Rok 2023
Z DIANIA MsPP v HLOHOVCI
Rekapitulácia tohoročného obdobia /r.2023/ po súčasnosť, nie je v MsPP jednoznačná. Predovšetkým mám na mysli jednak „ukončenie“ pandémie Koronavírusu a rozdelenie ľudí na zaočkovaných a nezaočkovaných. Nasledoval strach ľudí zo šírenia sa vzduchom rôznych onemocnení atď. Nielen tieto proklamované obavy, ale aj „záchranné lano“- dišpenz udelený Cirkvou veriacim – platne počúvať alebo vzhliadnuť sv. omšu s prijatím duchovného sv. prijímania prostredníctvom médií. Žiaľ, táto ústretovosť sa „udomácnila“ vo svedomí mnohých tým, že necítia potrebu napriek otvoreniu kostolov a uvoľnenia zákazov, prichádzať na sv. omšu do chrámu. Tieto veci sa premietli aj v počte účastníkov na sv. omšiach, nevynímajúc z toho aj pobožnosti v MsPP. Ale napriek strachu a obavám niektorých ctiteľov sv. Pátra Pia, neprimälo vedenie MsPP k prerušeniu alebo nedaj Bože k ukončeniu existencie MsPP. Posilou a povzbudením vždy zostávajú Ježišove slová: „Kde sú dvaja alebo traja zídení v mojom mene, tam som i ja prítomný.“ A počet prítomných v kostole Ducha Svätého vždy, vďaka Bohu, presiahol spomenutý počet prítomných. Nie je od veci spomenúť aj istú kuriozitu, ktorá spočíva v delení sa prítomných na domácich, a tých z obcí a miest, ktorí pricestovali. A práve to považujem za úctyhodnosť, keď z času na čas „cezpoľní“ prevyšujú počet domácich-Hlohovčanov. Každopádne je to vec na zváženie, uvedomujúc si závažnosť svetovej situácie /živelné katastrofy a hrozba svetovej vojny…/. Každý z ľudí má slobodnú vôľu danú mu Stvoriteľom a svedomie. Čo však najviac poškodzuje dušu veriaceho človeka, podľa slov Panny Márie, je ľahostajnosť…
S pomocou Božou MsPP dospelo k Veľkej noci /2023/, kedy zavŕšilo 19 rokov svojej existencie a pôsobenia.
Stálym usmernením MsPP v Hlohovci, zostáva nielen medzinárodný Štatút, ale aj pravidelná komunikácia s centrálou v San Giovanni Rotondo v Taliansku, odkiaľ nám prichádzajú rôzne informácie, usmernenia a správy. O dianí v Hlohoveckom MsPP podáva správu do centrály jeho vedúca.
Veľkou poctou pre Slovenské – Hlohovecké MsPP, bol písomný, vianočno-novoročný pozdrav, priamo od prezidenta Casa Sollievo della Sofferenza a zároveň generálneho riaditeľa modlitbových skupín na svete, Jeho Excelencie, Mons. Franca Mosconeho, arcibiskupa, a taktiež od Jeho Excelencie, Mons. Jána Oroscha, arcibiskupa Trnavskej arcidiecézy.
P.S.: Po letných prázdninách, opäť nastupuje pravidelnosť stretnutí. O budúcom dianí v MsPP budeme informovať v nasledujúcich vydaniach Informačného bulletina. Všetkých čitateľov bulletinu prosí o modlitby vedenie MsPP v Hlohovci!
S vďakou, Stanislava A.Patayová Šaturová, vedúca
VÝBER Z KOREŠPODENCIE S.G.R.-TALIANSKO
/Prinášame zo spisov, rád a doporučení sv. Pátra Pia z Pietrelciny/
Dominantným doporučením sv. Pátra Pia modlitbovým spoločenstvám /skupinám/ bol posvätný ruženec, aby nás ním zjednotil s Pannou Máriou, Prostrednicou všetkých milostí, vyprosovaných od Pána.
Sv. Páter Pio viedol neustály dialóg s Bohom, lebo vedel, že je najväčším dobrom. Lenže každá modlitba bez výnimky musí prameniť z viery! Vyznieva to paradoxne, že aj keď snaha človeka je často sprevádzaná plytkou koncentráciou na modlitbu alebo snaha odriekať jednoduché modlitbové formulky, Boh je vždy prítomný a pozýva človeka k dialógu. A práve v tom spočíva duchovná škola Pátra Pia, nadobudnúť vzťah dôvery, priateľstva, vytrvalosti, lásky a poslušnosti, súvisiacimi s uvedenými aspektami, pri ktorých modlitba znamená najvyššie vyjadrenie kontinuity s Bohom, prežívania intenzívneho vzťahu s ním. Treba si zároveň uvedomiť, že Božia pravda a moc víťazí nad všetkým. Z čoho vyplýva, že pokorná, úprimná modlitba s vierou vždy víťazí, a Boh ju prijíma s uspokojením, dokonca vytvára s človekom priateľstvo.
