Rok 2016
Vianočné posolstvo
„Z neba zostúpil Spasiteľ sveta. Radujme sa!“
Toto hlbokou radosťou preniknuté posolstvo zaznelo v betlehemskej noci. S nemenšou radosťou ho Cirkev opakuje v dnešný deň: Narodil sa nám Spasiteľ!
Spolu s mocnou túžbou po intimite a pokoji nás naplňuje vlnou nežnosti a nádeje.
V jasličkách hľadíme na toho, ktorý sa zaodel do božskej slávy, aby sa urobil chudobným, poháňaný láskou k ľuďom. Vianočný stromček pri jasličkách nám blyšťaním svojich svetielok pripomína, že narodením Ježiša rozkvitol strom života v púšti ľudstva.
Jasličky a vianočný stromček: vzácne symboly, ktoré v čase sprostredkujú pravý zmysel Vianoc.
Na nebesiach zaznieva posolstvo anjelov: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán (Lk2,11). Aký úžas! Svojím narodením v Betleheme večný Boží Syn vstúpil do dejín každého človeka, ktorý žije na tvári tejto Zeme. Už je prítomný na svete ako jediný Spasiteľ ľudstva. Preto sa k nemu vrúcne modlime: Spasiteľ sveta, zachráň nás!
Zbav nás veľkých ziel, ktoré kmášu ľudstvo na začiatku tretieho tisícročia! Osloboď nás od vojen a ozbrojených konfliktov, ktoré pustošia celé regióny zemegule. Osloboď nás od pliagy terorizmu a mnohých iných foriem násilia, ktoré trápia slabých a bezbranných ľudí. Zbav nás každej bezradnosti pri nastupovaní na cestu pokoja, ktorá je iste ťažká, ale možná a preto aj prikázaná. Takéto cesty sú vždy všade naliehavo potrebné, predovšetkým v krajine, v ktorej si sa ty, ó Knieža pokoja, narodil.
A ty, Mária, Panna očakávania a naplnenia, ktorá strážiš tajomstvo Vianoc, daj nám schopnosť, spoznávať v Dieťati, ktoré držíš v náručí, ohlasovaného Spasiteľa, ktorý prináša všetkým ľuďom nádej a pokoj. Spoločne s tebou sa k nemu modlíme a s dôverou vyznávame: Potrebujeme ťa, Vykupiteľ ľudí, ktorý poznáš nádeje a túžby nášho srdca. Príď a zostaň s nami, Pane! Radosť z tvojho narodenia nech dosiahne aj najvzdialenejšie hranice vesmíru!
Ján Pavol II. roku Pána 2003
Slávna Bohorodička, Kráľovná neba i zeme Panna Mária
Ó Mária, obraciame sa k tebe mysliac na tajomstvo, ktorým Boh utvoril človeka v tvojom najčistejšom lone pôsobením Ducha Svätého. Klaniame sa zázračnej udalosti, výnimočnému znaku lásky Boha k nám:
tvoj príklad nám dodáva odvahu zveriť sa tvojmu milovanému Synovi v budovaní nášho života na slove Evanjelia.
Matka milosrdenstva, vypros nám u Ježiša odpustenie a oslobodenie od zla.
Dosiahni pre celé ľudstvo, stále ovládané nenávisťou a egoizmom, spásu a pokoj.
Drahá Matka Mária, daj, aby sa tvoj nazaretský dom stal pre naše rodiny a domy modelom živej viery a neohrozenej nádeje,
aby v rodinných chrámoch rástla svätá Cirkev, a všade sa šírila Kristova láska. Amen.
(Ján pavol II.)
vianočná meditácia
Betlehemské udalosti, fakt, že Božie Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami, je príliš významný, než aby sa z neho stal zhon za kúpou darčekov, obstarávanie čo najlepšieho jedla, vyčerpávanie sa upratovaním, bezmyšlienkovitá zábavka pod stromčekom…
Samotní kresťania zabúdajú, že Vianoce sú sviatkami jednoduchosti a rýdzosti, sviatky najčistejšej radosti. Prenesme sa o dvetisíc rokov nazad do Betlehema. Ani nie v maštali, ale v biednej horskej jaskyni leží dieťatko na slame, nahé, bezbranné, odkázané na pomoc Márie a Jozefa. A predsa je toto úbožiatko Pánom sveta a „Stvoriteľ všetkých vecí“, ktorému sa prišli klaňať králi i mudrci v pastierskej prostote a pokore.
A práve náš nebeský Otec nás chcel poučiť a uchvátiť na bezbrannom dieťati, vzbudiť naše city, lebo skutočnú veľkosť jeho podstaty by sme nezvládli. Svätá noc sa časom bude pokladať v dejinách ľudstva za najšťastnejšiu chvíľu aká kedy boa, lebo Boh sa stal človekom, aby jeho stvorenie – človek sa mohol stať božským.
Zjavila sa dobrotivosť a láskavosť Boha tým, že na seba prijal údel človeka, čiže Boh sa stal schopným trpieť. Áno, bolesť je údel našej ľudskej podstaty, ktorý sa môže zmierniť iba láskou, preto sa nám narodil Ježiš.
Naše srdcia sú často nespokojné a zanedbané ako maštaľky. Ale Ježiš je vždy ochotný prísť a narodiť sa v nich. Ježiš k svojmu zrodu nepotreboval paláce, stačia mu naše čisté srdcia.
A preto všetci v tento svätý večer si želajme, aby bol bohatý na lásku, z ktorej pramení opravdivý pokoj a ľudské šťastie. Napokon keby sme mali Kristovu lásku, mali by sme aj Kristovu moc.
Nech Božie betlehemské Dieťa, ktoré je naplnením tisícročného očakávania národov, naplní duše všetkých nás radosťou a pokojom!
