Sviatosť kňazstva - máj 2013

Povolanie prvých učeníkov: Keď raz Ježiš kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona (Petra) a Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí…“ (Mt 4,18-22).

Kňazstvo vo svojej podstate, darované Kristom človeku, je tajomstvom a preto nedokážeme ho obsiahnuť rozumom. Často krát hodnotíme (posudzujeme) kňaza raz podľa hlbokej kázne, inokedy zas podľa veľmi „stručnej“. Vážnosť u ľudí získava niekedy podľa vplyvných konexií (známostí) či už v cirkevnej alebo svetskej oblasti, akú má funkčnú hodnosť atď. Popri hodnotiacich činiteľoch nevnímame nadprirodzenú charizmu kňaza, ktorou Boh obdaroval svojich služobníkov, vďaka ktorej každý jeden môže vykonávať kráľovské, kňazské a prorocké poslanie. Jedno si je treba silno uvedomiť, že každý kňaz je Božím darom pre človeka. Túto skutočnosť dosvedčujú ľudia, ktorí boli vo svete odporom voči Cirkvi a duchovenstvu pozbavení kňazov.

Obdobie katakomb a prenasledovania kresťanov neskončilo ani v 20. storočí: Mexiko, Nemecko v dobe Adolfa Hitlera, Sovietsky zväz, Čína…Aj v súčasnosti na rôznych častiach sveta zomierajú kňazi a rehoľníci pracujúci na misiách. Koniec-koncov sám Ježiš povedal: „Ak mňa prenasledovali, budú aj vás (Jn 15,20). Keď si hlbšie uvedomíme hodnotu kňazstva, mala by sa vo veriacich prebudiť aj snaha o to, aby sa tento dar od Boha neznehodnotil, lebo „poklad máme v hlinených nádobách“ (2Kor 4,7). Napokon veď aj kňaz je len človek. Preto dar povolania a milosť vytrvať v službe Bohu a blížnym, tiež v snahe rásť, im musíme vyprosovať všetci. Nesmú nám chýbať kňazi, ale tiež nemali by padať od preťaženosti, tobôž podľahnúť duchu sveta. Iba na to čaká nepriateľ Boží i kňazov – diabol. Azda preto považovali za nutnosť modliť sa za kňazov mnohé vyvolené duše ako napr. Terezka z Lisieux, ale aj ďalšie omilostené duše v súčasnosti a skupiny veriacich kresťanov. Žiaľ, i súčasné médiá nám otvárajú priezor do bolestnej skutočnosti, keď na mnohých miestach sveta sa vynárajú, či už zjavne alebo skryto, útoky na Kristovu Cirkev a jej hlavu pápeža, ale aj prenasledovanie rôzneho druhu, napokon i vraždenie kňazov a misionárov.

Meniace sa životné podmienky si vyžadujú aj nové metódy evanjelizácie, nové výrazné svedectvá a služby. Doba je zlá a náročná. Z toho dôvodu je potrebné ustavične „klopať“ na nebo a prosiť za kňazov. Dokonca by sa to malo stať všeobecnou povinnosťou veriacich.

Ježiš nám ozrejmuje, že sily zla budú jeho kňazov nenávidieť a prenasledovať s úmyslom zničiť Cirkev. Preto s toľkou intenzitou útočia na kňazov. Najzákernejšou stratégiou ich pôsobenia je klamstvo, ktoré pôsobí dojmom pravdy. Prvým spolupracovníkom Zlého sú masovokomunikačné prostriedky, podávajúce nepravdivé informácie, rôzne pletky, ohováranie, čím znevažujú kňazský stav. Priam s radosťou rozhlasujú aj žalostné prípady „Judášovej zrady“, s úmyslom navodiť presvedčenie, že všetci „apoštoli“ sú rovnakí. Takejto kampani falošných informácií a nenávisti, ako hovorieval už blahoslavený Ján Pavol II., sa musia veriaci vzoprieť a postaviť na odpor prostredníctvom modlitieb, pôstu a obetami. Najväčším nebezpečenstvom je možnosť radikálneho útočného vplyvu Zlého na jednotlivých kňazov. V takom prípade hrozí veľké nebezpečenstvo pridania sa aj iných kňazov k presvedčivým, ale falošným argumentom pomýleného kňaza, ktorý stratil pokoru a dar rozlišovania následkom pádu do hriechu.