Byť členom Modlitbového spoločenstva /skupiny/ Pátra Pia, znamená hľadanie osobného, potešujúceho a poučného stretnutia sa s osobou Krista, ktorá vyžaduje túžbu patriť mu, postaviť ho do stredu svojho života. Nie je to však vždy ľahké, keďže človeka naviac ťažia spomienky na minulosť, hriechy. Vtedy sa treba s pokorou stíšiť a predniesť Pánovi modlitbu mýtnika: „Zmiluj sa nado mnou Pane, lebo som hriešny.“
Slávna fráza Pátra Pia znie: „POSVÄŤ SA A POSVÄCUJ!“, žiaľ, nie je vždy pokorným svedectvom tých, ktorí sa v súkromí snažia žiť svoj život ako človek, ktorému je už odpustené a je vykúpený.
MODLITBA
Prijmi, Panna Mária, naše predsavzatie modliť sa každý deň ruženec.
Pamätaj na lásku, s ktorou si sprevádzala život Krista svojho Syna a potom zdieľala jeho slávu v nebi.
Svätý Pio z Pietrelciny, vypros nám od Pána svätú vytrvalosť v našom zámere modliť sa denne ruženec, pre naše potreby, pre Cirkev a celý svet.
Prináša vedenie MsPP
/korekcia prekladu, SAP/
POZORUHODNÉ PÚTNICKÉ MIESTO V SUSEDNOM MAĎARSKU
Slováci, vzhľadom na veľkú úctu к Panne Márii, majú na svojom území veľa významných svätýň-pútnických miest. Tieto práve svojim významom a množstvom zázrakov na jej príhovor sa stali pútnickými. Nielen historické záznamy, ale aj súčasné diania nám čoraz viac približujú konkrétne udalosti, a to aj mimo nášho územia v zahraničí, ktoré priťahujú Slovákov k možnosti prejavu úcty a vďaky Panne Márii, spojené s poznávaním územia, v ktorom sa nachádzajú.
K známym a navštevovaným miestam v susedných krajinách patrí aj s pozoruhodným okolím pútnické miesto v Maďarskom Máriabesnyői, vzdialené od Budapešti cca 40-50 km. Návštevnosť tohoto pútnického miesta je veľká a nespočíva iba z domácich veriacich, ale v množstve zahraničných veriacich a turistov. Panna Mária sa tu teší nielen veľkej úcty, ale milostivá socha, ktorá sa tam nachádza, je zdrojom množstva vyprosených milostí a zázrakov.
V súčasnosti sa na objektoch súvisiacich s bazilikou uskutočňujú rekonštrukčné a renovačné práce nielen pre rehoľníkov -kapucínov, ale prispôsobeniu ubykácií pre veriacich k duchovným cvičeniam, novénam a iným podujatiam pre hostí. Nielen k organizačným prácam, ale aj duchovným službám sú tam už prítomní kapucíni, pozostávajúci z medzinárodného obsadenia; pod egidou Benátskej provincie. V tomto tíme tam misijne pôsobí aj Slovák a rodák z Hlohovca, páter Jakubrafael Blahoslav Patay OFM Cap., misionár Milosrdenstva.
Foto-ukážky budú isto pre mnohých podnetom k návšteve tohoto pútnického miesta v susednom Maďarsku.
SAP
„Táto modlitba skupín Pátra Pia rozmnožuje Božie požehnanie a Pánovu radosť, lebo s Pátrom Piom dôverne oslovujeme nebeského Otca – Abba /Otče/.
Pane Ježišu,
Ty si nás pozval zhromažďovať sa v MsPP a kráčať po cestách svätého Pia z Pietrelciny. Prosíme ťa, Otče, daj nám na pomoc svojho Ducha, aby sme tento cieľ zachovali.“
/otec Franco Moscone , arcibiskup, S.G.R./
Na príhovor svätého Pia z Pietrelciny, ktorý bol apoštolom milosrdenstva, urob z nás misionárov pokoja a milosrdenstva pre ľudí našej doby.
Vzbudzuj v nás pocity vernosti a lásky, aby sme sa stávali v rodine, v práci a v spoločnosti svedkami tvojho evanjelia.
Vylej svoje požehnanie na nás, tu zhromaždených, aby naplnení tvojou milosťou, mohli sa stať novými stvoreniami, ktoré úplne dôverujú tvojej Božej Prozreteľnosti .
Túžime sa odovzdať do tvojho objatia, a hľadiac na horu Tábor, ísť za tebou na Kalváriu, ako deti a apoštoli tvojej posväcujúcej lásky. Amen.
Spoločne prosme: OTČE, DAJ NÁM SVOJ POKOJ!
/Z listu S.G.R./
Modlitba svätého pátra Pia k Panne Márii.
