Modlitbová Skupina sv. pátra Pia

KRÍŽ JE ZNAKOM SPÁSY

(úvaha nad tajomstvom kríža)

Crux probat omnia – Kríž dokazuje všetko. Toto tajomstvo Kristovej obety – Kríža, keď zhrnieme všetko utrpenie Spasiteľa, končiac ukrižovaním, je doposiaľ predmetom skúmania, a to nielen kresťanov, apologétov viery, ale aj inovercov a nevercov. Kto sa akýmkoľvek spôsobom snaží niečo pochopiť z tohto Božieho veľdiela a zámeru, nemôže očakávať vierohodné vysvetlenie od vedcov, analytikov či filozofov. Dokonca to nemá nič spoločné ani s klasickými teóriami zmierenia. Kríž a dielo spásy sveta a človeka sa nedá vysvetliť bezozbytku, tak ako aj tragické dejiny sveta. Tajomstvo Ježišovho utrpenia sa dá objasniť predovšetkým tým, že oslobodzuje život a dokonca aj smrť mnohých, ktorí žijú na našej planéte. Sv. Ján (19,37) však potvrdzuje, že tí, čo „hľadia“ na Ukrižovaného dostatočne dlho kontemplatívnymi očami, sú vždy uzdravení zo svojej hlbokej bolesti, neodpustenia, agresivity, diskriminácie… Na túto skutočnosť nie je potrebné žiadne teologické vzdelanie. Paralelne s tajomstvom Kríža a vôbec jeho prijatie, súvisí zároveň aj tajomstvo odmietnutia utrpenia, ukrižovania, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista, v ktorom spočíva kľúč na vysvetlenie zmyslu dejín a toho, kam sa uberajú. Všetky ľudské „ukrižovania“ vedú zákonito k vzkrieseniu, nie sú tragédiami s nešťastným koncom, ale všetko sa tým mení na pozitívum. Ak je Boh účastný na ľudskom utrpení, namiesto toho, aby ho len pasívne pozoroval a toleroval, skutočne sa ním všetko premieňa u tých, ktorí sú ochotní s vierou kontemplatívne „upierať pohľad“ na Kríž, čo možno inak nazvať modlitbou. Koniec – koncov Ježiš nám k tomu dodáva: „Dám vám víťazstvo nad smrťou“ (Jn 4,42). No a v tomto aspekte je ľudská tragédia prekonaná. Prečo? Lebo Ježiš na kríži premáha ľudské problémy, hriechy, temnoty. Ten, ktorý nepoznal hriech, sa za nás stal hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou (2 Kor 5,21). Nie je to úžasné?! Naviac každá kvapka preliatej krvi zmučeného Spasiteľa nevolá po pomste, ale po odpustení. Nevolá po odplate, ale po zmierení. Nevolá po nenávisti, ale po láske. „Milosrdenstvo chcem…“ (Mt 9,13). V škole kríža nachádzame tiež zmysel bolesti a utrpenia. Kríž nám ukazuje ako bojovať a neutrpieť zranenia. Kríž nám dáva návod, ako byť víťazom a nielen vybojovať víťazstvo. Na kríži života vidíme a prijímame vlastnú spoluvinu a spoluprácu so zlom. Kríž nás učí ako odporovať zlu bez toho, aby sme sa sami stali nenávisťou a zlom. Tajomstvo Kríža nám ukazuje, že sám protivník nie je zlo, ale len symbol väčšieho zla, ktorého je sám obeťou! Toto tajomstvo je znamením „zjednotenia“ s Bohom. Na kríži a skrze Kríž súhlasíme s tým, že sa staneme obeťou spolu s Ježišom. V tom spočíva výhra a víťazstvo kríža.

A čo na to sv. Páter Pio z Pietrelciny?

„Ak chceme dosiahnuť konečný cieľ, musíme nasledovať nášho božského Vodcu, ktorý zvyčajne vedie svoje vyvolené duše len po ceste, ktorou šiel on sám, po ceste sebazáporu a utrpenia: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj každodenný kríž a nasleduje ma (Lk 9,23). Nemali by sme byť šťastní, keď zbadáme, že nás Ježiš navštívil krížom? Akí úbohí sú tí, čo nedokážu pochopiť tajomstvo kríža.“

„Sme šťastní, keď napriek všetkým našim zásluhám stojíme už teraz na Kalvárii, pri Božom milosrdenstve. Boli sme uznaní za hodných nasledovať nebeského Majstra; už sme pripočítaní k požehnanej skupine vyvolených duší – a to vďaka veľkému milosrdenstvu Nebeského Otca. Nedopusťme, aby sa nám táto požehnaná nebeská skupina stratila z očí, ale stále sa jej pevne držme. A nebojme sa ani ťažkého kríža, s ktorým máme prejsť dlhú cestu, ani „prudkého kopca“, na ktorý máme vystúpiť.“

Doslov:

Patríme medzi Modlitbové skupiny sv. Pátra Pia z Pietrelciny, ktoré založil sám svätec, nesúce jeho meno. Tieto skupiny, roztrúsené takmer po celom svete, sa majú predovšetkým vyznačovať veľkodušnou láskou k trpiacim. „Modlitbové skupiny (aj tá naša hlohovecká), musia oplývať vernosťou Cirkvi, pápežovi a biskupom, celkovou kresťanskou formáciou a modlitbovým životom. Nové smernice nás orientujú tiež na smernice vlastného biskupa, ale i pápežského magistéria, aby tak mohli členovia MsPP lepšie uskutočňovať vlastnú kresťanskú formáciu v liturgickom živote, aj v spoločnej modlitbe, v láske k Pánovi a trpiacim bratom“. (Štatút MsPP).

Podľa prameňov pripravila S.Patayová

M. Jurčo

ŽIJE! (Mat. 28.6)

Ježiš Kristus, ten, ktorého ukrižovali,

mŕtveho položili do hrobu,

ktorý tri dni zápasil s peklom, so smrťou,

s večným zánikom, zvíťazil!

Vstal z mŕtvych; Pán Ježiš žije!

Hľa prišiel deň tisícročí, plní sa

zjavenie prorokov,

Prišiel deň slnka proroka Jóba, keď zvolal

vo výkriku nádeje:

Môj Vykupiteľ žije!

