Pohľad do vnútra stigmatizovaného kapucína

A.Negrisolo, N.Castello, S.M.Manelli

OTEC  PIO  Z  PIETRELCINY

(Pohľad do vnútra stigmatizovaného kapucína)

Dar pre náš vek

Slová otca Pia bývali väčšinou pôsobivé a zostávali hlboko vryté do pamäti. To platilo obzvlášť pre slová prorocké, ktorých hlboký zmysel a pravdivosť sa potvrdili v okamihu naplnenia. Potvrdením toho je napríklad výrok otca Pia z roku 1960: „Nemohli ste sa narodiť v nešťastnejšom storočí než je práve to naše.” Alebo aj staršieho dáta: „Kresťanstvo starne a Boh to dopúšťa ako trest na národy.”

Smutné hodnotenie nášho storočia, ktoré opakoval  viackrát i  Ján Pavol II.,  bohužiaľ nachádzajú svoje potvrdenie: revolúcie, vojny, genocídy, zabíjanie tisícov nevinných ľudí, pokusy na ľuďoch, potraty, násilnosti, falošné ideológie, zvrátené politické systémy, sekularizácia, prenasledovania… A akoby to ešte nestačilo, prejavuje sa medzi kresťanmi nielen silná náboženská únava až znechutenie, ale tiež veľký zmätok zasahujúci teologické myslenie, z čoho vyplýva hlboká kríza v oblasti kresťanskej morálky. So zvláštnym zreteľom k politickej situácii v Taliansku, je treba chápať výrok otca Pia ku skupine pútnikov, ktorí mu kládli otázky: „Myšlienkový zmätok a vláda zlodejov…”

Panoráma našej civilizácie, ktorá sa stala až prespríliš poľom pôsobenia kniežaťa tohoto sveta (porov. Ján 12,31), nás nesmie priviesť k pesimizmu. Pravý kresťan nachádza oporu vo viere a nádeji, zodvihuje svoju hlavu a stretáva sa s Kráľovnou tohoto sveta a Matkou Cirkvi, ktorej prvou myšlienkou bolo vždy prebúdzať spolupracovníkov na vykupiteľskom diele svojho Syna.

Kresťanská tradícia v zbožnosti vždy vzývala Máriu ako Matku Cirkvi a Kráľovnú sveta, a teraz nám ju fatimské udalosti predstavujú ako Pani dejín človeka. Do jej rúk sú zložené osudy celých národov a vo Fatime sa symbolom jej diela  stal slnečný zázrak, že celý kozmos je v jej rukách.

V San Giovanni Rotondo chcela táto MATER ECCLESIAE v otcovi Piovi poskytnúť nášmu veku verný obraz svojho ukrižovaného Syna. Tu treba povedať, že svätosť otca Pia, jeho život a apoštolát predstavujú majstrovské dielo Panny Márie.

                                                                                                                                 (S.P.)

Polemiky nad existenciou satana

Je priamo zarážajúca skutočnosť, keď čoraz viac sa vyskytujú názory a polemiky na tému existencie satana a jeho pôsobenia vo svete.   

Na túto otázku dáva odpoveď P. Gabriel Amorth, hlavný rímsky exorcista, ktorý počas posledných 26 rokov vykonal cca 70 000 exorcizmov. Pre agentúru CNA prehlásil: „Svet musí vedieť, že satan existuje.“ Diabol a démoni robia všetko pre to, aby ľudí odviedli od Boha a strhli ich do pekla. Používajú k tomu obvyklé i neobvyklé formy. K neobvyklým patrí posadnutosť, ktorá môže viesť k zúfalstvu a rozpadu osobnosti, týraniu človeka, ako to bolo u sv. Pátra Pia z Pietrelciny, ale tiež môže ísť o posadnutosť určitého priestoru alebo zvieraťa. K posadnutosti prispievajú sekty, drogy a seansy.

Blahoslavený Ján Pavol II. sa osvedčil ako účinný pomocník proti satanovi. Na otázku, ktorú diablovi položil exorcista, prečo má taký strach z tohto pápeža, uviedol mu dva dôvody: Pretože prekrížil moje plány a vytrhol z mojej moci mnoho mladých ľudí.

Najúčinnejšou príhovorkyňou proti Zlému je však Panna Mária. Pre diabla je nepríjemnejšia než Ježiš Kristus, lebo Zlý sa cíti najviac pokorený, keď ho premôže ľudský tvor.

(Výber z TMC-Sv., 5.6.11.) S.P.

 

Phil bosmans

slnko zapadá na západe

Slnko zapadá vo svete zmietanom krízami, plnom nebezpečných hrozieb. Svet ľudí leží v chladnom dosahu neviditeľných síl. Západná civilizácia nechcela uveriť, že svetlo a teplo pre človeka  a spoločnosť vyviera zo studnice lásky. Teraz verí vo všemohúcnosť vedy a techniky a vrhá sa z jednej krízy do druhej: krízy hospodárske, finančné, korupcia, teror, vojna.