Najsvätejšia Panna, vypros nám lásku ku Krížu, aby sme boli účastní na mukách a utrpení Ježiša.
Ty, ktorá si ako prvá zachovávala Evanjelium, a to tak nekompromisne, že si ho uskutočňovala prv než bolo zapísané, vypros nám tú milosť, aby sme vždy boli blízko Pána.
Ó, Mária, vypros nám aj tú milosť, aby sme mohli celý svoj život ponoriť do Božského Srdca a ukryť v ňom celý náš duchovný život.
Najdrahšia Matka, daj, aby sme sa tak úzko spojili s Ježišom,
žeby nás žiadna moc, žiadna vec tohto úbohého sveta nemohli od Neho odlúčiť.
Matka Mária, daj, aby sme vždy boli blízko taj nekonečnej Lásky- Ježiša, žeby sme vždy boli Božími synmi v tomto svete.
Ty, ktorá si prišla na tento svet bez akejkoľvek poškvrny, vypros nám u svojho Syna tú milosť, aby sme z tohto sveta mohli odísť v posväcujúcej milosti a boli vovedení do slávy Kráľovstva Otca, Syna a Ducha Svätého,
v jednote vykúpených, anjelov a svätých.
Amen
/D.H./
Z diania MsPP v Hlohovci
Po prebudení sa ako z letargie, v očakávaní s nádejou, že lockdown s obmedzeniami definitívne pominuli, vedenie MsPP napriek obavám realizovalo vydanie Informačného bulletinu MsPP, ktorý predbežne vyčkával v depozite na možnosť distribúcie veriacim. Napriek riziku; viera a nádej zvíťazili. Obnovené stretnutia, aj keď s obmedzeniami, potvrdili, že nenastal kolaps MsPP. Naviac sa nečakane prihlásila redakcia- Moja trnavská arcidiecéza z Trnavy so žiadosťou uskutočniť interview s vedúcou, na tému MsPP v Hlohovci. Ten sa uskutočnil 1.6.2022. Nasledujúce stretnutie MsPP sa konalo 4.6.2022. Toto podujatie sa koná raz do roka v knižnici Farského úradu. Jeho obsahom býva posedenie zahájené modlitbou, zdieľaniami, rozhovorom, všetko v rámci agapé, ukončené premietaním filmu, tentokrát- Tajomstvo Pátra Pia, 50 rokov po jeho smrti vychádza pravda na svetlo. Z recenzie obalu DVD citujem slová sv. Pátra Pia:„Po smrti spôsobím ešte väčší rozruch ako za života.“
Stretnutie pred prázdninami a dovolenkami 25.6.2022 bolo ďakovné, v nádeji na nasledujúce stretnutie 3.9.2022. Azda pozoruhodné je, že celé stretnutie 25.6.2022 nahrávala redaktorka z Rádia Lumen, Andrea Čelková. Vzhľadom na množstvo nahraného materiálu, vysielanie sa uskutočnilo na dvakrát. Prvé bolo 3.júla 2022, v nedeľu o 15.30 hod. v relácii SVETLO NÁDEJE. Druhá časť bola vysielaná 28.augusta 2022 v nedeľu o 20.30 hod. v relácii Karmel.
Každoročne v období výročnej spomienky na sv. Pátra Pia z Pietrelciny /23.9./, vedenie MsPP poriada trojdňovú duchovnú obnovu, ktorá sa uskutočnila v dňoch 22.-24.sept.2022 v kostole Ducha Svätého /sídle MsPP/, tentokrát za technickej prítomnosti Rádia Mária.
V tomto vydaní Informač. bulletinu MsPP v Hlohovci, nemožno nespomenúť, že pred l5-stimi rokmi „uzrelo svetlo sveta“ prvé jeho číslo. Cieľom vydávať túto tlač, bolo predovšetkým informovanie čitateľov o dianí v MsPP, rozširovanie vedomostí o sv. Pátrovi Piovi a v Cirkvi. Za excelentný vzhľad tejto tlače, patrí vďaka tlačiarni АСOM a vedúcemu, Ing. Romanovi Drgoňovi. Zásluhou dobrovoľných distribútorov sa vnútorná tlač MsPP dostáva aj k čitateľom na miesta mimo Hlohovca, vrátane Arcibiskupského úradu v Trnave.
Cieľom o.i. jednotlivých modlitbových stretnutí MsPP v Hlohovci, je výjsť v ústrety prosebníkom o modlitby z rôznych oblastí Slovenska. A vďaka Bohu, že na príhovor sv. Pátra Pia, prostredníctvom Panny Márie, MsPP zaznamenáva veľa vypočutí, medzi ktoré patrí aj niekoľko zázračných.
Veľká vďaka patrí Bohu, že tohoročnou Veľkou nocou 2023 sa Modlitbové spoločenstvo Pátra Pia v Hlohovci, dožíva 19_rokov pôsobenia.
S.A. Paayová Šaturová
Líd. MsPP
P.S.