Hľa, ako slávne sa plní prorocká pieseň Dávidova:

Nezanecháš moju dušu v ríši smrti.

Toto je ten tretí deň, o ktorom hovorí Ozeáš,

že nás oživí a postaví na nohy.

Toto je ten deň, o ktorom povedal Pán:

Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím

znova.

Hrob je prázdny,

nový chrám pre celé ľudstvo

na Golgotskom vrchu stojí!

Raduj sa cirkev Pánova,

raduj sa ľud spasený,

lebo tvoj Učiteľ,

tvoj Radca,

tvoj najvyšší Kňaz,

tvoj Spasiteľ,

tvoja záruka vzkriesenia

ŽIJE!

…Z DIANIA  MSPP V HLOHOVCI

Každý z uplynulých kalendárnych rokov v období Veľkej noci (marec – apríl) si MsPP pripomína dovŕšenie jedného a začiatok ďalšieho roka svojej existencie. V r. 2013 sa jedná o ukončenie deviateho roka. S pomocou Božou bez prerušenia cyklu stretávaní sa je možné konštatovať, že MsPP v Hlohovci je skutočne v priazni Božej a pod dohľadom sv. Pátra Pia z Pietrelciny, prostredníctvom mocného orodovania Panny Márie, životaschopná a aktívna. Za obdobie jestvovania sa v spoločenstve PP udialo veľa pozitívneho. Tentokrát sústredím pozornosť na práve ukončený deviaty rok (2012-2013). Sú to predovšetkým živé kontakty s veriacimi z celého Slovenska a to jednak formou webovej stránky, telefonických rozhovorov alebo korešpondenčne. Záujem sa sústreďuje na MsPP, jej vznik, činnosť, výsledky atď. Iná kategória ľudí sa s dôverou vkladá do našich modlitieb. Za priamo blaživé správy považujem tie, ktoré svedčia o vypočutí modlitieb, osobitne tých, keď prosiaci ľudia sa ocitajú na pokraji zúfalstva, bezradnosti, priamo neschopnosti sa už i modliť. Oznámené nám pozitívne zmeny splácame Bohu vďakyvzdaním.

Každý rok, teda i ten uplynulý, poriadame trojdňovú duchovnú obnovu v rámci výročnej spomienky na sv. Pátra Pia (23. sept.) v kostole Ducha Svätého. Milým spestrením bol nový ornát s vyobrazením sv. Pátra Pia pre celebrantov sv. omší počas troch dní obnovy. Duchovná obnova MsPP bola propagovaná na stránkach Katolíckych novín ale aj v náboženskej relácii Rádia Slovensko Cesty a na Rádiu Regina. Rok viery zahájený Sv. otcom Benediktom XVI, 11. októbra 2012, bol signálom za zintenzívnenie modlitieb v MsPP, za víťazstvo viery v Boha, za Cirkev, Sv. otca a duchovné stavy, ale aj za tých, čo tápu v tmách hriechu, aby ich Svetlo sveta – Ježiš Kristus vyslobodil z bludiska omylov.

O potvrdení pretrvávania MsPP v Hlohovci a jej činnosti bola vypracovaná súhrnná správa a zaslaná do centrály skupín v San Giovanni Rotondo v Taliansku. S vďakou Bohu zároveň konštatujem pozitívnu spoluprácu s duchovnou asistenciou – františkánmi v Hlohovci pod vedením P. Leopolda Jablonského, gvardiána. Veľkým prínosom pri šírení informácií o MsPP je aj tlač – Informačný bulletin, ktorý vychádza v spoločenstve ako občasník. Na jeho tvorbe sa okrem vedúcej skupiny, významným dielom po technickej stránke pričiňuje L. Tittelová, spolupracovníčka vedúcej, S. Patayovej. Občas k tejto tlači vydáme prílohu, ktorej obsahom sú pozoruhodné témy. Následne nielen členovia MsPP, či prítomní hostia, majú dostupnosť k tejto tlači, ale tiež sa dostane pomocou súkromných distribútorov aj na rôzne miesta na Slovensku.

Záverom kalendárneho roka (15. decembra 2012) MsPP v Hlohovci s radosťou privítala na pôde pôsobiska (kostole Ducha Svätého) milú návštevu. Z kláštora kapucínov v Pezinku prišli štyria rehoľníci (viď foto).

Svätú omšu celebrovali: P. Norbert Pšenčík, gvardián – hlavný celebrant, P. Milan Karas – predniesol homíliu, P. Tomáš Konc a rehoľný brat Marián Veselský – služba pri oltári. Celá ďakovná slávnosť (v MsPP posledná v kalendárnom roku) sa niesla v radostnom, družnom, ale dôstojnom duchu.

Prosím Pána, aby v Roku viery, zároveň Roku Cyrila a Metoda a na ich príhovor spoločne s Pátrom Piom, dobrotivý Boh svojim požehnaním sprevádzal MsPP v Hlohovci i v budúcnosti.

Informuje S. PATAYOVÁ, vedúca

“Odpoveďou na deň narodenia Pána je dávať a odpúšťať. Strávte tento deň tak, že budete slúžiť iným ľuďom užitočnou prácou a modlitbou. Rozdávajte sa, a keby ste nemali nikoho, komu sa môžete darovať, modlite sa za tých, ktorí sú vám drahí, i keď sa vám zdá, že nemajú o vás záujem. Vianoce sú obdobím dávania. Takýmto spôsobom by sme mali na ne myslieť od svojej mladosti, až kým nezostarneme. Našimi kráľovskými darmi pre Dieťatko – Krista môže byť úsmev a modlitba.“

. . . . . . . . . . .

“Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha“ (Sk 7, 56).