Pavol Strauss
pozdrav s poďakovaním svätému otcovi Františkovi od arcibiskupa Michele Castoro
/rím 6. februára 2016/
Drahý Svätý otec,
ctitelia Pátra Pia s úctou, láskou a veľkou oddanosťou Vás pozdravujú! Vďaka Otec František! Vďaka za jubilejný Rok milosrdenstva! Vďaka za možnosť pobytu tela sv. Pátra Pia pri hrobe sv. Petra! Ďakujeme za privítanie na Námestí sv. Petra! Sú tam prítomné modlitbové skupiny Pátra Pia, pochádzajúce z celého sveta. Sú to duchovné deti svätého kapucínskeho mnícha, pevne ukotvené k Petrovej skale – Cirkvi v snahe žiť v každom kúte sveta v duchu evanjelia. Sú to takzvané „škôlky“ Pátra Pia, ohniská viery a lásky. Sú poverené modliť sa za pápeža, za Cirkev a za mier vo svete. Na Námestí svätého Petra je zídená spoločnosť z Domu úľavy v utrpení zo San Giovanni Rotondo, diela Pátra Pia, s vedúcimi, manažérmi, lekármi, zdravotnými sestrami a ďalším personálom. Medzi nimi sú aj niekoľkí pacienti. Tí, ktorí zo zdravotných dôvodov nemohli prísť, pripájajú sa k nám prostredníctvom televízie. Dom úľavy v utrpení je nemocnica založená sv. Pátrom Piom. Je to katolícke zdravotné stredisko, renomovaný inštitút vedeckého výskumu, ale je to tiež, aby som citoval slová Vašej Svätosti „poľná nemocnica, kde sú vítaní bratia a sestry, ktorí sú chorí, pochádzajú zovšadiaľ a potrebujú lekárske ošetrenie, náboženskú pomoc a bratskú pohostinnosť. Je to „chrám“ vedy a modlitby; tak, ako si to želal Páter Pio – Dom úľavy v utrpení .
Urnu s pozostatkami sv. Pátra Pia sprevádzajú aj účastníci a jeho ctitelia z Manfredónie-Vieste- San Giovanni Rotondo, z kostola a angažovanými svedkami evanjelia v Gargane, v súlade so smernicami Evangelii Gaudium, spolu s kňazmi, rehoľníkmi a rehoľnicami, ktorých zámerom je trvalo žiť svoje životné poslanie. Existuje už aj niekoľko seminaristov, ktorí s radosťou prijímajú ich formáciu.
Ďakujem Svätý otče za svetlo, ktoré sa nám dostáva každý deň od Vás, Vašu náuku a príkladné svedectvo. Ďakujem za toto stretnutie. Sme pripravení počúvať Vaše slová. Sú to slová apoštola, ktorý osvecuje našu cestu v tomto mimoriadnom Svätom roku. Požehnajte naše rodiny, našich seniorov, chorých a mládež. Otec František, budeme Vás očakávať v San Giovanni Rotondo!
Pápež František, chceme dobrý svet!
Michele Castoro,
Generálny riaditeľ modlitbových skupín Pátra Pia
centrála v San Giovanni Rotondo /Taliansko/
(Prevzaté z ofic. bullet. SGR – Organo ufficiale dei gruppi di preghiera e dell opera di San Pio)
(S. P.)
Z diania MsPP v Hlohovci
· Záverom roka 2016 v stručnosti: Kalendárny rok uzavierame ďakovnou sv. omšou za neprerušenú činnosť MsPP, ktorá sa odohráva v plánovaných termínoch na pôde sídla modlitbového zoskupenia – kostole Ducha Svätého v Hlohovci. Informácie o vnútornom dianí spoločenstva sú dokumentované a šírené prostredníctvom Informačného bulletinu MsPP, Prílohou, ale aj webovou stránkou. Vedenie spoločenstva má permanentný kontakt s veriacimi na Slovensku, žiadateľmi o pomoc modlitbami v ich životných potrebách, ale aj ďakovnými odozvami. Vďaka Pánovi patrí aj za duchovnú asistenciu – hlohoveckých františkánov, ktorí sú veľkým duchovným vkladom pre MsPP v Hlohovci, predovšetkým sv. omšami a homíliami. Keďže v tomto roku (2016) nastala v OFM rotácia, aj do Hlohovca prišli noví rehoľníci, ktorí pod vedením pátra Jeremiáša Kvaku, gvardiána, pokračujú v tejto službe pre MsPP v Hlohovci. V tomto kalendárnom roku bola v kostole Ducha Svätého slúžená aj sv. omša za všetkých kňazov, ktorí či už pravidelne alebo hosťovsky tu slúžili sv. omšu, čím sme zároveň pre nich vyprosovali u Boha požehnanie na príhovor sv. Pátra Pia. Vďačnosť náleží Pánovi tiež za všetkých členov a ctiteľov svätca, ktorí svoj čas obetujú na stretkách za seba a svojich blížnych. Osobne ako vedúca ďakujem Bohu za všetkých spolupracovníkov a dobrodincov MsPP, pre ktorých vyprosujem hojnosť Božích milostí a požehnania.
· Aj v tomto roku (21. mája) sa MsPP zišlo v knižnici Farského pastoračného centra, ktorého program pozostával z modlitieb, rozhovoru, zdieľaní, agapé a premietania filmov: Dokument súvisiaci s Rokom milosrdenstva (2016), februárového diania vo Vatikáne pri ostatkoch sv. Pátra Pia a sv. Leopolda Mandiča, kapucínov. Ďalším bol dokumentárny film o Nábožnom združení sv. Jozefa (patróna umierajúcich), ktoré na Slovensku spravujú kapucíni. Po premietnutí dokumentu prítomní prejavili záujem prihlásiť sa do tohto združenia.
· Veľkým darom od Pána pre MsPP v Hlohovci bolo sprostredkovanie cenných materiálov zo vzácnej udalosti (februára 2016) vo Vatikáne na podnet Svätého otca Františka, ktorý priamo z RV v Taliansku zadovážil páter Jakubrafael B. Patay OFM Cap., misionár milosrdenstva, za čo mu patrí vďaka celého spoločenstva (MsPP) v Hlohovci.