Záverom každého kalendárneho roka, vedenie MsPP v Hlohovci, informuje centrálu v S.G.R./Taliansko/, o dianí v hlohoveckom MsPP počas celého roka. Za rok 2022 prišla odpoveď tohoto znenia:
S veľkým potešením sme si prečítali chvályhodné správy o vašej modlitbovej skupine /spoločenstva/ s iniciatívou oznámiť vaše jestvovanie a dianie prostredníctvom rádia.
Srdečná vďaka za vašu angažovanosť a pozitívnu spoluprácu s centrom modlitbových skupín v S.G.R. Pre nás je veľmi dôležité poznať život /činnosť/ skupín roztrúsených po celom svete. A vy ste krásnym príkladom tejto reality, ktorú SV. Páter Pio miluje a vyžaduje.
Nech vás Pán žehná, a my ďakujeme za vytrvalosť.
S láskou vás pozdravuje CENTRO GRUPPI DI PREGHIERA DI PADRE PIO, LUIGINA GUSSO
MYŠLIENKY na povzbudenienie
„Nenechám svoje deti bezbranné tvárou v tvár moci zla, ale dávam im moc zachrániť sa a zachraňovať blížnych – tým, ktorí mi chcú byť verní.“ /Ježiš/
Ježiš Alici Lenczewskej /Poľskej mystičke/ povedal: „Nestane sa nič okrem toho, čo dovolím. Všetko vidím a všetko viem. S bolesťou sa pozerám, ako ľudia vzďaľujúc sa odo mňa, ničia seba a svet – vo svojej hroznej slepote, hlúposti a pýche. Ja viem, kedy mám ukončiť toto smerovanie k sebazničeniu. Stane sa to vtedy, keď obety aj modlitby, ktoré sú ochranou a záchranou už nebudú stačiť, pretože sila zla ich prevýši. Vtedy budem nútený zasiahnuť tak, aby som zlo zastavil a zachránil tých, ktorí ma budú chcieť prijať, hoc aj pod vplyvom utrpenia a strachu, možno dokonca v poslednej sekunde pred zatratením.
Ešte je čas milosti, čas obety a odprosovania. Ešte trvá…čas ochrany a zachraňovania…Ešte trvá…“
/Čerpané -Slowo pouczenia 481/
……………………
Čo k utrpeniu človeka a sveta dodáva sv. Páter Pio?
Mnohí trpia, ale iba niektorí dokážu správne trpieť. Utrpenie je dar od Pána Boha, a blažený je ten, kto ho vie premeniť na „zisk“.
Kiež by nás najdrahšia Matka Mária tak dôverne zblížila s Ježišom, že by sme nikdy nedopustili, aby nás veci tohoto úbohého sveta odlákali od Boha. Nech sa vďaka Panne Márii vždy zdržiavame v tesnej blízkosti nekonečne láskavého Ježiša.
Usmernenia a informácie modlitbovým spoločenstvám Pátra Pia
Každý kresťan nosí v srdci radosť, že jeho vlastné dejiny dokázali niekoho priviesť k stretnutiu s Bohom. Dejiny viery sú osobným svedectvom a niekedy aj svedectvom spoločenstva. Aby toto svedectvo bolo účinné a schopné zapojiť iných, evanjelium nás učí, že musí byť organizované, vložené do kontextu evanjelizácie, schopné nájsť spôsob pomôcť blížnemu, aj v časoch nepriazne a útokov voči veriacim a Cirkvi. Sme poslaní ako ovce, schopné pokoriť vlkov.
…………………….
Z prejavu Pátra Pia k desiatemu výročiu založenia Domu úľavy v utrpení v SGR /Taliansko/ – fragment
„Duchovní asistenti a vedúci modlitbových spoločenstiev.
Je to modlitba, zjednotená sila všetkých dobrých duší, ktorá hýbe svetom, obnovuje svedomie, utešuje trpiacich, lieči chorých, posväcuje prácu, pozdvihuje zdravotnú starostlivosť, dodáva silu…
Deti moje, veľa sa modlite, modlite sa stále, bez toho, aby ste sa unavili, lebo práve modlitbe zverujem toto dielo /Casa Sollievo della Sofferenza/, ktoré Boh chcel, aby prosperovalo pomocou Božej prozreteľnosti a duchovného príspevku všetkých duší, ktoré sa modlia.
Nech vás Všemohúci a Milosrdný Pán, ktorý prijíma každú snahu určenú k pomoci trpiacim bratom a sestrám, odmení nespočetnou prehojnou mierou.“
……………….
Páter Pio bol človek, ktorý dobre poznal ľudskú dušu, jej márnomyseľnosť, ktorá sa skrývala práve v ľuďoch, ktorí chodili do kostola. Z toho dôvodu od začiatku chcel, aby modlitbové skupiny animoval kňaz /prvý nominovaný bol Don Giancarlo Setti/. Páter Pio však nikdy neprikladal veľkú dôležitosť organizačným aspektom skupín /spoločenstiev/, len žiadal, aby sa vyznačovali veľkou vernosťou evanjeliu a Cirkvi, a Casa Sollievo bola ich duchovnou referenciou.