Ak dni, ktoré sme prežívali pred Vianocami v radostnej príprave na zrod Spasiteľa a Vykupiteľa sveta – Ježiša Krista, ktoré povznášali naše mysle a srdcia ku transcendentnej kráse Božej lásky k nám, správa o ukrutnom ukameňovaní a mučeníctve mladého učeníka Štefana (26. dec.) nás privádza prekvapujúco z neba na zem. Pieseň anjelov „…a na zemi pokoj ľuďom…“ sa nám javí pri čítaní jeho umučenia takmer ako bolestivá irónia. Prečo Cirkev akoby narušila toto posvätné obdobie oslavou pamiatky prvého mučeníka? Naše tušenie nám dobre hovorí, že je to viac než šokujúca náhoda. To, s čím sa tu stretávame, je zrážka medzi dobrom a zlom, medzi nekonečnou dobrotou a najtemnejším a najhorším zlom. Štefanova smrť nám pripomína, že Ježiš prišiel, aby na seba vzal všetko zlo, aby ho zničil láskou a odpustením. Je samozrejmé, že tento konflikt je nepochopiteľnou záhadou alebo lepšie povedané, prichádza s ním i veľké množstvo tajomstiev. Predovšetkým je to ohromujúce a neprekonateľné svetlo Božej lásky a vykúpenia. Objavuje sa tu však aj tajomstvo zla, ktoré je nepochopiteľné nie pre žiarivé svetlo, ale pre svoju úžasnú temnotu. Kedykoľvek prídu do styku dobro so zlom, na všetkých stranách to prinesie veľké utrpenie. Ďalej sa stretávame s iróniou, že tí, čo zabili Štefana, boli presvedčení o tom, že tým preukazujú úctu Bohu. Mysleli si, že pomstia rúhanie a zápas, o ktorom boli presvedčení, že je mnohobožstvom uprostred vtedajšieho hebrejského sveta. Nazdávali sa, že konajú dobro. Tajomstvo tohto konfliktu a tragického nepochopenia, ktoré sa neskôr opakovalo nespočetnekrát, symbolizuje tmavá zadumaná postava Šavla z Tarzu, ktorý súhlasil ako svedok pri smrti prvého mučeníka. Kto by si bol vtedy pomyslel, že (Božia) sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2 Kor 12,9) a „tam, kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila milosť“ (Rim 5,20). Šavol, ktorého čoskoro potom začali nazývať Pavlom, napísal tieto slová na oslavu Dobrej zvesti, že Božie milosrdenstvo v Dieťati – Kristovi môže láskou zmeniť zlo v dobro.

(Z pub. B.J.Groeschela, pre bullet. MsPP) S.P.

Aká „nákazlivá“ môže byť láska k Panne Márii, zakúsil páter Pierino Galeone, duchovný syn pátra Pia. Vyše 20 rokov žil po boku pátra Pia a vo svojich výpovediach týkajúcich sa procesu svätorečenia pátra Pia opísal zážitok, ktorý sa ho hlboko dotkol.

Dňa 14.augusta 1958, v predvečer slávnosti Nanebovzatia Panny Márie, ho páter gvardián P. Carmelo zavolal, aby s ním išiel za P. Piom a poprosil ho o nejakú myšlienku o Panne Márii. P. Pio sedel vo svojej cele v kresle s ružencom v ruke. Páter gvardián ho prosil:

„Duchovný otec, povedzte nám nejakú myšlienku k zajtrajšiemu sviatku.“

Páter Pio sklonil hlavu, zavzlykal. Viackrát sa pokúsil povedať:

„Panna Mária…“, „Panna Mária…“ a na tretíkrát vyslovil: „Panna Mária je naša mama!“ Premohol ho hlboký plač. S námahou si vytiahol vreckovku, aby si ňou utrel zaslzenú tvár. Neprestajne mu tiekli slzy a s plačom riekol:

„Panna Mária je naša mama, Madona je naša mama!“

Pomaly prestal plakať a oboch svojich duchovných synov požehnal. Ako vychádzali z jeho cely, pocítili, ako ich srdcia zahoreli láskou k Panne Márii. Jeden povedal druhému: „Nedokážem opísať oheň lásky k Panne Márii, ktorý mi teraz páter Pio vložil do srdca. Prosili sme ho o myšlienku o nej a on nám daroval oheň lásky k nej.“

Doručil ctiteľ P.Pia – Š. Majtán

Vďaka ti pane, že si prišiel na tento svet

Ježišu, môj Pane, ty si prišiel na tento temný svet a sľúbil si nám večný život. Dal si zmysel našim zápasom. Nádherný a základný zmysel. Pomôž mi však, aby som si pripomínal túto najvyššiu pravdu i v šarvátkach každodenného života. Pomôž mi, aby som prežíval to, v čo verím, lebo ty si Cesta, Pravda a Život. Kiež by som dôsledným životom mohol ukázať nádej tým, ktorí žiadnu nádej nemajú.

B.J. Groeschel

. . . . . . . . . . .

Buďme vďační za všetko, čo v nás nechal Boh a blížni rásť, klíčiť a dozrievať. Naša úroda nech pretrváva dlhšie ako ročné obdobia – až do večnosti.

. . . . . . . . . . .

Všetci sme vďační druhým ľuďom za mnoho v našich životoch. Ľuďom, ktorí nám pomohli, ktorí nás povzbudili, ktorí pri nás stáli aj vtedy, keď nás ostatní opustili. Ja, ty, my všetci, chceme Bohu ďakovať za jeho lásku, lebo prebúdza v nás lásku aj pre nastávajúci rok.

. . . . . . . . . . .

Pane, daj, nech som vďačný za všetko, čo si stvoril. Uč ma vďačnosti jednoduchých a skromných. Požehnaj ma na všetkých mojich cestách.

A.L.Balling

„Ak nie sme najprv vďační za to, že žijeme, nevieme ani kto sme a čo znamená žiť.“

Thomas Merton

Akými nás chce mať Boh v novom roku?

Láskavých – „Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!“ (Ef 4,32).

Aktívnych – „A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba“ (Jak 1,22).

Milosrdných – „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6,36)

Vydávajúcich svedectvo – „Uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás“ (1 Pt 3,15).

Silných – „Napokon upevňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci“ (Ef 6, 10).

Prinášajúcich ovocie – „Aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha“ (Kol 1,10).

Obnovených – „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rim 12,2).

Príkladných – „Ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote“ (1 Tim 4,12).

Svätých – „Buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní“ (1 Pt 1,15).

Horlivých – „Buďte pevní, neochvejní, stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi“ (1 Kor 15,58).

Bdelých – „Preto aj vy budete pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete“ (Mt 24,44).