· Vedenie MsPP v Hlohovci aktívne spolupracuje s centrálou MsPP v San Giovanni Rotondo v Taliansku. Súhlasne sme sa zapojili do úmyslu modlitieb, o čom svedčí aj ich odpoveď: „Sme presvedčení, že naše jednomyseľné úprimné modlitby k Pánovi, ponúknuté s vierou a dôverou na príhovor P. Márie a sv. Pia z Pietrelciny, budú prísľubom hojných milostí a požehnaní pre všetkých nás a pre celý svet.“ (Poďakovanie v plnom znení je publikované na webovej stránke MsPP)
· Pre informovanosť o dianí v MsPP, patrí vari aj vyhotovenie vývesnej skrinky, nad ktorou sa nachádza obraz centrály modlitbových skupín sveta v San Giovanni Rotondo v Taliansku, umiestnenej vo farskom kostole v Hlohovci.
· Pri príležitosti Svätého roka milosrdenstva a udalosti 8.12.2015 – 20.11.2016 v Ríme – Vatikáne, pre členov a ctiteľov sv. Pátra Pia, vydalo vedenie MsPP v Hlohovci pamätnú kartu k trvalej spomienke na túto mimoriadnu vzácnu udalosť.
· Každý rok, aj tento, v období výročnej spomienky na sv. Pátra Pia (23. sept.), vedenie MsPP v Hlohovci poriadalo triduum duchovnej obnovy. V tomto roku (2016) sa uskutočnila v dňoch 22. – 24. sept.. Každý z troch dní bol ukončený sv. omšou. Celebrantmi boli: Páter Norbert Pšenčík, gvardián OFM Cap v Pezinku, ďalšie dva dni (piatok a sobota) – páter Jeremiáš Kvaka, gvardián OFM v Hlohovci. Sviatosť oltárnu počas piatkovej adorácie vystavil k poklone dp. Michal Kollár. Kňazom, asistencii, organistom a všetkým dobrodincom, ktorí sa podieľali na dôstojnom priebehu obnovy, vedenie MsPP vyslovuje vďaku s prosbou o Božiu vynáhradu pre všetkých.
· Vzhľadom na časové obmedzenie (uzávierku tlače), ďalšie informácie bude obsahovať nasledujúce vydanie Informačného bulletinu.
Informuje S. Patayová
vedúca MsPP v Hlohovci
Svätý rok milosrdenstva
Pápež František sa stretol s modlitbovými skupinami Pátra Pia
Vatikán 6. februára – Svätý Otec sa dnes na osobitnej audiencii stretol s modlitbovými skupinami Pátra Pia, ktoré zaplnili Námestie sv. Petra. Vo svojom príhovore sa venoval významu modlitby a typickým vlastnostiam Pátra Pia, ktorého ostatky v piatok 5. februára previezli do Baziliky sv. Petra. Svätého Pátra Pia označil pápež František za „služobníka milosrdenstva“:
„Môžeme doslovne povedať, že Páter Pio bol služobníkom milosrdenstva. Bol ním na plný čas, praktizujúc občas až do vyčerpania «apoštolát načúvania». Prostredníctvom služby spovede sa stal sa živým pohladením Otca, ktorý lieči rany hriechu a posilňuje srdce pokojom. Svätý Pio sa nikdy neunavil prijímať osoby, aby ich vypočul, podelil sa s nimi o čas a energiu na šírenie vône Pánovho odpustenia. Mohol to robiť, lebo bol vždy pripojený ku zdroju – napojený neustále na ukrižovaného Ježiša, a tak sa stával kanálom milosrdenstva. Niesol v srdci mnohé osoby a mnohé utrpenia, všetko prepojujúc s láskou Krista, ktorý daroval sám seba až «do krajnosti» (Jn 13,1). Žil veľké tajomstvo bolesti obetovanej pre lásku. V tomto zmysle sa jeho malá kvapka stala veľkou riekou milosrdenstva, ktorá zavlažila mnohé vyprahnuté srdcia a vytvorila oázy života vo viacerých častiach sveta.
Pápež František vyše 80-tisícovému zhromaždeniu pripomenul, že modlitba je „opravdivou misiou“. „Modlitba je sila, ktorá hýbe svetom,“ vyhlásil Svätý Otec a pokračoval:
„Modlitba teda nie je akýmsi dobrým zvykom na to, aby sme sa trochu upokojili v srdci, nie je ani zbožným prostriedkom na to, aby sme od Boha získali to, čo potrebujeme. Ak by to tak bolo, bola by poznačená jemným egoizmom. Modlím sa, aby mi bolo dobre, akoby som si vzal aspirín – nie, tak to nie je. Modlím sa, aby som toto získal – no to je obchodovanie. Nie tak. Modlitba je niečo iné. Je niečím iným. Modlitba je naopak skutkom duchovného milosrdenstva, čo chce všetko priniesť Srdcu Boha: «Vezmi to, ty, ktorý si Otcom.» Takto je to, jednoducho povedané. Modlitba znamená povedať: «Ujmi sa toho ty, ktorý si Otcom. Ochraňuj nás ty, ktorý si Otcom.» Toto je vzťah s Otcom. Taká je modlitba. Modlitba je darom viery a lásky, príhovorom, ktorý je potrebný ako chlieb. Jedným slovom znamená zverenie: zverovať Cirkev, zverovať osoby, zverovať situácie Otcovi: «Zverujem ti toto» – aby sa o to postaral.
