Slova, kľačíme tu pred tebou, keď svitá nový deň, nový veľký Boží dar.

Celú svoju bytosť vkladáme do tvojich rúk a do tvojho Srdca. Všetko v nás nech je tvoje: rozum a vôľa, naše telo i duša. Svojou materinskou láskou v nás vytváraj nový život, život tvojho Ježiša.

Ó, Kráľovná nebies, svojim materinským vnuknutím podporuj aj tie najmenšie naše skutky. Daj, aby boli pri svätej a nepoškvrnenej obeti všetky čisté a Bohu milé.

Ó, dobrotivá Matka, urob nás svätými, ako to od nás očakáva Pán Ježiš a o čo ustavične túžobne prosí tvoje Srdce. Amen.

Z DIANIA MsPP V HLOHOVCI

o Nie každý kalendárny rek býva v MsPP tak bohatý na rôzne udalosti ako bol uplynulý rek 2019. Jeho záverem, k Vianociam a Novému roku 2020, přišlo na adresu spoločenstva PP v Hlohovci množstvo pozdravov, dobrožičení a poďakovaní. S vďakyvzdaním Bohu, ďakujem tiež všetkým za priazeň a duchovnú podporu modlitbami:

o Veľmi vzácny pre MsPP, patril pozdrav z Arcibiskupstva v Trnave, s podpisom Jeho Excelencie, Msgr. Jána Oroscha, arcibiskupa.

o So srdečným želaním požehnania Božieho, prišiel pozdrav od chorej rehoľnej sestry Maximiliány, z Charitného domova v Cerovej, ku ktorému sa pripojili aj ďalšie rehoľné sestričky, obetujúc svoje utrpenia za MsPP a jeho vedenie v Hlohovci

o Celému spoločenstvu PP v Hlohovci, osobitne jeho vedeniu, vyprosujú silu, výdrž a Božie požehnenie slovenskí kapucíni, na čele s provinciálom, pátrom Norbertom Pšenčíkom.

o Osobitne si na MsPP s pozdravom spomína aj Hlohovčan, páter Jakubrafael

Blahoslav Patay OFM Cap. z Budapešti, kde toho času pôsobí misijne.

o Milá odozva na pozdrav a informácie o dianí v MsPP za rok 2019, prišiel do Hlohovca aj z centrály modlitbových skupín sveta, zo San Giovanni  Rotondo z Talianska.  Z textu p. Giny Giusso z európskej sekcie, citujem: “

„Je mi potešením prijať váš list! Ďakujeme za vaše informácie o Modlitbovej spoločnosti Pátra Pia v Hlohovci.  Nech žehná Boh všetkých členov a ctiteľov sv. Pátra Pia vo vašom spoločenstve. Tešíme sa s vami za ocenenie vedúcej Stanislavy Anny Patayovej  udelené vašim arcibiskupom. Je to veľmi vzácne, že modlitbové skupiny Pátra Pia vydávajú svedectvo o ich osobitnej charizme v cirkvi. Ďakujeme Stanislave A. Patayovej za jej vytrvalú záslužnú činnosť vo vašom spoločenstve /viď foto dok./ Nech Vám Pán na príhovor Panny Márie a sv. Pátra Pia udelí požehnanie, radosť, lásku a pokoj a uzdravujúce milosti na Vianoce a na Nový rok 2020“.

Mimoriadna udalosť – ocenenie vedúcej hlohoveckého MsPP /RUŽA SV. ALŽBETY/, nezostáva iba vo vedomí miestnych členov a ctiteľov Pátra Pia, ale presahuje rámec Slovenska tým, že bola zverejnená oficiálnym orgánom skupín Pátra Pia, v časopise La Casa Solievo della Sofferenza /S.G.R./, ktorý je vydávaný vo viacerých svetových jazykoch. S fotografiou bol zverejnený aj text a udeľovateľa ocenenia Jeho Excelencie, Mons. Jána Oroscha, arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy.

A.Negrisolo

N.Castello

S.M.Manelli

OTEC PIO

Pohľad do vnútra stigmatizovaného kapucína

Páter Pio – alter Kristus

V závere diela Otec Pio z Pietrelciny, ktoré spísali traja svedkovia, a ktoré si priali odovzdať spolu s úžasnou skúsenosťou o mystickom svete otca Pia aj iným, je treba povedať, že týmto sme čiastočne pootvorili pomyselné okno do vnútorného sveta tohoto Máriinho syna. Je evidentné, že to najhlbšie z diela Božieho Ducha v otcovi Piovi zostáva skryté pod závojom tajomstva.