SVÄTÝ PÁTER PIO – MUŽ MODLITBY
CIRKEV VČERA, DNES A ZAJTRA-

Vzor pre všetkých, čo veria v silu modlitby

Svätý Páter Pio už od útleho detstva bol svojimi rodičmi vedený k Bohu a boli mu príkladom v modlitbe, ale i sám k modlitbe inklinoval, rád sa modlil. Veľký význam pripisoval modlitbe, a jej praktizovaním, mu v živote pomohla prekonávať obrovské prekážky a ťažkosti, s ktorými zápasil kvôli dosiahnutiu životného ideálu, v túžbe stať sa rehoľníkom a kňazom. Modlitba bola v jeho živote vždy na prvom mieste.

Na počiatku kňazského života sa vedel pohrúžiť do modlitieb tak, že jeho sv. omša trvala takmer tri hodiny. Modlitba bola dominantou v jeho živote aj pri záchrane nesmrteľných duší vraviac: „Zachraňujem ich láskou, modlitbou, požehnaním, objatím.“ S cieľom záchrany človeka, jeho duše, národa, sveta a Cirkvi, okrem modlitieb ponúkal Bohu sebaobetovanie – utrpenie. Jeho duša bola vždy pripravená a ochotná prijať Boží plán. Ktosi, jemu blízky sa o ňom vyjadril: Páter Pio sa modlí a trpí…trpí a modlí sa.

Už okolo tretej hodiny ráno sedel v kresle vo svojej cele s ružencom v ruke, pripravujúc sa modlitbou na slúženie rannej sv. omše. Hoci amatérsky pozorovateľ by napísal celú sériu kníh o jeho živote v modlitbách, ktorými bol nielen vzorom pre svoje duchovné deti, ale ich vštepoval do ich sŕdc, a ktoré sa zračili aj v jeho pozoruhodných sociálnych dielach.

Keďže modlitba s obetovaním sa Bohu bola pre neho oporou v ťažkých životných situáciách a zápasoch, zároveň získavala tých, ktorí verili a do súčasnosti veria v silu modlitby, čím na jeho príhovor získavajú úžasné milosti u Boha aj preto, že jeho milovanou oporou bola vždy nebeská Matka, Panna Mária, prostrednica všetkých milostí. Jeho predsavzatím a vytrvalým úsilím bolo zachraňovanie duší pre Boha.

Svätému otcovi Pavlovi VI. v liste okrem iného napísal: „Obetujem Vašej svätosti svoje modlitby a utrpenia…“ Ten istý pápež povedal biskupovi Damianimu z Uruguaja: „Páter Pio je naozaj mimoriadnym mužom, jedným z tých ľudí na zemi, ktorých Boh z času na čas zošle, aby priviedli celé ľudstvo naspäť k Bohu.“

Páter Pio mal veľa duchovných detí. Tím, ktoré ho nasledovali, podával „dvojsečný meč“ modlitby a meditácie. Pripomínal im, ak chcú dosiahnuť väčší úspech, musia si zapamätať, že milosť a chuť k modlitbe nevychádza zo zeme, ale z neba. Svätec popritom nemal starosť len o pozemské deti, jeho láska patrila aj dušiam v očistci. A táto láska ho takmer pohlcovala. Svojim duchovným deťom pripomínal: „Modlite sa, modlite sa, modlite sa! Musíme vyprázdniť očistec, všetky duše v očistci musia byť vyslobodené.“

Páter Pio z Pietrelciny počas svojho celého života znášal nesmierne utrpenie, a to telesné a duševné. Od malička bol chorľavý, neskôr sa dostavovali nové ochorenia, ktorým čelil jednak za pomoci Božej, ale i lekárov, ktorí ho liečili. Znášal ukrutné nápory a ataky zo strany nepriateľa Božieho – diabla, a to vrátane fyzických. Azda najbolestnejšie boli pre neho nepochopenia a rôzne sankcie zo strany cirkevnej hierarchie z Vatikánu, ba čo viac, niekedy aj z kruhov samotných rehoľných spolubratov… Napriek tomu všetkému, hoci v živote nečerpal ani deň dovolenky, svoj čas venoval a obetoval záchrane nesmrteľných duší – spovedaniu, stretávaniu sa s veriacimi, ktorí ho navštevovali takmer z celého sveta, korešpondencii. Všetkým pomáhal, za všetkých sa obetoval Bohu, za všetkých sa modlil a doporučoval im modliť sa. Nad mestom San Giovanni Rotondo sa týči jeho najpozoruhodnejšie sociálne dielo – Casa Sollievo della Sofferenza, Dom úľavy v utrpení, nemocnica, dnes už známa po celom svete. Okrem tohto monumentu jestvuje aj ďalšie „mláďa levice“ a tým sú modlitbové skupiny, ktoré Páter Pio založil a ktorých centrom je samotná Casa – Dom úľavy v utrpení. V roku 1968, dňa 31. júla, krátko pred smrťou svätca, modlitbové skupiny oficiálne uznal i Vatikán. Želaním Pátra Pia bolo, „aby sa modlitbové skupiny stali majákmi po celom svete“.

÷ ÷ ÷ ÷ ÷ ÷ ÷ ÷ ÷

A skutočne, v súčasnosti sú už rozosiate takmer po celom svete. Medzi ne patrí aj tá, pôsobiaca v Hlohovci, kostole Ducha Svätého. Do úmyslu jej spoločných modlitieb sa s dôverou vkladá veľký počet veriacich zo Slovenska, ktorí veria v silu modlitby a na mocný príhovor sv. Pátra Pia prostredníctvom Panny Márie.

Modlime sa:

Otče, ty si svätému Piovi z Pietrelciny dal veľkú túžbu obetovať sa pre bratov; daj, aby sme aj my vedeli ponúkať naše obety na úžitok Cirkvi a v skúškach vnímali silu tvojej pomoci. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. AMEN.

SVÄTÝ PÁTER PIO, LAMPA LÁSKY, VYPROSUJ NÁM PÁNOVU MILOSŤ!