Preto je modlitba, ako hovorieval Páter Pio, «najlepšia zbraň, akú máme, kľúč, čo otvára Srdce Boha». Kľúč, čo otvára Srdce Boha, to je kľúč, ktorý ide ľahko. Božie Srdce nie je opancierované množstvom bezpečnostných prostriedkov. Môžeš ho otvoriť so spoločným kľúčom, modlitbou. Pretože má láskavé srdce, srdce otca. To je tá najväčšia sila Cirkvi, ktorú nesmieme nikdy opustiť, lebo Cirkev prináša ovocie, ak koná tak ako Panna Mária a apoštoli, ktorí «jednomyseľne zotrvávali na modlitbách»“ (Sk 1,14), „keď očakávali Ducha Svätého. Vytrvalí a jednomyseľní v modlitbe. Inak nám hrozí, že sa budeme spoliehať na iné veci – na prostriedky, na peniaze, na moc. Potom evanjelizácia upadá, vyhasína radosť a srdce sa stáva nudným. Chcete mať nudné srdce? [Prítomní: Nie!] Chcete mať radostné srdce? [Áno!] Modlite sa! Toto je recept.“
Svätý Otec ďalej povzbudil modlitbové skupiny Pátra Pia, aby boli energetickými „centrálami milosrdenstva“, ktoré sú „vždy otvorené a aktívne“ a ktoré pokornou silou modlitby „dodávajú svetu Božie svetlo a Cirkvi energiu lásky“. Pripomenul, že „Páter Pio, ktorý sám seba charakterizoval len ako «chudobného brata, ktorý sa modlí», napísal, že modlitba je «najvyšším apoštolátom, aký môže duša konať v Božej Cirkvi» (Listová korešpondencia II, 70). Buďte vždy radostnými apoštolmi modlitby! Modlitba robí zázraky. Apoštolát modlitby robí zázraky!“
Pápež František predstavil Pátra Pia aj ako vzor skutkov telesného milosrdenstva. Zmienil sa o nemocnici s názvom „Dom úľavy v utrpení“ (Casa Sollievo della Sofferenza), ktorá vznikla pred 60 rokmi na prianie Pátra Pia v San Giovanni Rotondo. V tejto súvislosti pripomenul potrebu venovať pozornosť chorému po fyzickej i duchovnej stránke. Pápež rozpovedal aj osobnú spomienku na svojho priateľa, ktorý ležal v kóme:
„Spomínam si na smrť môjho priateľa kňaza. Bol apoštolom, Božím mužom. Ale bol dlhý čas v kóme, dlhý čas… tá kóma bola nepochopiteľná. Lekári hovorili: Nevedno, ako ešte dokáže dýchať. Prišiel ďalší priateľ kňaz. Priblížil sa k nemu a hovoril k nemu: on počul. Nože, nechaj sa viesť Pánom. Pokračuj. Dôveruj, zver sa Pánovi. A s týmito slovami ho nechal odísť v pokoji. Toľkí ľudia v núdzi, toľkí chorí potrebujú počuť tie slová, pocítiť pohladenie, ktoré im dá silu vydržať v chorobe či ísť v ústrety Pánovi: potrebujú, aby im niekto pomohol dôverovať v Pána. Som veľmi vďačný vám a všetkým, ktorí slúžia chorým s odbornosťou, láskou a živou vierou. Vyprosujme si milosť rozpoznať prítomnosť Krista v chorých a trpiacich osobách. Ako opakoval Páter Pio: «Chorý, to je Ježiš». Chorý, to je Ježiš. Je to Kristovo telo.“
Svätý Otec na záver osobitne pozdravil veriacich z arcidiecézy „Manfredonia – Vieste – San Giovanni Rotondo“ a dodal:
„Svätý Ján Pavol II. povedal, že ten «kto prišiel do San Giovanni Rotondo, aby sa zúčastnil na svätej omši, prosil o radu alebo sa vyspovedal u Pátra Pia, všimol si v ňom živý obraz trpiaceho a vzkrieseného Krista. Na tvári Pátra Pia sa odrážalo svetlo vzkriesenia»“ (Homília pri beatifikácii Pátra Pia z Pietrelciny, 2. máj 1999). „Nech každý, kto príde do vašej krásnej zeme – ja by som tam chcel ísť – môže nájsť aj vo vás odraz nebeského svetla!“ -bp-
Homília Svätého otca Františka na Popolcovú stredu: Hanba je v skutočnosti dobrá
Vatikán 10. februára – Prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri liturgickom slávení vstupu do Pôstneho obdobia na Popolcovú stredu v Bazilike sv. Petra. V závere slávenia v rámci Svätého roka milosrdenstva pápež František rozoslal do celého sveta misionárov milosrdenstva.
Homília Svätého Otca v plnom znení:
Božie slovo sa na začiatku pôstnej cesty obracia na Cirkev a na každého z nás dvoma pozvaniami. Prvým je pozvanie sv. Pavla: «Zmierte sa s Bohom!» (2 Kor 5,20). Nejde však len o dobrú otcovskú radu ani o odporúčanie. Ide o skutočnú prosbu a žiadosť v Kristovom mene: «V Kristovom mene prosíme: ‚Zmierte sa s Bohom!‛» (tamtiež). Prečo taká slávnostná a dôrazná výzva? Pretože Kristus vie, akí sme krehkí a hriešni, pozná slabosť nášho srdca; vidí ho ranené zlom, ktoré sme spáchali a podstúpili. Vie, ako veľmi potrebujeme odpustenie, vie, že sa potrebujeme cítiť milovaní, aby sme konali dobro. Sami toho nie sme schopní: preto nám apoštol Pavol nehovorí, aby sme niečo urobili, ale aby sme sa nechali zmieriť s Bohom, aby sme mu dovolili nám odpustiť, s dôverou, pretože «Boh je väčší ako naše srdce» (1 Jn 3,20). On víťazí nad hriechom a pomáha nám znovu vstať z našich bied, ak mu ich zveríme. Je len na nás, či uznáme, že potrebujeme milosrdenstvo: je to prvý krok na kresťanskej ceste; je to vstup cez otvorené dvere, ktorými je Kristus, kde nás očakáva on sám, náš Spasiteľ, a ponúka nám nový a radostný život.