Na podnet predošlého Sv. otca Benedikta XVI. adresovala vatikánska Kongregácia pre klérus ešte v r. 2007 mimoriadny list všetkým biskupom, ktorého obsahom je zasvätenie kňazov Panne Márii, Matke najvyššieho a večného Veľkňaza…, ktorá v Medžugorí ustavične vyzýva ľud k modlitbe za kňazov.

Zároveň nech nás povzbudia Ježišove slová, ktoré povedal sv. Faustíne: „Zverujem do tvojej starostlivosti dve perly drahé môjmu Srdcu. Nimi sú duše kňazov a rehoľníkov…(Denníček 531). Napokon pri príležitosti 150. výročia smrti Jána Mária Vianeyho, vyhlásil Benedikt XVI.: „Bez kňazskej služby by nebolo Eucharistie, misií, ani samotnej Cirkvi.“

 

Epilóg:

Prvoradou úlohou v programe modlitbových skupín sv. Pátra Pia z Pietrelciny, je vytvárať modlitbový „múr“ obrany pre Cirkev a jej hlavu – pápeža. Nasledujú biskupi, kňazi, rehoľné stavy, spájané modlitbami za kňazské a rehoľné povolania. V Roku viery a Roku Cyrila a Metoda, na túto oblasť (úmysel) sústreďuje svoju pozornosť v modlitbách aj MsPP v Hlohovci s vierou, že sila modlitby zvíťazí, najmä keď sa opierame o mocné orodovanie sv. Pátra Pia. Aleluja!

(spracované podľa prameňov) S.Patayová

 

 

„Nechce sa mi len plakať, chce sa mi prelievať prúdy sĺz, keď stojím tvárou tvár tajomstvu Božej obety. My, kňazi sme počas sv. omše rozdávateľmi Ježiša, zatiaľ čo na oltár zostupuje radostne celé nebo.

Nikdy ma to dlhé státie neunaví a nemôže ma unaviť, pretože nestojím, ale som na kríži spolu s Ježišom, trpím spolu s ním.“

                                                                       (sv. Páter Pio)

                                              

P. Elias Vella

 

Pieseň kalvárie

 

Počuli ste už niekedy legendu o tŕňovom vtákovi?

Je to výnimočný vták, ktorý zaspieva iba raz v živote, ale keď spieva, je to tá najkrajšia pieseň. Hneď ako vyletí z hniezda, začne hľadať tŕnistý strom a neodpočinie si, kým ho nenájde. Potom sa rozospieva v jeho divokej korune, priblíži sa k tomu najostrejšiemu a najdlhšiemu tŕňu a nabodne sa naň. Vo chvíli zomierania spieva najkrajšiu pieseň. Čím viac sa jeho utrpenie stupňuje, tým je jeho pieseň krajšia. Preto ho nazývame tŕňovým vtákom.

Je to nádherný obraz Ježiša na Golgote. Keď bol Ježiš na Kalvárii, spieval Otcovi tú „najkrajšiu pieseň“, lebo prišiel práve pre túto hodinu: „Veď práve pre túto hodinu som prišiel“ (Jn 12,27).

Tu sa treba hlboko zamyslieť aj nad zmyslom sv. omše a Eucharistie, a iba potom dokážeme pochopiť aj význam utrpenia. Porozumieme slovám sv. Pavla, ktoré znejú trochu čudne v našich ušiach: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista (Gal 6,14). Zvláštne je, že kríž bol niečím, čo ho povznášalo. Tým, že sa chválil krížom, ako keby sa stal tŕňovým vtákom, ktorý sa napichol na najdlhší a najostrejší tŕň, a ako zomieral, spieval tú najkrajšiu pieseň.

                                                           (Tancovanie v púšti – O Eucharistii) S.P.

 

Panna mária roní aj krvavé slzy. Prečo?

 

Pretože ľudstvo sa nachádza v tragickej duchovnej situácii. Vidí, že ľudia žijú tak, akoby Boh ani neexistoval a tým sa rútia do večného zatratenia. Panna Mária plače, lebo sa prelieva nevinná krv obetí interrupcií a eutanázií, lebo deti a mládež podliehajú demoralizácii, že sa ničí manželská jednota a nerozlučiteľnosť manželského zväzku. Plače z toho istého dôvodu, pre ktorý plakal a potil sa krvou Ježiš v Getsemanskej záhrade.