(Čerpané z prameňov) S.PATAYOVÁ

nezanedbateľná problematika

Istý predstavený saleziánov v Česku, želal do nového roka novicom, na pohľad už keď iné nie, tak divné prianie: mor, hlad a vojnu. Vzápätí svoje želania vysvetlil: Mor, ktorý by v nás mal zdolať a zničiť všetko hriešne a zlé. Hlad, po Ježišovi Kristovi, jeho slove a milosti. Vojnu, za rozšírenie jeho kráľovstva v sebe a okolo nás. Ako k tomu predstavený dospel? Keďže našich predkov tieto neduhy navštevovali a sužovali, cirkev ich zaradila aj do litánií ku všetkým svätým: „Od moru, hladu a vojny vysloboď nás, Pane.“ Teraz sa tieto prosby z litánií vytratili. Napriek skutočnosti, že v súčasnosti sa vo svete odohráva množstvo tragédií, páchajú hriechy, či neresti každého možného druhu, necítime potrebu zaradiť tieto veci do modlitieb a prosieb a vysielať ich k Bohu. Veď načo aj, keď vo svete rastie blahobyt, materiálne sebauspokojenie, sebaistota…Ľudstvo si prestáva uvedomovať, napriek varovným signálom proroctiev, blížiacu sa svetovú katastrofu. Je pravdou, že v civilizovaných krajinách sveta, choroby ako mor, hlad a vojny nehrozia a nie sú, jestvujú územia a krajiny, kde tieto jestvujú a hrôzy, aké tam ľudia zažívajú si nevieme ani predstaviť. Preto sa nám zdá, že v tých častiach sveta, kde vládne vyspelá civilizácia, prekvitajúca veda a technika, je na pohľad všetko v poriadku. A nie je! Vari horšie ako mor vyčíňa nemravnosť, smilstvo, vraždenie nenarodených detí, rozpad manželstiev, drogy, lúpeže, vraždy atď. Sú to hriechy, ktoré privolávajú katastrofy, o ktorých sa mnohým ani nesníva.

Prestavený saleziánskych novicov, P. A. Dvořák k tomu poznamenáva. Prežil som dve totality, ale že sa dožijem takpovediac tretej, to by som nikdy nepredpokladal. V porovnaní s tými predchádzajúcimi, tá súčasná sa mi zdá najnebezpečnejšia, lebo inšpirátor všetkých totalít, odveký nepriateľ ľudstva – diabol, potrebuje stále menej námahy k tomu, aby pre zvrátenú ideológiu a mentalitu získal značnú väčšinu spoločnosti. Nastupuje morálna diktatúra relativizmu a subjektivizmu, ktorá prevracia všetky hodnoty, a pritom sa tvári, že sa to deje v mene ľudskosti a ľudských práv.

Pri pohľade na niektoré pokoncilové zmeny a reformy v Cirkvi vzniká s odstupom času oprávnený dojem, že zavládol akýsi falošný optimizmus, akoby už nadobro pominuli mnohé predchádzajúce nebezpečenstvá a ohrozenia viery a presvedčenia, ktorých si boli vedomí naši predkovia. Začali sa upravovať a naviac i redukovať niektoré staré praktiky a modlitby. Nevytvára sa tým precedens, že to bude v budúcnosti pokračovať? Aj istá svojvôľa, ktorej sme svedkami v liturgii, tomu nasvedčuje.

Sám pápež Benedikt XVI. hovorí otvorene o akýchsi vnútorných „škodcoch“ v Cirkvi. Kde a v čom to väzí? Nespočíva to aj v uvedených úpravách liturgie, v skracovaní a rušení prejavov úcty? Totiž nepriateľ Boží má zvrchovaný záujem na šírení povrchnosti, vlažnosti až neúcty k Bohu. P. Dvořák ďalej hovorí: Som z toho veľmi smutný a neviem si dosť dobre predstaviť skutočného katolíka, ktorému sa zdajú náboženské praktiky našich predkov zbytočné alebo prekonané. Dnes totiž naviac vieme, že isté reformné praktiky u katolíkov ovplyvnili prizvaní protestantskí poradcovia. Lenže dobre vieme aj to, že ich zakladateľ našu katolícku liturgiu otvorene nenávidel.

K nevyhnutnosti „kontinuity“, čiže zachovania neporušeného dedičstva, sa stále častejšie vracia Benedikt XVI. Trvá na tom, aby pôvodná liturgia bola stále živá, aby sme mali pred očami celý poklad tradície, v ktorých žili zástupy katolíckych svätcov a svätíc. Kto by si dal tú námahu, aby sa oboznámil s tým, prečo a aké dôvody viedli predošlé generácie k úcte a náboženskej praxi, nevyjde z úžasu, aké lacné dôvody existujú pre jej zrušenie.

Prosme intenzívne Ducha Svätého, aby urýchlil nové Turíce, o ktorých hovorí množstvo omilostených mystikov.

(Prevzaté z týždenníka MCM, Česko)

Dodatok:

V súvislosti s poznatkom, že aj akokoľvek chápaný proces zbližovania sa názorov v rámci ekumenického hnutia vo svete, nemusí byť vždy dobre chápaný a užitočný, o čom nás presvedčuje aj hore uvedený text, ktorý je na vážne zamyslenie sa!

V tomto duchu by sa mali aj modlitbové zoskupenia zamerať na modlitby k Duchu Svätému, aby v časoch chaosu a neporiadku vo svete, osvietil predovšetkým duchovenstvo k vážnemu zamysleniu sa nad uvedenou problematikou. Totiž v „mútnych vodách“ sa snadno loví Zlému.

S.P.

( S.P.)

Z DIANIA MSPP V HLOHOVCI

o O výsledkoch činnosti spoločenstva sv. Pátra Pia v Hlohovci prinášame informácie priebežne na stránkach Informačného bulletinu MsPP. Čitatelia bulletinu isto budú súhlasiť s názorom, že bez nadsádky sú pozoruhodné, svedčiace o sile modlitby predostieranej Bohu na príhovor sv. Pátra Pia, prostredníctvom Panny Márie. Mnohé telefonáty, listy, odkazy a i. kontakty pritom neznamenajú iba nové prosby o modlitby, ale aj radostné posolstvá o zázračnej Božej milosti vyprosovanej pre mnohých tých, čo sa s dôverou vkladajú do našich modlitieb. Sú prípady, keď trpiaci človek ponúka k našim modlitbám svoje vlastné utrpenie či už na obrátenie hriešnikov, krízu v Cirkvi alebo za naše spoločenstvo. Úžasným povzbudením sa stala pre MsPP ďakovná správa s dodatkom: „…mnohí z vášho spoločenstva, modliaci sa za trpiacich, máte isto aj svoje vlastné trápenia, a pritom myslíte v modlitbách na iných. Preto sme sa rozhodli, že okrem našich modlitieb za vás všetkých dáme slúžiť svätú omšu u františkánov v Bratislave s úmyslom: za zdravie a Božie požehnanie pre vás – našich priateľov a dobrodincov a vaše rodiny.“

