Modlitbová Skupina sv. pátra Pia

Raniero Cantalamessa

mortem nostram moriendo destruxit – Ježiš premohol smrť svojou smrťou: To je veľkonočné zvolanie, ktoré sa ozýva od východu po západ kresťanským svetom.

Smrť týmto činom prestáva byť múrom, o ktorý sa všetko rozbíja, ale stáva sa paschou – prechodom. Ako premohol Kristus smrť? Tým, že ju podstúpil a zažil jej horkosť. Skôr však ako Kristus podstúpil svoju vlastnú smrť, ustanovil eucharistiu, ktorá je činom novej zmluvy na odpustenie hriechov, čo je zároveň najväčšia obeť lásky ponúknutá Otcovi za ľudí: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“

Lev Veľký napísal: „Pánovo utrpenie pokračuje do konca sveta“ (Kázne 70,5 PL 54,383). Toto jeho utrpenie pokračuje v jeho tajomnom tele, ktorým je cirkev, a to predovšetkým v chudobných, chorých, prenasledovaných, a to na mnohých miestach a situáciách sveta. Ježiš Kristus je na kríži pribitý bolesťou a ľudským utrpením. A nemôže zostúpiť z kríža, pokiaľ mu nevytiahneme z rúk a nôh klince. Ak mu nemôžeme tieto vybrať hneď a všade na svete, začnime ich vyťahovať aspoň v srdci – „snímať ho z kríža“ vo svojom vnútri. Kristovo vykupiteľské dielo je zároveň obrovským tajomstvom. Na kríži zaznel z úst Krista výkrik: „ je dokonané!“ Čo je podľa toho dokonané? Znamená to koniec. Ako sa to uvádza v gréčtine: Tetelestai – všetko je dokonané! Teda, čo je vlastne dokonané? Predovšetkým jeho najväčšia skúška lásky je skončená, ako je to uvedené aj v Písme.

Hrozné však je, že ľudia na svete, aj po vykupiteľskom diele Kristovom, chcú byť nezávislí na Bohu, čím sa stávajú väzňami nenávisti a smrti, dostávajú sa do situácie, keď v nich nemôže prebývať a pôsobiť Božia láska. V takomto prípade je to pre ľudstvo neopísateľná tragédia.

Jestvuje ešte pre svet záchrana? Áno!, ale je podmienená uvedomením si (a týka sa to kresťanského sveta, ktorý sa vzďaľuje od Boha), že Kristus Pán svojim životom, smrťou a zmŕtvychvstaním nám odhalil posledný zmysel života. Čo z toho vyplýva? Prijať Otcovu lásku, ako ju prijal Ježiš a dať túto lásku „do obehu“ vo svete – rozdávať ju blížnym. Kresťanskou povinnosťou je hlásať a šíriť evanjelium celému tvorstvu, lebo „Kristus je ten istý včera, dnes i naveky“!

Modlime sa: Otče milosrdenstva a všetkej útechy, prosíme ťa, ty si podopieral na Kalvárii ruky svojho Syna, vzal si ho k sebe, keď ho sňali z kríža, a na tretí deň si ho vzkriesil.

Buď na blízku všetkým, ktorí trpia. Príjmi do svojho pokoja obete vojen, podopieraj nádej tých, ktorí prežili, rozmnož sily tým, ktorí pomáhajú a nedopusť, aby sme sa nechali premôcť zlom, pomôž nám premáhať zlo dobrom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista. Amen.

Doslov

Vďaka Bohu, že na svete bolo a je veľa ľudí, ktorí si naplno uvedomili a realizovali výzvu Krista Pána – „Vezmi svoj kríž a nasleduj ma“. Medzi takých patria aj tí, cirkvou kanonizovaní, ktorí svoje životy ponúkli Bohu ako zmiernu obetu za blížnych, ktorí nechápu alebo nechcú pochopiť cenu obety a kríža. Medzi nich patrí aj sv. Pio z Pietrelciny (Páter Pio).

Jeho heroický život stigmatizovaného kňaza a rehoľníka, sa v živote nestretol vždy s pochopením, uznaním a toleranciou. A čo je vari najbolestnejšie, že práve v radoch cirkevnej hierarchie, či v radoch spolubratov-rehole. Veľakrát mu bola položená otázka od jeho verných ctiteľov v zmysle, ako je to v jeho živote? Zvykol odpovedať: „Som stále na kríži.“ Táto skutočnosť sa zračila najmä počas svätej omše, ktorú slúžil Páter Pio. Napokon tajomstvo ním slúženej svätej omše veľmi dobre vystihol Ján Pavol II.: Bola to „hlboká a láskyplná participácia na Kristovom utrpení“. Na otázku, čo všetko vytrpí pri slávení svätej omše, Páter Pio odpovedá: „Všetko, čo vytrpel Ježiš pri svojom umučení, nehodne skusujem tiež ja, a nakoľko je to ľudskej bytosti možné.“

Nesmieme zabúdať, že každý kresťan je povolaný znova prežívať evanjelium, celý Ježišov život, a preto tiež kríž a eucharistiu.