Na predmestí rímskeho prístavu – Civitavecchia, 2. febr. 1995 sa na soche, ktorú priniesol rodine Gregoriovej z Medžugoria miestny farár, Pablo Martino Sanguiao, objavili krvavé slzy. Toto Božie znamenie po patričných výskumoch tak štátnych i cirkevných, uznal sám Ján Pavol II., ktorý po prevezení sochy do Vatikánu sa 9. Júna 1995 modlil pred sochou Panny Márie z Civitavecchia…

Biskup Grillo sa vyjadril, že posolstvá z Civitavecchia sú úzko spojené s fatimskými tajomstvami. Svätý Otec Benedikt XVI. vo Fatime povedal: „Klamal by sám seba ten, kto by si myslel, že prorocká úloha Fatimy sa skončila…Tretie fatimské tajomstvo poukazuje okrem videnia veľkého utrpenia pápeža aj na budúce udalosti v Cirkvi, ktoré sa pomaly rozvíjajú a sprítomňujú…Najväčšie prenasledovanie nepochádza od vonkajších nepriateľov, ale rodí sa z hriechov členov Cirkvi“ (11. mája 2010).

V posolstvách v Civitavecchii Božia Matka nás vyzýva, aby sme boli verní pápežovmu učeniu, pretože skrze neho hovorí sám Kristus. Panna Mária nám pripomína, že celá pravda o Bohu aj človeku sa hlása len v Katolíckej cirkvi. Len v nej môžeme spoznať plnosť zjavenej pravdy, ktorú Ježiš Kristus zveril pápežovi, svojmu námestníkovi na zemi, a všetkým biskupom, ktorí sú s ním spojení v poslušnosti. V jednom z posolstiev Panna Mária povedala: „Oznamujem vám smutnú správu. Satan začína panovať nad ľuďmi a teraz sa snaží nájsť spôsob, ako zničiť Božiu Cirkev prostredníctvom mnohých kňazov (ktorí z dôvodu neposlušnosti biskupom zjednoteným so Sv. otcom nie sú verní učeniu Katolíckej cirkvi). Nedovoľte to! Pomôžte Svätému otcovi!“

Je to smutné, ale zároveň samozrejmé, že títo ľudia budú robiť všetko preto, aby odporovali Panne Márii a jej výzve k obráteniu, že budú popierať pravdivosť jej zjavení vo Fatime a na iných miestach, hlásať liberálne názory o cirkevnom učení, sviatostiach a hriechu a odmietnu úkon zasvätenia sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Diabol chce zničiť rodiny, preto propaguje rozvody, homosexuálne zväzky, pornografiu, demoralizáciu mládeže, úplné zosmiešňovanie šiesteho a deviateho prikázania. Panna Mária taktiež prosí, aby sme sa venovali trpiacim a chorým ľuďom: „V každom chorom človekovi je prítomný osobitným spôsobom sám Ježiš.“ Panna Mária nás vyzýva, aby sme sa vytrvalo každý deň modlili ruženec, ktorý je účinnou zbraňou v boji proti diablovi…

Ak sa ľudstvo neobráti, ak znovu nezačne budovať spoločenský poriadok založený na desiatich Božích prikázaniach, dospeje k veľkej tragédii, k novým formám totality a prenasledovania, k svetovým a atómovým vojnám a napokon k sebazničeniu.

                                                                       (Soc. Christi – Milujte sa, 4. 2012)

 

Modlitba

prečistá Matka, moja biedna duša, poškvrnená zlobou a hriechom, volá k tvojmu materinskému srdcu. Úpenlivo ťa prosím, ráč vo svojej dobrote vliať na mňa čo len trochu tej milosti, ktorá sa z Najsvätejšieho Srdca Ježišovho preliala do teba ako nekonečné more.

Touto milosťou posilnený a povzbudený nech ešte viac milujem a lepšie slúžim všemohúcemu Bohu, ktorý naplnil tvoje srdce až po okraj a ktorý stvoril chrám tvojho tela v okamihu tvojho Nepoškvrneného počatia.

                                                                                  (sv. Páter Pio)

                                                                                                          (S.P.)