o Tradične okolo výročnej spomienky na sv. Pia z Pietrelciny (Pátra Pia) 23. septembra, poriada vedenie MsPP v Hlohovci trojdňovú duchovnú obnovu. Každý z troch dní je ukončený sv. omšou. V tomto roku sa konala v dňoch 20. – 22. septembra, v Hlohovci, v kostole Ducha Svätého. Slávnosť sa niesla zároveň v duchu desiateho výročia svätorečenia Pátra Pia (16.6.2002), ale aj 125 rokov od jeho narodenia (25.5.1887). Certifikovaná MsPP v Hlohovci pôsobí neprerušene deviaty rok, riadi sa oficiálnym štatútom a je zaradená do medzinárodného zoznamu modlitbových skupín Pátra Pia v San Giovanni Rotondo v Taliansku.

o Taktiež pri príležitosti výročnej spomienky na svätca (Pátra Pia) okrem informačného bulletinu vyšla spolu s ním príloha na tému: Ježišova agónia v Getsemanskej záhrade, ktorej autorom je sv. Páter Pio a publikovaná jeho bratrancom, ktorý s povolením rehole a samotným Pátrom Piom tento klenot vydal. Jeho meno je Fr. Ezechia Cardone, OFM.

o Aj tento rok (2012) dňa 5.9. redaktor Rádia Slovensko, Štefan Chrappa uskutočnil interview s vedúcou MsPP v Hlohovci pre reláciu Cesty. Ústrednou témou rozhovoru bola: Motivácia založenia MsPP, jej cieľ, úmysly a výsledky modlitbových snáh. Vysielanie sa uskutočnilo 20.9. a 25.9. na rozhlasovej stanici Regina.

o Počas tohoročnej výročnej slávnosti a duchovnej obnovy MsPP okrem našej duchovnej asistencie – františkánov v Hlohovci (P. Leopold Jablonský OFM, gvardián miestneho bratstva a P. Augustín Hlavina OFM) prijal pozvanie na celebrovanie sv. omše, P. Norbert Pšenčík OFM Cap., gvardián bratstva v Pezinku.

o Všetkým dobrodincom, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k zdarnosti podujatia, okrem modlitieb, do ktorých všetkých zahŕňame, vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať!

Informuje S. Patayová, vedúca MsPP

MODLITBA POŽEHNANIA

Nech ťa Pán žehná a ochraňuje.

Nech Pán rozžiari svoju tvár nad tebou a daruje ti svoj pokoj.

Nech je v tebe ako svetlo, ktoré v tebe rozsvecuje všetku temnotu.

Nech prebýva v tebe ako sila, ktorá premieňa tvoje slabosti.

Nech je v tebe ako útecha, ktorá ťa potešuje, a ktorá ti dáva pevnosť v tvojej neistote.

Nech je v tebe ako prameň lásky, ktorá nikdy nevyschne.

Nech je pred tebou ako štít, ktorý ťa chráni pred každým zlom.

Nech je za tebou ako Otec, ktorý ťa povzbudzuje.

Nech je pod tebou ako ruka, ktorá ťa nosí.

Nech je nad tebou ako chrániaca strecha, ktorá zadržiava všetko hrozivé.

Nech je v tvojej slabosti a tvojej sile, v tvojej bezmocnosti a v tvojej nádeji.

Nech je s tebou tam, kam vedie tvoja cesta.

Nech ťa sprevádza na tvojich cestách.

Nech prenikne tvoje srdce svojou nežnou láskou.

To nech ti udelí milostivý a milosrdný BOH OTEC, SYN I DUCH SVÄTÝ. Amen.

(Anselm Grün OSB)

Ján Pavol II.

RUŽENEC, puto lásky

Ó, požehnaný Máriin Ruženec, sladká reťaz,

ktorá nás spájaš s Bohom,

puto lásky, ktoré nás zjednocuješ s anjelmi.

Veža spásy pri útokoch pekla.

Prístav istoty v spoločnom stroskotaní,

nikdy viac ťa neopustíme.

Ty nám budeš posilou v hodine smrti,

Posledným bozkom života, ktorý hasne.

A posledným vzdychom našich pier

bude tvoje sladké meno,

ó, Kráľovná posvätného ruženca,

ó, Matka naša drahá,

ó, Útočište hriešnikov,

ó, Potešenie zarmútených.

Buď všade požehnaná, dnes aj stále,

na zemi i na nebi. AMEN.

Benedict XVI.

MODLITBY K PANNE MÁRII

Svätá Mária, Matka Božia,

Ty si dala svetu pravé svetlo,

Ježiša, svojho Syna i Božieho Syna.

Plne si sa odovzdala Božiemu volaniu

a tak si sa stala prameňom dobroty,

ktorá z neho prúdi.

Ukáž nám Ježiša. Veď nás k nemu.

Nauč nás poznať ho a milovať,

aby sme sa aj my mohli stať schopní

pravej lásky

a byť prameňmi živej vody uprostred

smädného sveta.

(Deus Caritas est, č.42)

Alessandro da Ripabottoni

páter pio – tak sa modlil a tak učil modliť sa

Môj dobrý anjel strážca

Pátra Pia skutočne zvláštnym a jedinečným spôsobom sprevádzal anjel strážca. Preto doporučujeme každému, aby mal k anjelovi strážcovi vrúcny vzťah. Doporučujeme zároveň veľkú úctu „k veľkému daru Božej prozreteľnosti, ktorá sa prejavuje v prítomnosti anjela strážcu, ktorý nás ochraňuje, vedie a osvecuje na ceste spásy“. Keď listujeme v jeho Epistolárii, isto zaregistrujeme množstvo prívlastkov: Malý súputník môjho detstva, dobrý sekretár, anjelíček, môj dobrý anjel, ustavičný sprievodca, nebeská osobnosť, vynikajúci bojovník, nebeský posol atď. Čím odpudivejšia, tvrdšia a hrubšia bola terminológia na označenie démona a jeho klamlivých úkladov, tým úctivejšia a nežnejšia smerovala od Pátra Pia k anjelovi strážcovi.

