Rok 2015
VIANOCE 2015
Ježiš Kristus sa narodil, aby sa nám daroval, pretože v živote Najsvätejšej Trojice, z troch božských osôb je iba jedna, ktorá sa úplne odovzdáva z lásky v najvyššom a najčistejšom zmysle slova.
Drobná postavička dieťaťa Ježiša v jasliach by nám mala napovedať, že Boh evanjelií nie je sudcom, ktorý naháňa strach, a preto by mali byť Vianoce radostným a priateľským dňom. V žiadnom prípade však postava i Krista-dieťaťa nie je celistvým obrazom. Toto dieťa bolo v skutočnosti jedným z najchudobnejších a bolo uložené v jasliach. Čoskoro sa muselo stať politickým utečencom, ktorý utekal pred neľudským tyranom. Bol nútený žiť životom v podstate nepochopený. Nikto, dokonca ani jeho Matka, nevedel celkom pochopiť, čo pre neho znamenalo „byť tam, kde ide o jeho Otca“. Svoj verejný život prežíval takmer výlučne obklopený ľuďmi, ktorí žobrali, prosili a neústupne si žiadali pomoc z neba. Paradoxne bol úplne oddaný ľuďom a ich potrebám, a predsa v hĺbke svojej
duše stál celkom mimo: „Ja a Otec sme jedno“/Jn 10,30/.
O pár desaťročí bude dieťa z Betlehema stáť na samom vrchole konfliktu dobra so zlom. Všetku tú ťarchu bude niesť na svojich pleciach. Rozdrví ho váha hriechov sveta. On je tým človekom, o ktorom sa dá povedať, že sa narodil preto, aby zomrel. Vedel, že toto bude jeho osobným povolaním-vykupiteľom sveta. Aká by mala byť odpoveď na deň narodenia Pána? Dávať a odpúšťať. Rozdávajte a deľte sa so všetkým, čím môžete. Našimi skromnými, ale vzácnymi darmi pre Krista dieťatko môže byť aj úsmev a modlitba.
Končí sa rok 2015. Ďakujme Bohu za všetky jeho dary a milosti, ktoré sme nezaslúžene obdržali. Popritom azda pri eufórii končiaceho sa roka si uvedomujeme, že posledný deň v roku si Cirkev pripomína pamiatku prvého pápeža po hrozných storočiach prenasledovania Rímskou ríšou- sv. Silvestra. Veselo sa lúčime so starým rokom a túžobne dúfame, že ten nasledujúci rok bude lepší. Z toho dôvodu nás pápež zo štvrtého storočia každoročne učí: Neprestajne kráčajte dopredu! Neobzerajte sa späť! Pozerajte pred seba a dôverujte Bohu, no nemyslite si, že ten ďalší rok bude fantastický. Buďte radšej: presvedčení o tom, že Boh bude kráčať s vami. Kristus pôjde s každým, kto ho pozve k sebe. „Pán je môj pastier, čoho sa mám báť? „Neočakávajme, že v tom nasledujúcom; roku bude všetko úžasné, dobré. V skutočnosti jeden z tých nasledujúcich rokov môže byť aj mojim posledným rokom v živote, na tejto zemi. Neočakávajme, že každý deň bude iba modrá obloha, to by mohlo znamenať aj“ sucho. Ale si musíme uvedomiť, že nezostaneme sami, pretože pery toho človeka, ktorý sa narodil v
Betleheme, vraveli o tridsať rokov neskôr, keď opúšťal tento svet: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“/Mt 28,20/.
S. P.
ZAVEĎ MA DO BETLEHEMSKEJ MAŠTALE
Nebeské Dieťa trpí a narieka v jasliach, aby dalo najavo, ako veľmi nás miluje. Všetko mu chýba, aby sme sa od neho naučili zriekať sa časných dobier a vecí; má záľubu v pokorných a chudobných ctiteľoch, aby sme chceli milovať chudobu a vyberali si spoločnosť maličkých a jednoduchých, nie veľkých tohoto sveta.