Ruženec je dedičstvom Pátra Pia.
Páter Pio vo svojej nesmiernej mariánskej zbožnosti, definoval ruženec ako „zbraň“. Netajil, že Panna Mária modlitbou posvätného ruženca mu neodoprela žiadnu prosbu o milosť. Napokon, niekoľko dní pred smrťou duchovnému synovi odpovedal na otázku slovami: „Miluj Pannu Máriu a urob ju milovanou. Modlite sa ruženec a propagujte ho!“
……………..
Štruktúra modlitbových skupín/v skratke/.
Organizačná štruktúra skupín je nevyhnutná, uvedená v Štatúte a nariadeniach. Medzinárodné centrum, ktoré je zodpovedné za celú organizačnú časť modlitbových skupín sv. Pátra Pia je v službách generálneho riaditeľa a jeho rady. Ďalším bodom – referenciou skupín, je diecézny biskup, od ktorého modlitbové skupiny PP právne závisia /schválil ich vznik, sledoval ich činnosť alebo prostredníctvom diecézneho koordinátora/.
Z listu centrály v S.G,R.-Taliansko, prináša L.T., SAP
Požehnané sviatky našej spásy veľkú noc želá a vyprosuje ctiteľom sv. Pátra Pia vedenie MsPP v Hlohovci
Katechézy z Centra Modlitbových skupín sv. Pátra Pia v San Giovanni Rotondo:
Katechéza marec 2023:
VI. Mystické dary sú znakom vtelenej lásky Kristovej
Z Evanjelia podľa Jána (12, 1-9)
1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. 2 Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. 3 Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. 4 Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: 5 „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“ 6 Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. 7 Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! 8 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“ 9 Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych.
Spomínanú epizódu treba čítať vo svetle toho, čo bolo povedané v predchádzajúcej kapitole (Jn 11), v tej, v ktorej Ježiš vzkriesil Lazára. Evanjelista hovoril o Ježišovej bolesti zo smrti priateľa a veľkú dôveru, ktorú mal so svojimi sestrami. Večera, o ktorej sa hovorí, je oslavou znovuobjaveného života a vyznačuje sa gestom, gestom pomazania olejom, ktorý naplnil vôňou celý dom. Starostlivosť, s akou je táto epizóda opísaná, ponúka mnoho prvkov na zamyslenie: predovšetkým večeru, ako miesto, kde Ježiš prednostne prejavuje svoje božstvo.
Aby sme hovorili o zázrakoch a mystických znameniach spojených s postavou Pátra Pia, nebol vybraný žiadny Ježišov zázrak, áno, uprednostňovalo sa priviesť späť večeru, aby sa zázraku prisúdila osobitná hodnota: áno je to znamenie, mimoriadna skutočnosť, ktorá sa vyskytuje v bežnom živote, aby naznačila účinnú a spasiteľnú Božiu prítomnosť v ľudskom živote.
Zázrak nie je riešením problémov, v skutočnosti sa Ježiš práve v tej sviatočnej atmosfére neobmedzuje len na poďakovanie Márii za gesto, ktoré urobila Mária, ale vyzýva ju, aby jej to dovolili, pretože ten olej je znamením jeho smrti: „nech to urobí, aby si to nechala na deň môjho pohrebu“. Mohli by sme povedať, že Ježišovo priateľstvo je vyjadrené v úplnom sebadarovaní, to bude jeho predpoklad vášne, ktorú svätý Ján vykoná pred poslednou večerou: „Miloval svoju rodinu, miloval ju až do krajnosti“. Zázrak nie je nič iné ako znak nekonečnej Božej lásky k ľudstvu.
Zázrak je znakom víťazstva nad zlom, nielen fyzickým, ale predovšetkým morálnym a duchovným. Je príznačné, že evanjelista pri tejto príležitosti uvádza dve stretnutia veľrady od zmŕtvychvstania Lazára, prvé, v ktorom sa – po zázraku – rozhodlo o zabití Ježiša; druhýkrát po tejto večeri, pretože ľudia išli za Lazárom a preto sa rozhodlo, že aj jeho zabijú.
Mafiánska metóda – tak by sme dnes povedali; metóda, ktorá nás odrádza, núti nás myslieť si, že zlo vždy zvíťazí, že sme od začiatku porazení. Ale Ježišove znamenia idú úplne iným smerom: chcú nám povedať, že zvíťazil nad smrťou, nielen nad fyzickou, ale aj nad ľudským hriechom a zlom.