 

 

 

 

 

z DIANIA  mspp V HLOHOVCI

v  Záver kalendárneho roka  2012 sa niesol v MsPP (dňa 15.dec.) v duchu vďakyvzdania Bohu za možnosť pravidelne sa stretávať na modlitbách v kostole Ducha Svätého. Zavŕšením tohto stretnutia bola koncelebrovaná sv. omša. Homíliu predniesol jeden z celebrujúcich kapucínov, z kláštora v Pezinku,  P. Milan Karas  (viď foto).

 

 

…čo je to zomrieť, začiatok či koniec…V utorok, 30.4., v poludňajšich hodinách náhle zomrel vo veku nedožitých 44 rokov Milan Karas. …a svätý Páter Pio ho privítal pri bráne neba…

 

 

v  Po vianočných a novoročných sviatkoch, prvé stretnutie v novom roku (12. jan. 2013) vyvrcholilo v MsPP sv. omšou, ktorú celebroval a prítomných povzbudil podnetnou homíliou, dp. Róbert Vacula, kaplán v Hlohovci (viď foto).

 

v  Stretnutie členov MsPP a ctiteľov sv. Pátra Pia malo okrem iných, zaradené modlitby a vďakyvzdanie Bohu za abdikujúceho Sv. otca Benedikta XVI. a prosby za dar novej hlavy Cirkvi – pápeža, čo bolo aj obsahom úmyslu sv. omše, ktorú celebroval P. Leopold J. Jablonský, gvardián hlohoveckých františkánov.                                                                                                                    Informuje vedúca MsPP

 

 

Modlitby jána pavla II

Ježišu, ukrižovaný a vzkriesený, zostaň s nami!

Zostaň s nami, verný priateľ a bezpečná opora ľudstva, na jeho putovaní po cestách čias!

Ty, živé slovo Otca, posilni dôveru a nádej tých, čo hľadajú pravý zmysel svojej existencie.

Ty , Chlieb večného života, nasýť človeka hladného po pravde, slobode, spravodlivosti a pokoji. AMEN.

 

Ó mária, vypros nám milosť u boha

Mária, Matka Vykupiteľa a naša Matka, brána nebeská a hviezda morská,

pomôž svojmu ľudu, ktorý padá, ale ktorý vrelo túži povstať!

Príď na pomoc Cirkvi, osvieť svojich oddaných synov, posilni veriacich, rozptýlených

vo svete, privolaj vzdialených, obráť tých, čo žijú vo väzení zla!

A ty, Duchu Svätý, buď pre všetkých odpočinkom v námahe,

útulkom v páľave, útechou v plači, úľavou v bolesti, nádejou slávy.

Nech sa tak stane. Amen.

 

odkaz sv. pátra pia a jeho myšlienky

o   Ježiš sa modlil preto, aby nám ukázal, že ak je naša duša v takej ťažkej situácii,

ako bola jeho (v Getsemanskej záhrade), mali by sme hľadať útechu z neba

iba v modlitbe s prosbou o posilu v sebaobetovaní.

o   Modlitba je našou najlepšou zbraňou; je to kľúč, ktorý otvára Božie srdce.

 

v  Čo ešte viac si môžete priať okrem Božej vôle?

v  Po čom inom môže túžiť duša, ktorá je zameraná na Boha?

v  Čo iné môže chcieť, ak nie to, aby sa na vás plnil Boží plán?

v  Tak sa vzmužte a kráčajte ďalej po ceste Božej lásky s neochvejnou istotou, že čím tesnejšie sa vaša vôľa spojí a podriadi Božej vôli, tým viac sa priblížite k dokonalosti.

 

Z listu duchovnej dcére – 24. júna 1915

 

Svoju minulosť zverujem, ó Pane, tvojmu milosrdenstvu, svoju prítomnosť tvojej láske

a svoju budúcnosť tvojej prozreteľnosti!

 

 

 

 

 

A.Negrisolo, N.Castello, S.M.Manelli

OTEC  PIO  Z  PIETRELCINY

(Pohľad do vnútra stigmatizovaného kapucína)

 

Vznešené poslanie - kňaz

Keď sa budeme snažiť charakterizovať charizmatické poslanie otca Pia, budeme môcť zistiť Ježišov zámer s ním, a to v štyroch základných bodoch:

a)      robí ho pokračovateľom svojho diela spásy;

b)      ukazuje mu, ako má toto dielo uskutočňovať, pričom základným prostriedkom je osobná svätosť;

c)       dáva mu sväté stigmy ako znamenie pre našu dobu;

d)      ukazuje mu miesto, kde sa má uchýliť k vykonaniu svojej misie vo svete (San Giovanni Rotondo).