Môžu sa však vyskytnúť aj isté prekážky, ktoré zatvoria dvere srdca. Existuje pokušenie obrniť dvere, alebo spolunažívať so svojím hriechom, minimalizujúc ho a stále si ho ospravedlňovať v domnení, že nie sme horší ako ostatní. Tak sa však zatvárajú zámky našej duše a zostávame uzavretí vo vnútri, zajatcami zla. Ďalšou prekážkou je, ak sa hanbíme otvoriť tajné dvere srdca. Hanba je v skutočnosti dobrým prejavom, pretože svedčí o tom, že sa chceme odpútať od zla; predsa len sa však nikdy nesmie zmeniť na obavy alebo strach. A je tu ešte tretia nástraha – keď sa vzďaľujeme od dverí. Stáva sa, keď sa ukryjeme vo svojej biede, stále sa v nej prehrabávame, spájajúc medzi sebou negatívne veci, až kým sa neponoríme do najtmavších priepastí duše. Vtedy sa doslova stotožníme so smútkom, ktorý nechceme, klesáme na duchu a sme slabší pri strete s pokušeniami. To sa stáva, pretože zostávame sami so sebou, zatvárame sa a unikáme pred svetlom; a pritom nás oslobodzuje len Pánova milosť. Nechajme sa teda zmieriť, počúvajme Ježiša, ktorý hovorí tým, ktorí sa namáhajú a sú preťažení, «poďte ku mne» (Mt 11,28). Nezostať uzavretí v sebe, ale ísť za ním! Tam je odpočinok a pokoj.
Na tejto slávnosti sú prítomní misionári milosrdenstva, ktorí dostanú mandát, aby boli znamením a nástrojmi Božieho odpustenia. Drahí bratia, nech môžete pomáhať otvárať dvere sŕdc, prekonávať hanbu a neutekať pred svetlom. Nech vaše ruky žehnajú a povzbudzujú bratov a sestry s otcovskou láskou; nech Nebeský Otec skrze vás kladie svoj pohľad a ruky na svojich synov a nech sa uzdravia ich zranenia!
Druhým pozvaním Boha je to, ktoré nám hovorí prostredníctvom proroka Joela: «Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom» (2,12). Ak sa treba obrátiť, je to preto, že sme sa vzdialili. To je tajomstvo hriechu: vzdialili sme sa od Boha, od druhých a od seba samých. Nie je ťažké si to uvedomiť: všetci vidíme, aké náročné je skutočne dôverovať Bohu, veriť mu ako Otcovi, bez strachu; aké je náročné milovať druhých namiesto toho, aby sme o nich zle zmýšľali; koľko úsilia nás stojí robiť skutočné dobro, zatiaľčo nás priťahujú a zvádzajú toľké materiálne veci, ktoré sa pominú a nakoniec nás ochudobnia. Ruka v ruke s týmito dejinami hriechu Ježiš zahájil dejiny spásy. Evanjelium, ktoré otvára pôstne obdobie, nás pozýva, aby sme boli jeho protagonistami, zahŕňajúc tri lieky, ktoré uzdravujú hriech (porov. Mt 6,1-6.16-18).
V prvom rade je to modlitba, výraz otvorenosti a dôvery v Pána: je to osobné stretnutie s ním, ktoré skracuje vzdialenosti vytvorené hriechom. Modliť sa znamená povedať: „nie som sebestačný, potrebujem ťa, ty si môj život a moja spása.“ Na druhom mieste je to láska, ktorá prekonáva naše odcudzenie sa voči druhým. Pravá láska v skutočnosti nie je vonkajším činom, nie je to dávanie niečoho v dobráckom zmysle na uchlácholenie svojho svedomia, ale prijatie toho, kto potrebuje náš čas, naše priateľstvo, našu pomoc. Je to žitie služby a víťazstvo nad pokušením uspokojiť sa. Tretím liekom je pôst, pokánie, ktoré nás má oslobodiť od závislosti na časných veciach a naučiť nás byť citlivejšími a milosrdnejšími. Je to pozvanie do jednoduchosti a zdieľania: oželieť niečo z nášho stola a z nášho majetku, aby sme znovu objavili skutočné dobro slobody.
«Obráťte sa ku mne» – hovorí Pán – obráťte sa «celým svojím srdcom»: nielen nejakým vonkajším skutkom, ale v hĺbke nás samotných. Ježiš nás pozýva prežívať modlitbu, lásku a pokánie úprimne a autenticky a víťaziť tak nad pokrytectvom. Nech je pôstne obdobie časom „preseknutia“ falošnosti, svetskosti, nezáujmu: aby sme si nemysleli, že všetko je v poriadku ak sa ja mám dobre; aby sme pochopili, že hodnotná nie je pochvala, honba za úspechom alebo priazňou, ale očistenie srdca a života. Aby sme znovu objavili kresťanskú identitu, teda lásku, ktorá slúži, a nie egoizmus, ktorý si slúži. Vydajme sa na cestu spoločne, ako Cirkev, prijatím znaku pomazania popolom – aj z nás raz bude popol – a neochvejne upierajme svoj zrak na Ukrižovaného. On nás vo svojej láske pozýva, aby sme sa zmierili s Bohom a vrátili sa k nemu a tak aby sme našli aj samých seba. (Preklad: Marián Gavenda)
Mandát misionárov milosrdenstva dostali aj rehoľní kňazi zo Slovensa: Z Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa dostali mandát o. Michal Zamkovský z Podolínca, o. Peter Hertel z Kostolnej-Záriečia, o. Jozef Mihok z Radvane, ako aj o. František Boldy, ktorý má pôsobisko v Českej republike vo Frýdku-Místku. Spomedzi kapucínov sú misionármi milosrdenstva br. Félix Ján Tkáč a br. Damián Szulowski z Bratislavy a br. Jakubrafael Blahoslav Patay zo Žiliny. Rehoľa menších bratov – františkánov informovala, že medzi misionármi milosrdenstva sú aj br. František Xaver Olbert, ktorý pôsobí v Trnave a br. Juraj Mihály pôsobiaci v Bratislave.