Z listu Pátra Pia otcovi Benedettovi (Ep. I, s. 1093-1094)
Čo vám môžem povedať o tom, čo sa ma pýtate na to, ako došlo k môjmu ukrižovaniu? Bože môj, aký zmätok a aké poníženie cítim, keď musím prejaviť to, čo si vykonal na tomto tvojom malom tvorovi!
Bolo to ráno 20. minulého mesiaca. Bol som na chóre po odslúžení svätej omše, keď ma premohla driemota ako sladký spánok. Všetky moje vnútorné i vonkajšie zmysly a tiež schopnosti mojej duše prežívali neopísateľný mier. Počas toho všetkého sa vo mne a okolo mňa rozhostilo úplné ticho.
Potom ich zrazu ovládol veľkolepý pocit pokoja a odovzdanosti, takže som všetko ostatné vôbec nevnímal. Zostal som v tomto stave, celý stuhnutý. Toto všetko sa stalo v okamihu.
Keď sa toto odohrávalo, ocitol som sa pred tajomnou, exaltovanou osobou (personaggio), podobnou tej osobe, ktorú som videl večer 5. augusta. Jediný rozdiel bol v tom, že tejto osobe vytekala krv z rúk, nôh a zo srdca.
Keď som ho uvidel, bol som znepokojený. To, čo som v tej chvíli pocítil, nedokážem vysvetliť. Cítil som sa, akoby som išiel zomrieť, a bol by som aj zomrel, keby môj Pán nebol býval zasiahol a posilnil moje srdce, ktoré mi tak búšilo, akoby mi malo každú chvíľu vyskočiť z hrude. Vidina tej osoby sa rozplynula a všimol som si, že ruky, nohy a hruď mám prebodnuté a že mi silne krvácajú.
Predstavte si ten vnútorný zmätok, ktorý sa vo mne vtedy odohrával a ktorý prežívam nepretržite takmer každý deň.
Tvoje telo ako oltár
Pán Ježiš prejavuje svoju veľkosť tým, že prijíma telo a stáva sa nám podobným. Zázrak zázrakov je tá tajomná výmena, v ktorej sa Boh stáva ako my a my prichádzame
premenené na Božie deti.
Telo je miestom zázraku, niekedy neobyčajným spôsobom, vo všeobecnosti obyčajným spôsobom: Boh sa prejavuje v našom tele, v našich činoch, v krížoch a radostiach, ktoré prinášame.
Keď hovoríme o stigmách Pátra Pia, chceme zdôrazniť, že jeho telo, na ktoré sa v skutočnosti sám pozeral s určitým nepohodlím v dôsledku mnohých chorôb, nebolo len miesto bolesti a poníženia, ale stávalo sa miestom osobitného a zvláštneho prejavu Boha.
V roku 1911 otec Benedetto sprevádza učeníka do Neapola na lekárske vyšetrenie, na spiatočnej ceste ho necháva vo Venafro, kde so svojimi spolužiakmi absolvuje úvodný kurz na kázanie.
Neprejde pár týždňov, čo otec Pio ochorie a tu si bratia po prvý raz uvedomia diabolské trápenia, ktoré má takmer každý večer, a extázy, ktoré má po prijatí.
eucharistie. Predovšetkým kvôli tomuto druhému fenoménu sa Páter Pio sťažuje Pánovi, že ostatní si uvedomujú, čo sa deje: jeho telo sa stáva miestom, kde sa prejavuje tajomstvo. a to ho robí mimoriadne nepríjemným.
V určitom bode extázy (všetky slová Pátra Pia sú prepísané) sa obráti k Ježišovi a pýta sa ho: „Čo to znamená: oslávim sa v tebe?“. Zdá sa, že Boh má ktovie aké plány
a že jeho umučené telo by sa malo stať privilegovaným miestom tejto udalosti.
Namiesto toho sa to všetko náhle zastaví, nadriadení, vidiac jeho zhoršenie, sa rozhodnú pre jeho návrat do Pietrelciny; neuveriteľne deň po uzdravení Pátra Pia dokonca spieva omšu na slávnosť Nepoškvrneného počatia. Opäť sa zdá, že jeho telo chce odhaliť niečo tajomné, ale opäť nedáva isté odpovede, dokonca aj medzi jeho spolubratmi sa nájdu takí, ktorí toto náhle zotavenie vnímajú s nedôverou.
V jeho korešpondencii sa v nasledujúcich rokoch čoraz viac objavuje postava Jóba, ktorý sa stáva kľúčom k pochopeniu svojho utrpenia: iba s hlbokou vierou sa dá priblížiť tajomstvo Boha; toto zranené telo je izoláciou od ľudí, ale nie od Boha, ktorý svoju slávu prejaví práve skrze Jóbovu vieru, nie skrze utrpenie: „Blahoslavení, plačúci, lebo budú potešení“ (Mt 5, 4).