Poslanie anjela strážca a iných dobrý anjelov sa neobmedzuje výhradne na duchovnú oblasť ľudskej bytosti, ale zahŕňa aj tie výslovne materiálne. Ochraňuje pred nebezpečenstvami ohrozujúcimi telo ako nastražené pasce, ktoré by mohli prerušiť alebo aspoň narušiť vzťah človeka k Bohu. Pomáha odhaľovať zlo a konať dobro. Podieľa sa dokonca na vyšších úkonoch ľudskej mysle: „osvecuje ju rôznymi vnuknutiami, aby ľahšie došla k poznaniu pravdy. Posilňuje vôľu, keď má konať obťažnejšie dobro“.

Anjel strážca Pátra Pia plnil ešte aj také zvláštne úlohy, zjednodušene povedané, že bol akýmsi prekladateľom medzi rečou nebešťanov a pozemšťanov. „Nebeskí poslovia ma neprestávajú navštevovať a poskytujú mi akýsi závdavok blaženosti nebešťanov. Aj keď je poslanie nášho anjela strážcu skutočne veľké, poslanie toho môjho je ešte väčšie, lebo mi musí slúžiť ako tlmočník iných jazykov“ hovorí Páter Pio (E I, 304). Opäť to bol anjel strážca, ktorý radil Pátrovi Piovi, ako má uniknúť diablovým nástrahám (porov. E I, 321). Poskytoval mu službu sprostredkovateľa… Prostredníctvom svojho anjela strážcu predkladá Páter Pio Bohu všetky svoje diela a radil, aby tak činili všetky jemu zverené duše (E I, 251). Anjela strážcu si prizval aj ako spolupracovníka pri vlastných iniciatívach v prospech Božieho kráľovstva, keď hovorí: „Chcel by som mať tak silný hlas, aby som mohol osloviť, a to okamžite všetkých hriešnikov na celom svete a vyzvať ich, aby milovali Matku Božiu. Lenže to nie je v mojej moci. Preto sa modlím k svojmu anjelovi, aby toto dielo vykonal miesto mňa“ (E I, 276).

Teraz uvediem výťah z jedného listu, ktorým odpovedal Páter Pio istej duchovnej dcére a kde sa zračí ako horlivo si uctieval svojho anjela strážcu: Úvodom listu Páter Pio vyjadruje prianie, aby jej srdce bolo vždy „chrámom najsvätejšej Trojice“, aby Ježiš rozšíril jej srdce, aby jej duch neustále planul láskou, aby vnímala Boží úsmev, s ktorým sa Pán obracia na všetky duše, ktoré sa mu páčia. Keďže táto duchovná dcéra bola sirotou, Páter Pio jej praje: „Nech sa na teba usmieva presvätá Mária v každom okamihu tvojho života a nahradí ti to, že nemáš pozemskú matku“. Potom nasleduje úžasný hymnus na anjela strážneho: „Tvoj predobrý anjel strážca nech bdie vždy nad tebou. Nech je tvojím rytierom, ktorý ťa sprevádza na strmých cestách života. Nech ťa vždy uchráni v Ježišovej milosti. Nech ťa podopiera svojimi rukami, aby si nezakopla na nejakom kameni. Nech ťa svojimi krídlami chráni pred zákernými úkladmi nepriateľa našej spásy a úkladmi telesnosti…“

Čítať rady a odporúčania Pátra Pia adresované svojim duchovným dcéram a synom znamená úžasné povzbudenie a elán prijať služby od tých, ktorých nám Boh posiela ako spoločníkov, pomocníkov a ochrancov tu na zemi – anjelov strážcov.

Páter Pio neúnavne zdôrazňoval: „Nikdy sa neukladajte na lôžko, pokiaľ si nevykonáte spytovanie svedomia ohľadne toho, ako si sa po celý deň chovala (choval), a čo z predsavzatia pozitívneho vykonala (vykonal). Najskôr obráťte svoje myšlienky k Bohu, potom ponúknite svoju osobu, ale aj všetkých kresťanov Bohu, predovšetkým svoju úbohosť. Ďalej ponúknite sláve Jeho Majestátu svoj vlastný odpočinok, na ktorý sa chystáte. Potom nikdy nezabudnite na anjela strážcu, ktorý je stále s vami, aj keby ste sa proti nemu akokoľvek previnili. Ó nevýslovná dobrota, ktorá sa prejavuješ prítomnosťou tohto skvelého anjela. Koľkokrát som ho ja úbožiak priviedol k slzám, lebo som prehliadol jeho vnuknutia, pochádzajúce od samého Boha! Nech nás tento náš najvernejší priateľ oslobodí od pádov do ďalších neverností!“ (E II, 277).

(S.P.)

Tajomstvo Vianoc

Ježiš Kristus sa narodil, aby sa nám daroval, pretože v živote Najsvätejšej Trojice, z troch Božských osôb je iba jedna, ktorá sa úplne odovzdáva z lásky v najvyššom a najčistejšom zmysle slova. Keď sme boli ešte deti, usmievavý, sladký obraz dieťatka Ježiša bol ešte vhodný, aby od nás odňal všetok nepotrebný strach z Boha. Táto drobná postavička nám mala povedať, že Boh evanjelií nie je sudcom, ktorý naháňa strach. A tak by mali byť Vianoce radostným, teplým a priateľským dňom. V žiadnom prípade však postava Krista – dieťaťa nie je celistvým obrazom. Toto dieťa bolo v skutočnosti jedným z najchudobnejších a bolo uložené v jasliach. Čoskoro sa muselo stať politickým utečencom, ktorý utekal pred neľudským tyranom. Bol nútený žiť životom v podstate nepochopený. Nikto, dokonca ani jeho Matka nevedela celkom pochopiť, čo pre neho znamenalo byť „tam, kde ide o jeho Otca“. Svoj verejný život prežíval takmer výlučne obklopený ľuďmi, ktorí žobrali, prosili a neústupne si žiadali pomoc z neba. Paradoxne bol úplne oddaný ľuďom a ich potrebám, a predsa v hĺbke svojej duše stál celkom mimo. „ Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10,30).