Taktiež Svätý otec Ján Pavol II. túto skutočnosť uznáva v jednom zo svojich prejavov: „Otec Pio mal dar vidieť svoj život v jasnom svetle“ (SGR 23. 5.1987). Ak čítame životopisy svätých zistíme z jednotlivých príbehov, aká dôvernosť panuje medzi nimi s Ježišom. Z toho badáme horúcu lásku v srdci vyvoleného, v ktorom v istom zmysle nachádza Ježiš potechu a odpočinok.

Každý z nás ľudí má tu na zemi nejaké poslanie. Niekto úplne jednoduché, iný vznešené. Svätí, Boží vyvolenci jeho svätej prozreteľnosti, držia v rukách osud celého ľudstva, cirkvi a celých národov. Sv. Benediktovi a jeho bratom vďačíme za civilizáciu a christianizáciu Európy, počas celej druhej poloviny prvého tisícročia kresťanskej éry. Sv. František bol pozvaný ukrižovaným Kristom, aby obnovil upadajúcu cirkev. Sv. Augustín ovplyvnil na celé storočia teologické a filozofické myslenie, ku ktorým aj dnes sa môžu vracať teológovia po výzve Svätého otca a inšpirovať sa ním. Tiež by sme mohli menovať mnohých mystikov- svätcov, ktorí pracovali v sociálnej oblasti ako učitelia alebo misionári.

Otec Pio nebol zakladateľom rehole ani teológom, neučil na univerzite. Aké bolo jeho poslanie, o tom hovorí on sám v nasledujúcom úryvku:

„Ty to vieš, Pane, aké horúce slzy som prelieval pred tebou v tých prežalostných dobách. Ty, Boh mojej duše, dobre poznáš vzlyky môjho srdca. Máš spočítané všetky slzy, ktoré v prúdoch kanuli z mojich očí. Nezvratným znamením tých sĺz a určenia, ktoré som niesol, boli pred tebou moje premočené rukavice a mokré rukávy. Chcel som ti byť vždy poslušný. Život vo mne sa akosi zastavoval. Chcel som radšej zomrieť, než zrieknuť sa tvojho pozvania. Ale ty, Pane, ktorý si dal zakúsiť svojmu synkovi dôsledky skutočnej opustenosti, si napokon povstal, zodvihol svoju ruku ku mne a svojou premocnou rukou doviedol ma tam, kde si ma od počiatku chcel mať. Nech je ti za to  vzdaná nekonečná chvála a vďaka, môj Bože. Ty si ma tu ukryl pred očami všetkých. Zveril si mi ale preveľké a vznešené poslanie už ten krát na počiatku. Poslanie, ktoré poznáš len ty sám. Môj Bože! Otče môj!…“

Predovšetkým dve slová, dva príkazy môžu určitým spôsobom definovať poslanie Otca Pia: „Posväcuj sa a posväcuj ostatných (Ep. III, s. 1010). Je to poslanie nesmiernej lásky k Bohu a blížnym.

                                                                                                                                                                            (S.P.)    

                                                                                                                                                                                                           

 

 

modlitba v živote ľudí, ktorí veria v silu modlitby

Modlitba v mojom povolaní – Vyznanie rehoľníka

Je to úžasné zistenie, keď si človek môže povedať: som povolaný „byť modlitbou“. Nazdávam sa, že  je to tajomstvo každého zasväteného človeka, čo má byť aj zmyslom jeho zasvätenia. O svätom Františkovi jeho súčasník a zároveň životopisec, Tomáš Celano píše, že František ani nevyzeral, že sa modlí, ale je takmer celý modlitbou. Oddávna cítil potrebu milovať Božiu veľkosť, a on sám bol veľký v milovaní. Odkedy bol „pasovaný za duchovného rytiera“, všetku svoju lásku preniesol na Pána. Jeho súkromný, ale aj verejný život bol upriamený na Pánov kríž, a od okamihu, kedy sa stal rytierom Ukrižovaného, žiarili na ňom rôznym spôsobom tajomstvá svätého kríža; toľko o ňom píše Tomáš Celano.