Stigmy Pátra Pia
20. septembra 1918, v čase, keď Pán dokončí svoj projekt, nadišiel čas, aby sa splnilo to, na čo ho Pán pripravoval v posledných ôsmich rokoch: stigmy sa stali skutočnosťou.
viditeľné. Je vojna, bratia sú takmer všetci na fronte, niektorí ako vojaci, iní ako kapláni;
hrôzy vojny sú strašné, pápež požiadal o modlitbu za koniec toľkého utrpenia, páter Pio sa na tento účel ponúkol ako obeť.
Ráno je sám v kláštore spolu s chlapcami z malého serafského seminára; išiel v zbore na poďakovanie svätej omše: veľa z toho, čo sa stane, zostane zahalené do ticha. Hovorí o záhadnej postave, ktorá ho už 5. augusta zranila v boku, vonkajšia rana, ktorá niekoľko dní prelieva hojnú krv; podľa učenia svätého Jána z Kríža sa to, čo sa dialo vo vnútri, prejavilo navonok: Božia láska úplne posadla jeho ducha, strhla ho k sebe. Teraz ho opäť táto postava prepichne: ďalšia rana na jeho boku a potom stopy na rukách a nohách.
Páter Pio sa vtiahne do svojej izby, snaží sa skryť stigmy v nádeji, že ho Pán zbaví, «nie bolesti, pretože to vidím ako nemožné a cítim, že sa chcem opiť bolesťou, ale
tieto vonkajšie znaky neopísateľného a neudržateľného zmätku a poníženia“. Už poobede a potom na druhý deň si to všimne duchovná dcéra Vittorina Ventrella, a hovorí mu, čo sa časom stane jej uvedomením: tieto znamenia nie sú pre neho, ale pre iných.
Páter Pio bude deň čo deň chápať hlbokú súvislosť medzi znakmi Kristovho umučenia a jeho poslaním spovedníka: človeka ovplyvneného sebectvom a sústredeného výlučne na seba, Boh stavia proti konkrétnemu, viditeľnému znaku toho ukrižovania, ktoré Ježiš prijal z lásky. Množili sa obrátenia a charitatívne skutky, šírili sa chýry o prvých zázrakoch, rozpútal sa hnev diabla, začali sa nedorozumenia a ohovárania, ktoré hlboko poznačili dušu Pátra Pia.
Teraz sa však rozhodlo a potvrdilo to, čo bolo zámerom pred mnohými rokmi, ako je opísané v liste Nine Campanile: „Chcel som radšej zomrieť alebo omdlieť.
Ale ty, Pane, ktorý si dal tomuto svojmu synovi zažiť všetky účinky skutočnej opustenosti, si napokon vstal, podal si ku mne svoju mocnú ruku a viedol ma tam, kam si ma predtým volal. Nekonečná chvála a vďaka ti, ó môj Bože, skryl si ma tu pred zrakmi všetkých, ale mal si veľmi veľké poslanie od chvíle, keď si zveril svojmu synovi: poslanie ktoré je známe len tebe a mne. […] Vnútorne počujem hlas, ktorý mi vytrvalo hovorí: Posväť sa, posväť sa» (Ep. III, s. 1009-1010).
Cesta bola vytýčená, ale Páter Pio nemôže a ani nechce vyliezť na kríž sám; niekoľko dní po svojej stigmatizácii napísal presne tej Vittorine Ventrellovej, ktorá ho naliehala, aby rozpoznal v stigmách dar pre iných: „Ó, ako veľmi potrebujem, moja najdrahšia dcéra, stráviť nejaký čas s Máriami, ktoré vedia súcitiť s umierajúcim Pánom!“ (Ep. III, str. 620).
A Erminii Garganiovej zveruje poslanie, ktoré sa v priebehu rokov stane poslaním jeho duchovných detí:
„Musíme pokračovať a žiť, a to ešte oveľa dlhšie, aby sme mohli popíjať pohár Getsemanského pohára úplne a úplne až do dna a položiť posledný dych života na Kalvárii uprostred opustenosti všetkých a všetkého. Moje vnútorné utrpenia rastú a rastú stále viac a viac, bez akéhokoľvek zastavenia. Ale prosím vás, aby ste sa pre to veľmi málo rmútili, vediac, že je to vôľa Pánova a že týmto spôsobom chce byť milovaný svojím stvorením. Nechcem od vás nič okrem toho, že ako nové Márie pomáhate môjmu krížu svojimi neustálymi modlitbami a obetujete jeho bolesti Božej spravodlivosti, aby to bol pre mňa priaznivý deň“ (Ep. III, s. 758).
Ako Márie pod krížom
Je pochopiteľné, že dnes je ťažké prijať a zdieľať silu týchto slov. Pápež František hovorí: «Svet nechce plakať: radšej ignoruje bolestivé situácie, zakrýva ich, skrýva.
Veľa energie sa vynakladá na únik zo situácií, v ktorých je prítomné utrpenie, s vierou, že je možné skryť realitu, kde kríž nemôže nikdy, nikdy chýbať.“
Práve tu však ide o samotné poslanie a dôveryhodnosť duchovných detí Pátra Pia.