O pár desaťročí bude dieťa z Betlehema stáť na samom vrchole konfliktu dobra so zlom. Všetku tú ťarchu bude niesť na svojich pleciach. Rozdrví ho váha hriechov sveta. On je jediným človekom, o ktorom sa dá povedať, že sa narodil preto, aby zomrel. Vedel, že toto bude jeho osobným povolaním.

Ako sa človek vyrovnáva so skutočným tajomstvom Vianoc? Pre mnohých ľudí to môže byť aj jeden z najsmutnejších dní v roku… Hrozná je však i osobná osamelosť. Azda tým najosamelejším človekom na svete je ten, kto sedí na Vianoce vo svojej obývačke, obklopený svojou rodinou, ale nik sa s ním nerozpráva. Pritom ale dobre vie, že to spôsobil vlastnou vinou.

Odpoveďou na deň narodenia Pána je dávať a odpúšťať. Rozdávajte sa a keby ste nemali nikoho, komu sa môžete darovať, modlite sa za tých, ktorí sú vám drahí, i keď sa vám zdá, že nemajú o vás záujem. Našimi kráľovskými darmi pre dieťatko – Krista, môže byť úsmev a modlitba.

P. Benedict J. Groeschel (S.P.)

Pane Bože, otvor moju bytosť zraku tvojej milosti a daj, aby som už nikdy nebral tajomstvo spásy ľahostajne. Otvor moje srdce tajomstvu tvojho Emanuela a jeho Matke, ktorú si vybral, a ktorá v bázni a poslušnosti odpovedala tvojmu poslovi svojim ÁNO. A nikdy nedopusť, aby sa pričinením niekoho iného moje srdce pred tebou zavrelo. Amen.

Ján Pavol II.

narodil sa nám kristus pán…

Oživme si v pamäti Sv. otca Jána Pavla II. pri vianočnom posolstve, na záver ktorého povedal vetu, na ktorú kládol dôraz a to o Ježišovom narodení: Narodil sa nám…

Každoročné jubileum Ježišovho narodenia je pre nás podnetom, kedy máme objaviť Ježiša Krista ako Spasiteľa, lebo on je jediný Spasiteľ sveta, včera, dnes a naveky (porov. Hebr.13,8). To znamená, že Ježišovo narodenie v Betleheme nie je iba udalosťou minulosti. Ježiš je začiatok záchrany ľudstva, on je obnovenie všetkého (Ef. 1,10). Ježiš svojim príchodom na tento svet a svojou prítomnosťou osvecuje náš dnešok i budúcnosť sveta.

Dejiny spásy majú svoj vrcholný bod v Ježišovi Kristovi. On nám zjavil tvár milosrdného Boha a priniesol záchranu. V ňom Boh hľadá človeka, ktorý sa vzdialil od neho. V ňom prichádza milosť a milosrdenstvo v ústrety všetkým, aby sa mohli zachrániť. V súvislosti so stretnutím kresťanstva s najstaršími kultúrami a miestnymi náboženstvami v Ázii, Sv. otec vo svojej encyklike Tertio millennio adveniente napísal: „Jestvuje naliehavá potreba, aby sa osvetlila a prehĺbila pravda o Kristovi ako o jedinom sprostredkovateľovi medzi Bohom a ľuďmi a o jedinom Vykupiteľovi sveta, ktorý je výrazne odlišný od zakladateľov iných veľkých náboženstiev, i keď aj v nich sú prvky pravdy, ktoré Cirkev pozoruje s úprimnou úctou a vidí v nich odraz Pravdy osvecujúcej všetkých ľudí.

Neustále, teda aj v budúcnosti musí s obnovenou silou znieť vyhlásenie pravdy: „Narodil sa nám Spasiteľ, Kristus Pán.“ To je zároveň veľká výzva pre evanjelizáciu, najmä uprostred náboženských systémov, ktoré vystupujú so spasiteľským charakterom.

Ján Pavol II. svojimi výzvami a upozorneniami chcel pripraviť srdcia všetkých, aby sa stali prístupnými pôsobeniu Ducha Svätého. Zdôrazňoval potrebu oživovania významu narodenia Ježiša Krista v ľudských dejinách s dôrazom na potrebu viery v neho. Spása sa nedá dosiahnuť výlučne ľudskými silami, preto s novou intenzitou musí zaznieť ohlasovanie evanjeliovej zvesti: Narodil sa nám Spasiteľ, Kristus Pán!

(S.P.)

M. Jurčo tak boh miloval svet (Ján 3,16)

Radujme sa, dieťa sa nám narodilo, Syn nám je daný!

Abrahám zaplesal, keď poznal deň Jeho slávy,

Mojžiš vložil do toho dňa celú nádej Izraela.

Dávid bol s Ním pri kríži, Jób pri slávnom zmŕtvychvstaní,

Izaiáš uvidel Slnko, ktoré nikdy nezájde.

Ručičky na hodinách ľudstva míňali stáročia

a pomaly sa blížili ku dňu Jeho príchodu.

Radujme sa!

Do dejín ľudstva nový prišiel čas, čas Božej milosti,

Čas prítomnosti Pána na posvätnej pôde splnených proroctiev!

Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj,

a na zemi Božia láska, a na zemi Božie slovo,

a na zemi pieseň spasenia.

Sláva na výsostiach Bohu!

Nebeskí anjeli radosť zvestujú,

nebeské vojsko poctu Mu vzdáva,

nebeské bytosti s nevýslovným plesaním

Otca na tróne chvália. Hosanna Kráľovi!

Už v jasliach chudoby leží,

už Ho Matka v náručí drží,

už bežia pastieri do Betlehema,

už sa mu klaňajú mudrci východu,

už vychádza Slnko spravodlivosti.

Na zem prišiel jej Spasiteľ, jej najvyšší Kňaz!

Na zem prišiel Učiteľ večnosti,

Učiteľ všetkých národov a vekov!

Na zem prišiel jej Majiteľ,

jej Vládca a Kráľ!

Narodil sa Kristus pán, radujme sa!

Všetkým členom modlitbového spoločenstva a ctiteľom sv. Pátra Pia, želáme požehnané Vianoce a šťastný vstup do roka 2013.

S láskou v modlitbách želá vedenie MsPP v Hlohovci