Otec Pio bol opravdivým otcom, jedinečným duchovným vodcom a skutočným mučeníkom, lebo prelieval svoju krv pre vieru a z lásky k Bohu a blížnym. Bol prenasledovaný silami zla, bol misionárom, ktorý dokázal odhaľovať mnohým dušiam úchvatnú hlbinu vyznania viery; bol skvelým spovedníkom, ktorý menil životy ľudí, bral na seba viny druhých a prinášal pokoj do rozorvaných sŕdc. Bol vynikajúcim kňazom, nielen slávením eucharistie, ale každým svojim slovom. Stal sa školou pre ďalších svätých, a pre ich formáciu sa celý zasväcoval. Z jeho bolestí a utrpenia pramenia obrovské prúdy Božích milostí pre trpiacich a chorých. Bol skutočným synom svätého Františka z Assisi, bratom vždy poslušným svätej Cirkvi. Sila jeho pokory umožnila Bohu vykonať nespočet divov, že bol stále obklopený množstvom veriacich, ktorí k nemu prichádzali z rôznych končín sveta. V ťažkých dobách, keď sa proti nemu zdvihla veľká vlna ohováraní a prenasledovania, povedal svojmu drahému priateľovi otcovi Marianovi”beda tomu, kto ubližuje otcovi Piovi…Otec Pio je darom Božím.”

Otec Pio pre nás zostáva i naďalej veľkým tajomstvom. Záverom azda uvedieme aspoň pár slov z jeho denníka /úryvok z 21.júla 1929/:

„Pociťoval som tak intenzívne tieseň smrti, že som to už ďalej nemohol vydržať. Zdalo sa mi, že už umieram. Smrteľná tieseň a úzkosť ma prenikala celého a naz­dával som sa, že už pre mňa všetko skončilo, že končí môj pozemský čas a začína večnosť… Netrýznila ma až natoľko existencia pekla, ako skôr to, že tam v hl­binách niet lásky. A práve toto mi umožňovalo v každom okamihu nekonečný počet umieraní zároveň. Celý proces umierania dospel k svojmu vrcholu, nastal kulminačný bod agónie. Vtedy, keď som sa nazdával, že nájdem smrť, som prekvapujúco na­šiel nový zdroj posily pre život. V okamihu sv. prijímania mnou prešlo oslňujú­ce svetlo a uzrel som nebeskú Matku so Synom v náručí. Obaja mi povedali: “Upo­koj sa! Sme s tebou, ty patríš nám a my sme tvoji “/Ep. IV, s. 916-917/.

Otec Pio prežíval horúcu lásku. Je možné povedať, že páľavou lásky umieral v každom okamihu svojho života. Práve v takomto milovaní a umierianí je ukrytá “esencia”- tajomstvo jeho príkladnej svätosti.Všetko v ňom je smrť a obeť, aby v ňom všetko sa zmenilo na vzkriesenie a nový život. Cirkev rastie a zotrváva z obetí a z preliatej krvi. Taký je zákon života.

/SAP/

Z DIANIA MsPP v HLOHOVCI

/Informuje vedúca MsPP/

· Medzi aktuálne udalosti, spojené so záverom uplynulého roka, patrí aj tra­dičné trojdnie duchovnej obnovy poriadanej MsPP v dňoch 19.-21. septembra. Každý z uvedených troch dní sa vyznačoval pestrým modlitbovým programom, ukončeným sv.omšou.

V priebehu prvého dňa obnovy v kostole Ducha Svätého, poctil svojou návš­tevou a celebroval sv.omšu, páter Norbert Pšenčík, provinciál kapucínov na Slovensku, v sprievode diakona, brata Michala Vargu OFM Cap., ktorý svojou pôsobivou homíliou obohatil slávnostný ráz tridua, poriadané každoročne pri príležitosti výročnej spomienky na svätca, Pátra Pia z Pietrelciny /23. sept./. Koncelebrantom tejto sv.omše bol hlohovecký vdp. dekan, Jozef Schwarz. Nasledujúci deň /20.sept./ program začal už o 14,30 hod. modlitbou Korunky Božieho milosrdenstva. Nasledovala Krížová cesta za kňazov a duchovné po­volania. Po nej pokračovala “živá” adorácia pred vyloženou Sviatosťou oltár­nou, ktorú vyložil a pripravil k poklone dp. kaplán Lukáš Čmehíl. Program bol za­vŕšený sv. omšou, ktorú celebroval predstaviteľ farnosti, vdp. dekan J. Schwarz. Posledný deň tridua duchovnej obnovy bol situovaný na sobotu doobeda so začiatkom o 9.15 hod. Po modlitbách nasledovala sv. omša o 11,00 hod. Celeb­rantom bol duchovný asistent MsPP v Hlohovci, páter Jeremiáš D. Kvaka, gvardián hlohoveckých františkánov.