Stigmy sv. Pátra Pia ukazujú na vznešenosť nášho kresťanského povolania a zasvätenia.

„Mnohí trpia, ale iba niektorí dokážu správne trpieť. Utrpenie je dar od Pána Boha a blažený je
ten, kto ho vie premeniť na zisk.“

(sv. Páter Pio)

Pripravila S.P.

pohľad cez priezor

Medzi veriacimi sa nájdu aj takí, ktorí sa zaoberajú otázkou typu: Aký význam má pravidelné stretávanie sa v modlitbovom spoločenstve? Veď modliť sa dá doma, v prírode, občas si zájsť na pútnické miesto alebo ísť na svätú omšu…všetko spomenuté je veľmi dobré, chvályhodné a potrebné. Schádzať sa v spoločenstvách na modlitby, predstavuje o.i. obrovskú škálu úmyslov, zahrnutých do troch oblastí: všeobecný, kolektívny a osobný. Tieto sú predmetom a náplňou Modlitbovej skupiny sv. Pátra Pia v Hlohovci. Okrem tých, ktoré predpisuje Štatút MsPP, vsúvame prosby, v ktorých sú aplikované žiadosti, prichádzajúce zvonka, od externých ctiteľov sv. Pátra Pia, prostredníctvom telefonátov, listových zásielok, odkazov…Napríklad: „Zahrňte, prosím, túto moju zúfalú prosbu do svojich modlitieb, nemám už síl…“ Stáva sa, keď vidíme, počujeme a na stretkách následne analyzujeme situácie v samotnej cirkevnej oblasti, či na miestnej, diecéznej alebo svetovej úrovni, ktoré zaradíme do spoločných modlitieb. Ak sa problém hodnotí ako vážny a zložitý, jednotlivci zo skupiny si takýto berú pod osobný modlitbový patronát. Modlitby potom na orodovanie sv. Pátra Pia, prostredníctvom Panny Márie predostierame Bohu. Napokon sústredenie sa v modlitbách proti pochodom homosexuálov, ich požiadavkám na sobáše, či adopciu detí, nie je potrebné a naliehavé? A takto by sa dali vyratúvať ďalšie a ďalšie úmysly s prosbami ľudí, ktorí potrebujú pomoc a podporu v modlitbách. A či sám Ježiš nepovedal: „Kde sú dvaja-traja zídení v mojom mene, tam som i ja medzi nimi.“

Áno, takéto snahy a aktivity sú podmienené aj istou námahou, najmä keď na stretkách MsPP sa zúčastňujú aj ľudia nie najzdravší, najmladší, a nielen z blízka. Prichádzajú okrem tých z Hlohovca aj ctitelia sv. Pátra Pia z okolitých obcí a miest. Prichádzajú s dôverou, že si tu spoločnými silami vyprosíme milosť u Pána, a to nielen pre seba, ale i svojich blížnych. Okrem modlitieb, program MsPP spočíva i na informáciách rôzneho charakteru a úmysloch modlitieb. Významnú časť tvorí aj duchovné vzdelávanie (čítanie z Epistolárií PP, výber prednášok duchovných osôb, či z obsahu publikácií zapadajúceho do rámca cirkevného života…)

Stretnutia sa snažíme dodržať v rozpätí asi troch týždňov, a to raz bez a o tri týždne so svätou omšou.

Istý múdry, Bohom obdarovaný človek raz povedal: Kresťanské zoskupenia by sa mali pripodobňovať prvým kresťanom zhromaždeným vo večeradle okolo Krista: mali by sa stať spoločenstvom viery a milosti, spoločenstvom modlitby a proroctva.

Nikdy sa nesmie modlitbová spoločnosť zvrhnúť na spoločenstvo, v ktorom sa účastníci navzájom nemilujú, v ktorom na seba žalujú, v ktorom vládne závisť a nenávisť!

Preto prosíme Pána, aby vypočul naše prosby a dal nám silu a schopnosti premáhať zlo a úklady diablove aj pomocou toho, ktorý tieto zakúsil na svojom tele – Pátra Pia. Len takto získané ovocie môže byť milé Bohu a ponúknuté obety nájdu odozvu u Boha vo forme odmeny.

S. Patayová

Úryvok z knihy P. Gabriela Amortha – Exorcisti a psychiatri

Dňa 20. Novembra 2010, bol členom MsPP v Hlohovci premietnutý dokumentárny film – Diabol-Posadnutosť zlom, od známeho rímskeho exorcistu P.G. Amortha, ktorý je zároveň autorom viacerých publikácií na túto tému. To, že P.G. Amorth je veľkým ctiteľom sv. Pátra Pia, dokumentuje aj úryvok z menovanej publikácie a v kapitole: Moje duchovné deti budú aj vašimi (príspevok zaslal člen MsPP v Bratislave, F. Piváček).