Nech ťa nasledujú z lásky
Pane Ježišu,
ako si jedného dňa povolal
prvých učeníkov,
aby si ich urobil rybármi ľudí,
tak opakuj aj dnes
svoje sladké pozvanie:
„Poď a nasleduj ma!“
Daruj mladým chlapcom a dievčatám
milosť ochotne odpovedať
na tvoj hlas!
Podporuj v apoštolských námahách
našich biskupov, kňazov,
zasvätené osoby.
Daj vytrvalosť našim seminaristom
a všetkým, ktorí vytrvalo uskutočňujú
ideál života
úplne zasväteného tvojej službe.
Prebuď v našich spoločenstvách
misionársku horlivosť.
Pošli, Pane,
robotníkov do svojej žatvy
a nedovoľ, aby ľudstvo zablúdilo
pre nedostatok pastierov, misionárov,
osôb zasvätených službe evanjelia.
Mária, Matka Cirkvi,
príklad každého povolania,
pomáhaj nám odpovedať „áno“
Pánovi, ktorý nás volá
spolupracovať na Božom pláne spásy.
Amen.
Ján Pavol II.
Z DIANIA MsPP V HLOHOVCI
- počas augusta 2015 do MsPP v Hlohovci sa dostala správa od bratstva kapucínov na Slovensku o menovaní Sv. otcom Františkom, pátra Dávida Bartimeja Tencera, kapucína (Slováka) za Reykvjavickeho biskupa na Islande (viď foto), kde bo dosiaľ misionárom. Vysviacka sa uskutočnila 31. okt. 2015. Nášmu modlitbovému spoločenstvu boli tlmočené prosby o modlitby, ktoré sme nezanedbali, ale prosili Pána o dar sily, vytrvalosti a požehnania v jeho náročnom povolaní.
- Už tradične každý rok v období výročnej spomienky na sv. Pátra Pia (23. sept.) vedenie MsPP v Hlohovci poriada triduum (trojdnie) duchovnej obnovy. Aj v r. 2015 v dňoch 17. – 19.9. sa uskutočnilo v kostole Ducha Svätého. Každý z troch dní bol ukončený sv. omšou. Celebrantami boli hlohoveckí františkáni: páter Karol Švarc, páter Jozef Čirák a páter Leopold J. Jablonský, gvardián. O vyloženie a uloženie Sviatosti oltárnej sa postaral dp. Ľuboš Matúš, kaplán. Vďaka Bohu za početnú účasť veriacich, medzi ktorých patrili aj hostia z okolitých miest a obcí a v zastúpení zoskupenia MsPP aj členky z Bratislavy (viď foto).
- Naše spoločenstvo PP dňa 21. novembra 2015 milo prekvapila návšteva z Považskej Bystrice. Na dvoch autách prišli terciárky OFS, ctiteľky sv. Pátra Pia, so sprievodom ich duchovného asistenta, pátra Jakubrafaela B. Patayho OFM Cap. a dp. Františka Galváneka (viď foto). Hlavným motívom ich návštevy bolo získanie informácií o MsPP, programe a ďalších potrebných súvislostiach, k vytvoreniu vlastného spoločenstva, ktorého iniciátorom a propagátorom úcty k sv. Pátrovi Piovi, je dp. Galvánek.
- Na záver kalendárneho roka, 12. dec. 2015, stretnutie MsPP bolo ukončené sv. omšou (ďakovná) celebrovanou pátrom Jozefom Čirákom OFM. V homílii vyzdvihol význam modlitby, ktorú po celý život nielen praktizoval, ale aj doporučoval veriacim sv. Páter Pio. Toto stretnutie, aj vďaka pátrovi Jozefovi, malo radostný, takmer rodinný charakter.
- Dňa 9. januára 2016 sa zišlo Modlitbové spoločenstvo PP na prvé stretnutie v novom roku. Zavŕšené bolo sv. omšou, celebrovanou pátrom Leopoldom J. Jablonským, gvardiánom OFM v Hlohovci. Takto s radosťou a požehnaním Božím, sme vykročili do r. 2016 – v Roku Milosrdenstva.
- O udalostiach týkajúcich sa pobytu ostatkov sv. Pátra Pia a sv. Leopolda Mandiča vo Vatikáne (vo februári 2016), z technických dôvodov prinesieme ešte v nasledujúcom vydaní Informačného bulletinu MsPP.
- Informuje S. Patayová
„MODLITBA JE NAŠOU NAJLEPŠOU ZBRAŇOU; JE TO KĽÚČ, KTORÝ OTVÁRA BOŽIE SRDCE“
(sv.Páter Pio)
Ako definovať význam modlitby a modlitbu samotnú?
Modlitba je vnútorný vzťah človeka k Bohu a jeho dielu, čiže všetkému stvorenému. Zjednodušene povedané, modlitba je život, je to dych ľudského ducha. Napriek tejto skutočnosti ľudia, a samotní veriaci v Boha, zľahostajneli vo vzťahu k modlitbe, k Bohu, k blížnym, okoliu...neuvedomujúc si v ruchu a spechu života, že táto doba a storočie pre každého jednotlivca je pokrajom priepasti a záhuby. Nasvedčuje to faktu, akoby si ľudia už zvykli na stále susedstvo smrti. Nebeský Otec to vidí a vyčkáva,napokon každému dal slobodnú vôľu v rozhodovaní sa pre Boha alebo proti nemu. S plnou zodpovednosťou, uvedomujúc si vážnosť situácie, si je treba tiež uvedomiť, zakiaľ nám Pan poskytuje čas, že je pripravený „hodiť lano“ záchrany pre toho, kto sa s vierou obráti na neho. Čo to znamená? Urobiť v sebe miesto pre Boha, a ten priestor vytvorí modlitba. Prvým krokom je chcieť modliť sa, a potom prosiť Pána o vieru v silu modlitby. Treba
dodať, že modlitba neznamená iba pasívne odriekanie modlitbových formúl alebo
nesústredená účasť na sv. omši /pozn.: najmä v súčasnosti ,keď ľudskú myseľ odvádza od sústredenosti mnoho rušivých faktorov: krik a behanie detí po kostole počas bohoslužby, nevhodná hudba, šomranie si vlastných modlitieb…/.