Poverenie, ktoré duchovné deti a modlitbové skupiny Pátra Pia dostávajú, nie je úlohou prehlbovať vzdialenosť medzi životom veriaceho a neveriaceho, ale pomáhať porozumieť pravdu kríža:
Toto je udalosť, ktorá sa dotýka života každého – ako povedal pápež – a nemožno ju ignorovať. Má však svoj termín. Páter Pio so svojím príbehom a učením upokojujúco povedal:
«Pamätajte a pevne si pamätajte, že Kalvária je hora svätých; ale pamätajte, že po výstupe na Kalváriu, osadení kríža a vydýchnutí na ňom, človek okamžite vystúpi na inú horu, ktorá sa volá Tábor, nebeský Jeruzalem.“
Na Veľký piatok liturgia poskytuje obrad adorácie kríža, klaňania sa krížu: duchom tohto slávenia je nepochybne podnecovanie k rozjímaniu o Kristovom utrpení a rozvíjanie súcitu; to, čo je uctievané a zbožňované, už nie je kríž ako miesto mučenia: teraz stojíme pred slávnym krížom, nástrojom, ktorým bol svet vykúpený. Pápež nás vyzýva, aby sme sa pozreli na bolesť toho druhého, aby sme boli prítomní vo chvíľach utrpenia, ale je potrebné, aby táto naša prítomnosť nebola len súcitom, ale pomáhala ísť ďalej, pozerať sa na bolesť ako na účasť na Kristových utrpeniach, ako očistenie a predovšetkým na Kalváriu ako predposlednú etapu existencie, lebo po tej hore je vždy Tábor.
Neviditeľné stigmy
Fenomén nazývaný „neviditeľné stigmy“ je stále čiastočne zahalený rúškom tajomstva; niektoré údaje sa týkajú priamo pátra Pia. Keď mu niekto v roku 1968 pripomenul, že má stigmy päťdesiat rokov, sám upresnil: «Ja ich mám vlastne už päťdesiatosem rokov!». Okrem listu, ktorý sme spomenuli a ktorý bol adresovaný pátrovi Benedettovi (Ep. I, s. 1093-1094), máme v Epistoláriách ďalšie zmienky.
Tieto stigmy, ktoré boli podľa všetkého aspoň raz viditeľné a ktoré poznalo len veľmi málo ľudí, sú však stále zahalené rúškom tajomstva; nepoznáme s istotou dátum, kedy sa prvýkrát prejavili, ani to, či mal Páter Pio neustálu bolesť alebo len v určité dni alebo v určitých momentoch svojho dňa.
V škole Pátra Pia
Nemenej bolestivé a ľudsky možno ešte pálčivejšie boli skúšky, ktoré musel znášať v dôsledku, dalo by sa povedať, jeho jedinečných chariziem.
Na ceste k svätosti sa niekedy stáva, že vyvolená osoba sa na zvláštne Božie dopustenie stane predmetom nepochopenia. Keď k tomu dôjde, poslušnosť sa pre nich stane ako očistný pohárik /téglik/ na ceste postupného pripodobňovania sa Kristovi a posilňovania v autentickej svätosti. Páter Pio v tejto súvislosti napísal jednému zo svojich predstavených: „Konám z čistej poslušnosti voči vám, pretože dobrý Boh mi ukázal, že toto je jediná vec, ktorá je pre neho prijateľná a jediný spôsob, ktorým môžem dúfať v spasenie a hlásiť víťazstvo“ (Ep. I, str. 807).
Keď sa stal centrom nekonečných útokov, žil podľa slov vyjadrených v Prvom liste svätého Petra, ktoré sme práve počuli a ktoré sa stali pravidlom jeho existencie: Pripútajte sa ku Kristovi, ako k živému kameňu (porov. 1 Pt 2, 4) . Sám sa tak stal „živým kameňom“ pre stavbu duchovnej budovy, ktorou je Cirkev. A za to dnes vzdávame vďaky Pánovi.
„Aj vy ste použití ako živé kamene na stavbu duchovnej stavby“ (1 Pt 2,5). Ako relevantné sa tieto slová zdajú, keď ich aplikujú na mimoriadnu cirkevnú skúsenosť, ktorá sa rozrástla okolo nového blahoslaveného! Mnohí, ktorí sa s ním stretli priamo alebo nepriamo, znovu objavili svoju vieru;
Podľa jeho učenia sa v každom kúte sveta rozmnožili „modlitbové skupiny“. Tým, ktorí sa k nemu hrnú, navrhol svätosť a opakoval im: „Zdá sa, že Ježiš nemal nič iné v úmylse, len posväcovať vašu dušu“.
/Ep. II, s. 155). (JÁN PAVOL II., Homília za blahorečenie pátra Pia z Pietrelciny, 2. mája 1999/