Fantastický technický pokrok by mal človeka oslobodiť pre duševný rozvoj. Sloboda, aby sme žili zmysluplne. Sloboda, aby sme užívali pekné veci. Sloboda, aby sme boli šťastní, šťastím, ktoré je zadarmo.

Teraz je tu toľko technických zázrakov, ale čo nám chýba, je radosť zo života. Zrak našich sŕdc je slepý pred zrakom života, pred tajomstvom ľudského bytia. Ľudia trpia hroznou chorobou: ich duša i srdce skameneli. Vlastnia všetko, a nič ich už neteší.

Tam, kde chýba duša a srdce, je človek na smrť zmrzačený.

Ak chceš zmeniť svet, začni od seba!

 

 

pohľad cez priezor – editoriál

Svedectvo P. gabriela amortha, exorcistu o p. piovi z pietrelciny

 

Prvýkrát som sa vybral za P. Piom v r. 1942. Potom som ho už navštevoval nepretržito každý rok až do r. 1968. Keď sa tento svätec modlieval ruženec, súčasne ho hlboko rozjímal. Ruženec nazval svojou zbraňou. Svojmu duchovnému vodcovi napísal, že sa denne modlí päť kompletných ružencov. Keď zvážime, akým spôsobom sa P. Pio modlil, znamenalo to asi päť  hodín denne venovaných ružencu. Čím bol starší, tým viac pociťoval potrebu venovať modlitbe dostatok času. Z tohto dôvodu redukoval čas venovaný spovedaniu. Jeden spolubrat mu povedal, že by bolo vari lepšie venovať sa spovedaniu, keďže z celého sveta prichádza mnoho osôb, ktoré museli čakať mnoho dní, než sa dostali do spovedelnice. P. Pio na to reagoval nasledovne: „Ty si myslíš, že ľudia sem prichádzajú za nejakým pátrom Piom? Ľudia prichádzajú, aby si mohli vypočuť slovo Pánovo. A keby som sa nemodlil, čo by som ľuďom mohol ponúknuť?“

Modlil sa veľmi veľa a prosil ľudí, aby sa za neho modlili. Cítil sa byť nehodným služobníkom Božím. Pociťoval z toho hrôzu, že by zhrešil a stratil vieru. Práve z toho dôvodu neustále prosil o modlitbu.

A ja, keď som sa s ním ako 26-ročný rozhodol a odobral stretnúť, všimol som si, že stačilo, aby som mu povedal: „Otče, modlím sa za vás“, a jeho tvár sa okamžite rozjasnila radosťou.

Dobre si pamätám, ako dlho som musel v sede čakať pred jeho celou. Keď som mu pri spovedi povedal, že som novokňaz, on mi s veľkým dôrazom povedal nasledujúce slová: „Zapamätaj si, že kňaz musí odpykať hriechy druhých. Beda mu, keď iný musí odpykať jeho previnenia! Zapamätaj si to dobre!“

P. Pio bol skutočne výnimočný človek. Cítil potrebu sa neustále posväcovať, aby mohol posväcovať iných. Bol veľmi sympatický. Keď sa s ním človek stretol v pokojnom okamžiku, vedel rozprávať nenapodobniteľné vtipy. Nikdy však nestrácal zreteľ na svoje povolanie. On žil preto, aby pracoval na obrátení hriešnikov. Málokedy odmietol spovedajúcemu dať rozhrešenie. Keď z času na čas musel tak urobiť, túto osobu sprevádzal svojimi naliehavými modlitbami za obrátenie. Práve kvôli nim niesol na sebe Kristove rany. Hovorieval, že za duše sa musí platiť. A skutočne platil veľa, najmä keď mu počas troch rokov zakázali spovedať. Všetci veľkí spovedníci vždy veľa trpeli. Doba Pátra Pia bola poznamenaná ešte jedným veľkým spovedníkom. Jednalo sa o Pátra Leopolda Mandiča, kapucína z Padovy. Páter Pio často posielal ľudí k nemu. Aj tento známy spovedník vykonával pokánie za všetkých, čo sa u neho spovedali.

Keď Páter Pio slávil sv. omšu, vyzeralo to tak, ako by sa zakaždým skutočne obnovovala krvavá obeť Kristova. Vyzeralo to tak, akoby si Páter Pio utieral pot na čele, v skutočnosti si utieral slzy, ktoré mu vyrážali z očí, pre nesmiernu bolesť, ktorú prežíval. Trpel pre mystickú víziu hriechov ľudstva. Trpel, lebo mal účasť na vykupiteľskom diele Spasiteľovom.

                                   (Čerpané z pub. Mocnejšia než zlo, autori: G. Amorth a R.I. Zanini)                                                                                                                                                  S. P.