Nadviazanie vzťahu s Bohom vyžaduje sústredenosť, ticho, uzobranosť a meditácia, ktoré vzbudia v duši a mysli „vdych duše“ ako prosbu a vďaku zároveň. Toto všetko „razí“ cestu k cieľu – uzmiereniu sa s Bohom.
Popri súkromnej modlitbe/doma,v kostole, prírode.../ veľký význam vo vzťahu k Bohu vytvára modlitbové spoločenstvo veriacich, či už zídených v chráme na pobožnosti,ale aj konštituované formou zoskupení /pozn.:napr. Modlitbové spoločenstvo sv. Pátra Pia z Pietrelciny/. V prípade modlitbových zoskupení veriacich sú modlitby a prosby prednášané Bohu prostredníctvom svätých a Panny Márie, sprostredkovateľky všetkých milostí, keďže často bez pomocníkov nevieme ani čo sa máme modliť a akým spôsobom.
Autor hlbokých myšlienok a náboženských kníh Pavol Strauss, tvrdí:“bez príhovoru svatých by bola všetka naša nádej mŕtva.“ A pokračuje v „rozlusknuti“ otázky, čím je vlastne modlitba? Je to nielen rozhovor s Bohom a kontakt s ním, ale treba si uvedomiť, že človek ako taký je modlitbou, lebo ako jeho stvorenie, Boha chváli svojim jestvovaním. Čo k tejto skutočnosti človek pridá je potencionálne modlitbou.“
Modlitba je Božia radosť v nás a z nás, a zároveň Božia sila v nás a z nás, aby sme ju objavili a použili ako mocný nástroj…
Pred a po modlitbe urobíme nad sebou znamenie svätého kríža, znamenie spásy, záchrany, a je zároveň úžasným záväzkom. Keď sa prežehnávam dávam sebe, spoločenstvu a svetu záruku, že som si vedomý ťažkosti kríža, a že som ochotný vziať ho na seba. A nielen za seba samého, ale aj za mnohých iných ľudí. Claudelov výrok znie: „Poriadny katolík sa modlí aspoň za desať iných ľudí…“
„Modlime sa vrúcne, pokorne a vytrvalo.
Pán je otec, ten najláskavejší zo všetkých.
Nie je možné, aby ho nedojalo volanie jeho detí.“
(sv.Páter Pio)
S.P.
MODLITBA
Najdrahší Spasiteľ, vznešený Vykupiteľ, Ježišu náš, prosíme ťa, zlej všetku vyliatu krv zabitých a utrpenie chorých, so svojim krvavým potom a posväť ich; spoj všetky bolesti trpiacich, chorobou a životom utrápených, so svojim nemilosrdným bičovaním a posväť ich; zjednoť všetky trápenia väznených a prepustených s duševnými ranami, s tými, ktoré ti spôsobila tŕňová koruna a posväť ich; ujmi sa každého zúfalstva a vzlykotu stroskotancov života, a vlož do rany tvojho pravého pleca, ktorú ti vryl kríž všetkých hriechov a previnení od večnosti do večnosti a posväť ich; skry všetky smrteľné úzkosti narodených detí, ale aj tých, ktorým nebolo dopriane narodiť sa, s agóniami všetkých vekov do svojho umierajúceho Srdca na kríži a dokonči dielo spásy sveta zjednotením tvojho nekonečne cenného utrpenia so všetkým čistým utrpením ľudstva.
Daj nám vždy za závojom skrvaveného kríža spoznať večnú Tvár tvojej lásky!
(Pavol Strauss)
Modlime sa.
Počuj, ó, Otče, výkrik tvojho Syna,
ktorý pre upevnenie novej a večnej zmluvy
stal sa poslušným až na smrť na kríži;
daj, aby sme stále pamätali
na veľké učenie tvojho utrpenia,
aby sme boli účastní slávy vzkriesenia.
On je Boh a s tebou žije a kraľuje
v jednote s Duchom Svätým
po všetky veky vekov. Amen.
Ján Pavol II.
Vzpierame sa skutočnosti, že naše duše potrebujú utrpenie, že kríž sa musí stať našim každodenným chlebom. Ako telo potrebuje výživu, tak duša potrebuje kríž, ktorý ju deň čo deň očisťuje a oslobodzuje od pozemských vecí. Nechceme pochopiť, že Boh nás nechce, ani nemôže zachrániť a posvätiť bez kríža. Čím silnejšie si priťahuje nejakú dušu k sebe, tým viac ju posväcuje krížom.
(sv.Páter Pio)
SVäTÝ PIO Z PIETRELCINY A SVäTÁ VERONIKA GIULIANI
/paralely/
Svätá Veronika už ako sedemnásťročná vstúpila do kláštora kapucínok v Cittá di Castello /Taliansko/, kde mávala ojedinelé mystické zážitky. Na svojom tele prežívala Kristovo umučenie s ukrutnou bolesťou. Dostala stigmy/, ktoré zostali na jej tele aj po smrti/,ale aj prítomnosť v nebi a pekle,toto všetko a veľa ďalších zážitkov a utrpení obetovala za hriešnikov a za spásu duší.
Svätý Páter Pio je bezpochýb velikánom svätosti posledných storočí. Celý svoj život obetoval za záchranu nesmrteľných duší, od svojej rannej mladosti, ako rehoľník, kapucín a kňaz. Nie nadarmo sa nazýva „mučeník oltára a spovedelnice“, a tiez „Šimon Cyrenský“, ktorý pomáhal súčasnej Cirkvi nesením svojho kríža.