Účasť trojdňového podujatia tvorili nielen Hlohovčania, ale tiež cti­telia sv. Pátra Pia z okolitých miest a obcí a jednotlivci zo vzdialenej­ších oblastí Slovenska.

Daj, Bože, aby v týchto hektických časoch, duchovná obnova poriadaná MsPP v Hlohovci, vytvorila u prítomných dobré duchovné ovocie v ich srdciach, ve­riacich v silu modlitby, s odozvou u Pána, formou milosti a požehnania pre všetkých. /Viď foto str.2/.

· V priebehu septembra 2019, hlohovecká farnosť obdržala vzácnu dvojrelikviu - sv. Šarbela Machlúfa, príslušníka maronitského obradu v Libanone a sv. Martina de Porres, brata dominikánskej rehole v Peru, veľkého apoštola sociálnej služby. Relik­vie boli darom od dp. Matúša Marcina z Klokočova, exorcistu a gréckokatolíc­keho duchovného. Relikvie sú inštalované v kostole Ducha Svätého. Chvála a vďaka Pánovi, že pre hlohoveckú farnosť okrem relikvie sv.Pátra Pia z Pietrelciny, stigmatizovaného kňaza, kapucína, pribudli ďalší dvaja mocní orodov­níci v nebi.

· Príklad hodný nasledovania!

Nebeského Otca zvykneme prosiť o rôzne potreby. V prípade, že ich dosiahne­me, mnohokrát zabúdame za ne ďakovať alebo s dôverou v Božiu prozreteľnosť, vložiť tú či onú požiadavku do úmyslu - nech sa stane tvoja vôľa, Otče! K tomu nech nám poslúži príklad rodiny, ktorý tlmočila matka 8 ročného Jonatána z Cífera, ktorý utrpel smrteľný úraz. Najskôr tomu predchádzali prosby о účasť modlitbami.. .Lenže Božia vôľa bola iná, Jonatán onedlho zomrel. Výpoveď zlomenej matky však znela, a vyžaduje nielen obdiv, ale nech slúži ako príklad viery v Božiu prozreteľnosť: Citujem obsah SMS-ky adresovanej kňazovi /priateľovi/, od Milana a Marušky Kohutiarových, rodičov malého Jonatána so želaním, aby poslúžil na povzbudenie mnohým, znel: “Dnes ráno /10. októbra 2019/ dal Boh Jonatánovi krídla pre nebo…Uletel počas ranného vy­šetrenia tam, kde hra nemá žiadne riziká…za svojim bračekom Danielom a sestričkou Paulinkou a starkými. Vidíme ho ako skáče svoj beťársky skok s úsmevom rovno do náručia Boha. A veríme, že nezabudneme dávať Bohu dary - lásku, úsmev, odpustenie a pomoc, ako on. Dali sme Bohu to najlepšie, čo sme mali, a veríme stále, že Boh je dobrý.”

· Vďakyvzdanie Bohu a cirkevnej hierarchii.

S pokorou a radosťou sa delím o vzácnu udalosť v mojom živote, keď v priebehu deväťdňovej novény k úcte Panny Márie Trnavskej, v nedeľu 17. novembra 2019, v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave, v rámci sv. omše o 18.00 hod., som bola ocenená za prínos do Cirkvi a dlhoročné pôsobenie v pozícii vedúcej Modlitbového spoločenstva Pátra Pia v Hlohovci.

Ocenenie – krištáľovú RUŽU SV. ALŽBETY s pamätným listom – som prevzala z rúk Jeho Excelencie, Mons. Jána Oroscha, arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy.

Vďačná Stanislava A. Patayová, líd. MsPP v Hlohovci