Keď som v r. 1942 po prvýkrát bol navštíviť pátra Pia, nemyslel som si, že po dvadsiatich šiestich rokoch sa k nemu opäť vrátim. Bol som študentom na lýceu, skončil som právo a potom som vstúpil do Spoločnosti svätého Pavla. Keď som bol vysvätený za kňaza, už mi nestačilo byť iba duchovným synom Pátra Pia. Aj ja som už mal svojich duchovných synov a všetkých som chcel priviesť k Pátrovi Piovi. Dostal som od neho prísľub. Jedného dňa som mu povedal: „Drahý otče, chcel by som Vás poprosiť o veľkú láskavosť.“ Posmelil ma, celkom sa sklonil ku mne, ukázal mi svoj široký úsmev. „Tak teda von s tým.“ „Chcel by som, aby všetky moje duchovné deti, súčasné i budúce, sa automaticky stali aj vašimi duchovnými deťmi. Ak ich prijmete, budem spokojný.“ Ešte viac sa usmial, na okamih privrel oči, potom mi povedal: „Áno syn môj, dobre.“ a ja: „Tak potom vás nebudú volať Páter Pio, ale starý otec Pio“. Opäť sa z chuti zasmial, dobre sa na tom pobavil.

Z mojej strany stále počítam s jeho pomocou a cítim ho blízko seba, najmä ak mám nejaké ťažké poverenie. Keď robím exorcizmus, ani najmenej nepochybujem, že všetci, čo sa dovolávajú mojich modlitieb, sú vzatí pod ochranu Pátra Pia, bez toho, že by o tom vedeli.

V niektorých prípadoch prítomnosť Pátra Pia je jasná. Mojim pacientom sa zavše o ňom sníva, vidia ho vedľa seba, v utrpení ho cítia nablízku. Raz počas exorcizmu démon naľakaný kričal: „Preč s tým kňazom! Nechcem tu toho kňaza!“ Potom pritlačený mojimi otázkami, bol prinútený povedať, že Páter Pio bol prítomný.

S.P.

z diania uplynulých dní mspp v hlohovci

20. novembra 2010 v rámci stretnutia MsPP v knižnici Farského pastoračného centra, bol prítomným premietnutý dokumentárny film – Diabol-Posadnutosť zlom. Obsahom filmu je presný popis zlého ducha a jeho vpád do sveta od čias pokušenia Adama a Evy až podnes. Schopnosti, taktiku, ciele a hranice zlého ducha vysvetľujú exorcisti, vrátane Gabriela Amortha, oficiálneho exorcistu Rímskej diecézy.

V priebehu novembra 2010, MsPP v Hlohovci, obdržala očakávaný „diplom“ – oficiány domument zviditeľňujúci zaradenie do medzinárodného zoznamu štátov, v ktorých pôsobí takéto modlitbové zoskupenie. Veľkú zásluhu na urýchlení jeho dodania a pretlmočení obsahu má spolupracovníčka vedúcej MsPP, L. Tittelová, a tiež T.Krejčí, ktorý pomáhal s prekladom do taliančiny.

Dňa 4.decembra 2010 sa zišli do kostola Ducha Svätého v Hlohovci ctitelia sv. Pátra Pia, aby sme sa spoločne poďakovali Bohu za dary a milosti, obdržané na príhovor svätca a prostredníctvom Panny Márie, počas kalendárneho roka 2010. Do úmyslu modlitieb boli o.i. zahrnutí kresťania, ktorí vo svete za svoju vieru znášajú prenasledovanie, mučenie a smrť. Stretnutie bolo ukončené sv. omšou, ktorú celebroval P. Augustín Hlavina OFM.

S.P.

Ján Pavol II

„Niet diabla, proti ktorému by sa s nami nepostavil Kristus. Niet nepriateľa, nad ktorým by už Kristus nebol zvíťazil. Nieto kríža, ktorý máme niesť, ktorý by za nás už nebol vytrpel Kristus a ktorý by s nami teraz neniesol Kristus.“

Čo spája týchto dvoch slávnych mužov kresťanských dejín? Predovšetkým utrpenie.

Poznámka:

Deň 1. máj 2011 je určený na vyhlásenie Jána Pavla II. za blahoslaveného. Modlime sa za zdarnosť tohto aktu.

5. mája r. 1986 sa konala oslava 30 rokov Casa Sollievo della Sofferenza (Domu úľavy v utrpení) v San Giovanni Rotondo (Taliansko), v prítomnosti kardinála Agostina Casaroliho, sekretára Apoštolskej stolice a taktiež modlitbových skupín sv. Pátra Pia.