Sv.Páter Pio prechovával veľkú úctu k svätici Veronike Giuliani, ktorá bola kapucínkou ako on, bola stigmatizovaná ako on, a tiež svoj život ponúkla Bohu za obrátenie a záchranu hriešnikov, tak ako on.
Vari nie je náhoda, že v starom kostole v San Giovanni Rotondo /Taliansko/, vedľa miesta, kde Páter Pio dostal stigmy /na chóre pred krížom/, bola umiestená veľká a prekrásna mozaika svätice Veroniky. Napokon i to, že Páter Pio mal veľkú úctu k tejto svätici svedčí skutočnosť, že ešte dlhý čas po smrti sv. Pátra Pia, bol na dverách jeho cely upevnený obrázok sv. Veroniky Giuliani.
SVäTÝ PÁTER PIO A SVäTÁ VERONIKA GIULIANI, orodujte za nás!
/S.P./
ave, ó, kríž!
Ó, blahoslavený kríž, ktorý otváraš
ramená Ježišovi vykupiteľovi,
váha spasiteľného činu,
ktorý odníma korisť peklu.
Ave, ó, kríž, jediná nádej
v tomto čase utrpenia,
rozmnož milosť pre verných,
zachovaj ľuďom pokoj.
Amen.
Ján Pavol II.
BOŽIE MILOSRDENSTVO
Nikto z ľudí si nič nezaslúži. Je to najláskavejší Pán, ktorý nám vo svojej nekonečnej dobrote všetko dáva, lebo všetko odpúšťa.
Aké je milosrdenstvo Božie?
Dokonca i hriechy, pred ktorými nás Boh vo svojej prozreteľnosti a svojej dobrote chráni , poslúžia na dobro tým, ktorí mu slúžia. Keby zbožný kráľ Dávid nikdy nezhrešil, nikdy by sa nestal tak hlboko pokorný. Ani Mária Magdaléna by tak vrúcne nemilovala Pána Ježiša, keby jej on neodpustil toľké hriechy a keby ich ona nespáchala.
Je treba silno si uvedomiť dielo tohto veľkého milosrdenstva: naše hriechy premieňa na dobré – z jedu našich hriechov vyrába protijed, ktorý je užitočný pre naše duše.
(sv.Páter Pio)
PRVÁ kaplnka na SLOVENSKU, zasvätená sv. Lazarovi z Betánie,
priateľovi Pána Ježiša Krista, v Novej Bystrici, na Kysuciach.
V tomto slovenskom malebnom, ale na životné podmienky tvrdom kraji severného Slovenska, v obci Nová Bystrica, miestni občania, ale aj ďalší z okolia, spolu s hosťami z Česka, zažili v tomto prostredí, obci učupenej medzi horami , nevšednú, azda skôr nevídanú udalosť – posvätenie historickej kaplnky, ktorá pôvodne bola vybudovaná v rokoch 1829-1831 a zasvätená Panne Márii Karmelskej. V súčasnosti zrekonštruovanú /prebudovanú/ kaplnku zasvätili sv. Lazarovi z Betánie, priateľovi Ježiša Krista.
Iniciátormi rekonštrukčných prác, podporovateľmi a navrhovateľmi zasvätenia, spolu s miestnym starostom obce, Ing. Jozefom Balačinom, bol Rytiersky rád SV. Lazara Jeruzalemského. Akt zasvätenia sa uskutočnil dňa 30.augusta 2015.Tento dátum sa jednak zapíše do histórie, ale aj do pamäti obce a zúčastnených hostí.
Svätiteľom kaplnky bol kardinál Dominik Luka, český primas, Pražský arcibiskup, a zároveň kaplán veľkopriorstva Svätolazarského rádu, za spoluúčasti žilinského diecézneho biskupa, Mons. Tomáša Galisa. Na slávnostnom akte bol prítomný miestny pán farár, Mgr.Stanislav Capiak v sprievode hosťujúcich kňazov a rehoľníkov,na čele s kaplánom Slovenskej komendy rádu, Mgr. pátrom Jakubrafaelom B. Pataym OFM Cap, ktorý bol zároveň hlavným koncelebrantom slávnostnej sv. omše. Historickej slávnosti v Novej Bystrici sa zúčastnili okrem členov tohoto rádu na Slovensku aj ďalší vzácni hostia a osobnosti, ako veľmajster Rádu sv. Lazara Jeruzalemského v Čechách, gróf Ján Dobrzenský z Dobrzenicz, ktorý prejavil česť, že tento rád mohol prispieť k záchrane a rekonštrukcii kaplnky a byť osobne prítomný na jej posvätení. Medzi dalších vzácnych hostí patrilo i knieža Karel VI. Schwarzenberg.
V minulosti veľkou podporovateľkou rádu bola aj sv. Alžbeta Uhorská, ktorú lazarianskí rytieri sprevádzali na ceste z Ostrihomu do Durýnska, a ktorá im za to v r.1223 zverila do starostlivosti špitál sv. Márie Magdalény v Gothe.
Významným gestom označil lazariánov uhorský palatín Ján Drugeth, považujúc ich za „duchovnú pevnosť a šíriteľov rímskokatolíckej cirkvi v Uhorskom kráľovstve„. V súčasnosti Vojenský a špitálský rád sv. Lazara Jeruzalemského pôsobí v Česku a na Slovensku. /Z tejto slávnosti viď fotodokumentáciu./
Prvá kaplnka na Slovensku, zasvätená sv. Lazarovi z Betánie, priateľovi Pána Ježiša Krista, v Novej Bystrici na Kysuciach (akt zasvätenia sa uskutočnil 30. augusta 2015)
členovia Rádu sv. Lazara Jeruzalemského z Čiech a Slovenska, s kardinálom Dominikom Dukom (uprostred).
Zo získaných dokladov, pripravila S.PATAYOVÁ