Modlitbová Skupina sv. pátra Pia

Najmä na konci 19. storočia, kedy Európa prežívala viaceré prevraty a jej štáty zasiahla explózia dovtedy nepoznanej nenávisti v priebehu negatívnych vplyvov a protináboženských tendencií, v tom čase a v lone Európy sa rodili pápeži s prorockým rozletom a dosahom na naše časy, akým bol Druhý vatikánsky koncil.

V tom období Pietrelcina (dedinka zvaná „kamienok“) v strednom Taliansku pri Neapolskom zálive, sa stala svedkom narodenia (25. mája 1887) Františka Forgioneho, neskoršieho Pátra Pia, člena rehole kapucínov. Pozdejšie miestom jeho rehoľného pôsobenia sa stalo San Giovanni Rotondo. Tu päťdesiat rokov nosil na sebe Kristove znaky utrpenia – stigmy a tu aj zomrel dňa 23. Septembra 1968.

Svätý Páter Pio z Pietrelciny bol mužom bolesti (viď Epistolária a inú literatúru). Trpel potichu ako Ježiš, lebo horel rovnakou láskou ako Kristus. Azda i preto mu Boh splnil túžbu jeho života vydaného z lásky, keď neďaleko skromného kláštora, v ktorom žil, dal na jeho podnet vyrásť jednej z najvýkonnejších nemocníc v Taliansku: Casa Solievo della Soferenza – Dom úľavy v utrpení. V tejto nemocnici sa zrodili aj modlitbové skupiny Pátra Pia, lebo absolútne prvenstvo v kresťanskom živote vždy pripisoval modlitbe. Po tomto dare modlitby vždy túžil, žiadal ho aj pre každého trpiaceho človeka na svete.

Keď sa zahĺbime do histórie františkánskeho života, zistíme, že brat Pio z Pietrelciny začal tam, kde skončil František z Assisi…

Páter Pio, tak ako sv. Franišek z Assisi modlitbu nielen propagoval, ale ju aj celý život praktizoval. V Epistoláriách sa dozvedáme mnoho z jeho výpovedí: „modlitba je dôležitá záležitosť ľudskej spásy“. Preto založenie modlitbových skupín po celom svete je prirodzeným ovocím tohto hlbokého pohľadu. Potvrdzuje to aj jeho ďalšia myšlienka: „Modlitba je kľúč, ktorý nám otvára srdce Boha, iba modlitba je schopná premieňať svet. Modlitba je vyjadrením túžby, ktorá je v ľudskom srdci. A túžba milovať – in divino -, to je láska.

Z literatúry sa tiež dozvedáme, že Páter Pio prechovával veľkú úctu a rešpekt k pápežom. Keď počas vojny Pius XII rozšíril dojímavú výzvu na modlitbu, práve vtedy ako odpoveď na ňu Páter Pio založil svoje modlitbové skupiny.

Páter Pio vrúcne miloval Pannu Máriu. Keďže neustále mal v rukách pátričky, prezývali ho „živý ruženec“. Zvykol hovorievať „ruženec je moja zbraň“. „Mária je našou milostivou Paňou. Jej prostredníctvom dostávame každú milosť.

Náš svet sa stáva čoraz zložitejším (pozn.: až po súčasnosť – neprajným voči pápežovi a Cirkvi…). Páter Pio raz povedal svojmu duchovnému synovi G. Sienovi: „Toto je hodina anjelov.“ Viac než inokedy sú anjeli volaní slúžiť Cirkvi! Osobné svedectvo mnohých pápežov potvrdzuje tieto prorocké slová Pátra Pia. Toto všetko potvrdzuje skutočnosť, akým zázračným osudom na tom istom vrchu Gargano (kde žil a pôsobil svätec Páter Pio), prozreteľnosť ustanovila najstaršie pútnické miesto sv. Michala archanjela a tiež stigmatizovaného kňaza v dejinách.

Vo svojom boji proti anjelom temnoty a za obrátenie hriešnikov sa Páter Pio stále opieral o modlitbu a zásah kniežaťa nebeského vojska. A práve s jeho pomocou dosiahol svoje najkrajšie víťazstvá…

(spracované podľa myšlienok J.D.Duboisa) S.P.

Rodí sa nová doba

Rodí sa nová doba. Pôrod sa spája

s pôrodnými bolesťami, neraz

s veľkými bolesťami.

Potrebujeme ľudí, ktorí vedia,

kde sa nachádzajú rany,

ktorí rozpoznajú príčiny bolestí

a jemne a hojivo kladú

na rany svoje ruky.

Potrebujeme ľudí ako

František z Assisi.

On je obyčajný Boží človek,

ktorý dokázal liečiť práve preto,

že bol chudobný,

plný radosti a dobra,

malý brat, ktorý všetkých miluje

nesmiernou láskou.

Phill Bosmans