Vo všeobecnosti človek je založený nábožensky a jedným z najtypickejších prejavov jeho nábožnosti je modlitba, vyjadrujúca jeho ducha, city a obmedzenia, tiež rôzne potreby. Toto patrí k druhu modlitby, ku ktorému nás viedli aj naši rodičia. A takto som začínal aj ja. Priebežne sa začala u mňa vynárať túžba po duchovnom povolaní, neskôr skonkretizovaná na františkánsku. Čoraz viac som sa oboznamoval so sv. Františkom – človekom modlitby. Zmienku o sv. Františkovi hneď v úvode som uviedol nie náhodou, ani kvôli inšpirácii, ale ako príklad vlastného stotožnenia, spolu so slobodným a oslobodzujúcim cítením. František tým, že prekypoval láskou, stal sa slobodným. Slobodným prijať Božiu vôľu a rozplývať sa v daroch Ducha Svätého, ku ktorým patrí i modlitba. K nepretržitej a neúnavnej modlitbe nestačia iba slová, to vyžaduje trvalé  a dôsledné otvorenie srdca Bohu. Tu sa musím pozastaviť a povedať, že ma veľmi oslovila modlitba sv. Františka, ktorú na začiatku svojho obrátenia predložil – modlil sa k Bohu v polorozpadnutom kostolíku sv. Damiana: „Najvyšší, slávny Bože, osvieť temnotu môjho srdca a daj mi pravú vieru, pevnú nádej, dokonalú lásku, hlbokú pokoru, rozum a poznanie, aby som zachoval tvoje prikázania.“ Samotné slovo – modlitba ma veľmi fascinuje. Sám som prešiel niekoľko itinerárov modlitby  rôznych omilostených duší, ktoré milovali „Božiu spálňu“ t.j. pustovňu, ako napríklad sv. František z Paoly, otcovia z púšte, sv. Páter Pio a ďalší. Aj z malého príkladu vidíme, že Pán sa nám dáva v modlitbe. Môžeme ho v nej vdychovať a pritom sa nestarať o slová. On najlepšie pozná naše úmysly a číta z hĺbok našich sŕdc. V modlitbe sa skutočne človek môže nadýchnuť nebeského vánku, rozprávať sa s Bohom a oslávenými dušami, ako je najsvätejšia Panna Mária a zástupy svätých.

Musím sa priznať, že o vnútornom vzťahu k Bohu sa nie ľahko rozpráva, ten sa dá iba zažiť. Sú to iba útržky, keďže pravý poklad sa nachádza v hĺbke srdca. Však pre tých ľudí, ktorí sa cítia rušení vo vzťahu s Pánom a to svojím okolím alebo vnútorným nepokojom, azda skromné doporučenie slovami sv. Františka: „Chovajte sa tak pokorne a slušne, akoby ste boli v pustovni či v kláštornej cele. Majte ju vo svojom srdci a noste ju so sebou. Ak nezostane v nej duša tichá a pokojná, málo by jej prospela vystavaná cela“ (Perugijská legenda, 80).

                                                                                                                             JRBP - SAP

 

 

Phil Bosmans

                               SKRYTÉ ANTÉNY

Keď z tvojho života zmizne slnko,

hľadaj hviezdu, ktorú Boh zapálil iba pre teba.

Keď tu zostaneš stáť s prázdnymi rukami,

vedz, že Boh od teba

nežiada plné sýpky.

 

Keď sú dvere tvojich blížnych

zamknuté a nik neotvára,

keď klopeš, tak neodchádzaj

plný nekonečnej trpkosti,

Boh ťa miluje a niekde

pre teba otvorí ľudské srdce,

aby ti to oznámil.

 

Dážď a chlad sa pominú. V úsmeve a nežnej ruke zacítiš jar a ožiješ. Ak máš svoje posolstvo prinášať do púšte  kde nik nepočúva, vedz, že Boh rozostavil skryté antény, ktoré zachytia každé slovo z tvojho srdca a prenesú ho ponad vyschnutú zem k tomu kúsočku zeme, kde sa zrodí nový svet.

 

 

 

 

Rast v spoločenstve – dynamika modlitbových skupín

 

Určite nie je potrebné zdôrazňovať, že každú z modlitbových skupín vedie Duch Svätý, ktorý je duchom poriadku. Tam, kde poriadok zlyhá, z takéhoto prostredia Duch Svätý odíde. On je ten, ktorý vedie ľud  k svätosti a počas 2000 rokov bol aktívne činný. Práve pod jeho vplyvom množstvo mučeníkov obetovalo životy za vieru v Boha, je to veľký počet svätých, ktorí sa stali príkladom zástupom veriacich, ale aj neveriacich. Taktiež vznik rehoľných rádov, mužských i ženských, misionárov, evanjelizátorov, aj to všetko je dielom Ducha Svätého. On pracuje vo všetkých oblastiach pozitívnych aktivít, do ktorých patria aj rôzne modlitbové skupiny na svete.  Zásluhou Ducha Svätého je aj víťazný boj nad zlým duchom. Do jeho vplyvu patrí aj obnovenie dôstojného prežívania celej svätej omše a sviatostí. Preto úkony Cirkvi, ale aj Cirkev samotná má byť, nazvime to, ohňom v ohnisku. V inom prípade ohnisko bez ohňa je iba jeho napodobeninou, ktorá nevyžaruje ani svetlo, ani teplo.  Oheň musí byť v ohnisku!, preto i samotné charizmy, ktoré nie sú v rámci hraníc Cirkvi, sa stanú nebezpečnými.  Napríklad,  Luther, Kalvín alebo tí z prvých storočí, Nestor, Pelágius a ďalší boli všetci charizmatici, plní nadšenia a túžby obnoviť veci, ktoré neboli v poriadku. A ako skončili? V heréze alebo  ako sekta. Prečo? Lebo sa stali ohňom bez ohniska, ktorý časom zhasne alebo ničí.

Preto je tak veľmi potrebná jednota v Cirkvi ako celku, a koniec – koncov aj v sociálnych sférach, na poli laických zoskupení. Pravda, každá skupina či skupinka môže mať svoju vlastnú predstavu podliehajúcu kontrole a vedeniu cirkevnej hierarchie, aby oheň iniciatív nezostal bez ohniska.

Jeden z prvkov takejto vízie je nová evanjelizácia, ako to nazval Ján Pavol II. Napokon je to aj samotným poslaním Cirkvi: „Choďte a hlásajte.“ Evanjelizovanie alebo reevanjelizovanie najskôr u jednotlivcov, rozšírené na organizované zoskupenia veriacich, na lokálnu, farskú cirkev, až po diecézny rozmer v spojení s hlavou Cirkvi – pápežom.

Ľudia v súčasnej hektickej dobe sa čoraz viac uzavierajú do osobného súkromia, s nezáujmom o svojich blížnych nehľadiac na skutočnosť, že svetu hrozí morálna skaza spejúca k sebazničeniu. Jeden z krutých aspektov rafinovaného útoku zla na veriacich ľudí, je profanovanie katolíckych kňazov. Prečo je tomu tak? Degradovanie dôvery čo i len jedného katolíckeho kňaza, znamená zásah všetkých, teda celé kňazstvo. No a tu by mali nastúpiť légie laických zoskupení, modlitbové skupiny, aby modlitbami pomáhali kňazom v kríze. Toto žiadna modlitbová skupina nemôže ignorovať!, táto vec sa musí stať ich súčasťou, misiou, programom, aby sa týmto mohli stať nástrojmi v Božích rukách, a obnovili tak i tvárnosť zeme. 

Dodatok:

Vďaka ti, Pane, za dar v osobe sv. Pátra Pia z Pietrelciny, ktorý založil modlitbové skupiny nesúce jeho meno, ktoré orientované Štatútom majú v programe všeobecný úmysel modlitieb, podporujúcich Sv. otca, biskupov a kňazov, tiež modlitbami podporovať nové kňazské a rehoľné povolania. Vďaka Bohu, jedno z takýchto modlitbových zoskupení je aj v Hlohovci. Modlitbová skupina sv. Pátra Pia, pôsobiaca tu už 8 rokov. Želajme si, aby aj naša MsPP bola tým stavebným kamienkom tvoriacim oporu Cirkvi, a to modlitbami, prosbami a obetami.

Záverom azda stotožnenie sa s myšlienkou P.E.Vellu OFM Conv.:

„Bože, objasňuj nám stále viac a viac naše poslanie, aby sme s tvojou pomocou mohli konať úlohu, ktorú vkladáš do našich rúk.“

chvála a vďaka ti, pane!

(Z obsahu exercič. prednášky P.E.Vellu) pripravila S. PATAYOVÁ.

                                                        Technická kooperatíva L. Tittelová

 

Sv. Páter Pio           modlitby, požehnania a vyznania

Zostaň so mnou, Pane, pretože ťa potrebujem mať pri sebe, aby som na teba nezabudol. Ty vieš, ako ľahko ťa opúšťam.

Zostaň so mnou, Pane, lebo som slabý a potrebujem tvoju silu, aby som tak často nepadal.

Zostaň so mnou, Pane, lebo ty si moje svetlo a bez teba som v tmách.

Zostaň so mnou, Pane, aby si mi ukázal svoju vôľu.

Zostaň so mnou, Pane, aby som počul tvoj hlas a kráčal za tebou.

Zostaň so mnou, Ježišu, v živote plnom nebezpečenstiev ťa veľmi potrebujem.

Zostaň so mnou, Pane, veď jedine teba hľadám: tvoju lásku, tvoju milosť, tvoju vôľu, tvoje srdce, tvojho ducha. To preto, lebo ťa milujem a nežiadam si nijakú inú odmenu, len môcť ťa milovať ešte viac.

…………………………………………………………………………………………………………………………………..

„Často si opakujte nádherné slová nášho drahého Majstra: „Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi.“

Stále majte toto krásne zvolanie v srdci i na perách, vo všetkých skúškach života.

Opakujte si ho v súžení. Opakujte ho v pokušeniach a ťažkostiach, ktoré na vás Ježiš zošle. Neustále si ho opakujte, keď sa ocitnete ponorení v oceáne Ježišovej lásky. Toto zvolanie bude vašou kotvou i vašou spásou.“

                                                              

 

 

Ján Pavol II.

Ó Mária, oživuj nám nádej

 

Mária, Kráľovná Pokoja, daruj celému Európskemu spoločenstvu národov a štátom, ktoré sú jeho členmi, možnosť pochopiť sa, rešpektovať sa, živiť vzájomnú dôveru, aby mohli spolu vybudovať budúcnosť plnú solidárnosti a pokroku.

Vypros, ó, Mária, Matka ukrižovaného Vykupiteľa, pokoj národom, ktoré trpia ako obete netolerantnosti a útlaku. Nech aj im čoskoro svitne mier a nový život.

Svätá Panna, nazývame požehnaným plod tvojho lona.

Veď nás k pochopeniu jeho náročného, ale pravého slova, schopného prebudiť v srdci skutočnú radosť.

Panna bolestná, daj, aby sme spoluprežívali city Krista, tvojho Syna:

Pomáhaj nám nasledovať ho na strmej ceste Kalvárie, objaviť v kríži tajomstvo nového života nepodliehajúceho viac smrti.

Panna slávna, v ťažkých chvíľach oživuj v nás nádej na blažené stretnutie s Bohom, keď „budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého aký je“ (1 Jn 3,2).

 

Z diania MsPP v Hlohovci

5 rokov kňazstva

 

o   V máji roku 2007 prijal sviatosť kňazstva hlohovecký rodák, P. Jakubrafael Blahoslav Patay OFM Cap.

o   V júni roku 2007 prijal sviatosť kňazstva aj P. Leopold Jaroslav Jablonsky OFM, t.č. gvardián v hlohoveckom kláštore.

Obaja duchovní synovia sv. Františka z Assisi sú dobrodinci a spolupracovníci MsPP v Hlohovci.

K tomuto milému jubileu im obom s vďačnosťou prinášame priania, ukryté v srdci i vložené v dlaniach; z tých prianí vinieme kyticu farebnú, voňavú… pre Vás. Nech Pán, ktorý Vás povolal do úctyhodnej kňazskej služby, sprevádza požehnaním a dobrým zdravím aj v budúcnosti.

„Svätá omša pre mňa znamená posvätné splynutie s Ježišom.

Ja nehodný trpím všetko, čo pretrpel Ježiš, ktorý mi milostivo

 dovolil podieľať sa na jeho nádhernom diele ľudského vykúpenia.“

                                                                                                          (Sv. Páter Pio)