Ó, Najsvätejší Duch, pohni moje srdce, aby mohlo velebiť a milovať; obdaruj svetlom môj rozum, aby som mohol kontemplovať subtílnosť veľkého tajomstva lásky Boha, ktorý sa stal dieťaťom, rozpáľ oheň mojej vôle, aby som ním mohol zohriať toho, ktorý celý uzimený leží pre mňa na sene…
Moja Matka Mária, zaveď ma do betlehemskej maštaľky, aby som sa zahĺbil do kontemplácie tejto veľkej a vznešenej udalosti, ktorá sa udiala v tichu najdlhšej a najkrajšej noci, akú svet doteraz nevidel.
Ó, Ježišu, vždy bohatý na milosrdenstvo… Príď sa znova narodiť v mojej duši a navždy v nej zostaň…
Naplň moje vychladnuté srdce najvrúcnejšou láskou. Zapáľ vo mne ten oheň, ktorý si priniesol na zem, keď si na ňu prišiel, aby som ním spaľovaný obetoval seba samého na oltári tvojej lásky ako obetu lásky, aby si mohol kraľovať v mojom srdci…
/sv. Páter Pio/
MODLITBA
Pane Ježišu, keď teraz končím tento rok a pripravujem sa na ten ďalší, daj, aby som si čoraz viac uvedomoval tvoju prítomnosť. Pomôž mi odpočívať v tvojej prítomnosti ešte viac ako v minulosti. Pomôž mi, aby som šíril poznanie a vôňu tvojej prítomnosti, kdekoľvek prídem. Nech vždy viac ľudí spoznáva, že ty si s nimi, aj v týchto obavami naplnených časoch. Nech tento rok /2016/ viac ako ktorýkoľvek predošlý strávime v tvojej prítomnosti. Amen. /Benedict J.Groeschel/
MÁRIA, POMÁHAJ RODINÁM
Buď pozdravená, milosti plná, Božie svetlo žiarivé; ponáhľaj sa ó ,Pani, na pomoc svetu…
Matka Božia a Matka naša, chceme ti vzdať vďaku za všetko dobro, ktoré vyprosuješ rodinám celého sveta. Zároveň ťa chceme poprosiť, Matka Pána, aby dobro triumfovalo nad ľudskou bezmocnosťou a nad nebezpečenstvami súčasnej civilizácie, ktorá neraz odmieta chrániť a podporovať dôstojnosť manželstva a rodiny, Matka Nazaretskej rodiny, daj, aby Boh naďalej ostal silou rodiny!
Matka krásnej lásky, Nepoškvrnená Matka Božia,
buď s nami v každom čase.
/Ján Pavol II./
Z DIANIA MsPP V HLOHOVCI
V júni 2015 vedenie MsPP v Hlohovci, obdržalo z Centrály modlitbových skupín sv. Pátra Pia v v San Giovanni Rotondo /Taliansko/ list,s pozvaním na spojenie sa s nimi v modlitbách. Elektronickou poštou sme dali kladnú odpoveď. Prikladám obsah listu a úmysly modlitieb:
Vážení Duchovní Asistenti, Animátori a Členovia modlitebných skupín sv. Pátra Pia z Pietrelciny,
5. mája 1966 pri oslavách desiateho výročia inaugurácie „Casa Sollievo della
Sofferenza „, Páter Pio ponúkol otcovský pohľad na všetky modlitbové skupiny rozšírené po celom svete. Páter Pio im pripomenul , že boli spojené s Casa Sollievo della
Sofferenza (Domom úľavy v utrpení) a že sú vtedy tak aj teraz, predvojom tejto citadely charity, záhradami viery a ohniskami lásky, v ktorej je Kristus samotný prítomný zakaždým, keď sme zhromaždení na modlitbách a eucharistickej večeri (Agape) „. Páter Pio zdôrazňoval tvrdiac, že: „Modlitba je spájajúcou silou všetkých dobrých duší, ktorá hýbe svetom, obnovuje svedomia, udržuje „Dom“ („Casa“), utešuje trpiacich, uzdravuje chorých, posväcuje prácu, zvyšuje zdravotnú starostlivosť, dáva morálnu silu a kresťanskú odovzdanosť k ľudskému utrpeniu, šíri úsmev a požehnanie Božie slabým a unaveným“. Príhovor uzavrel slovami: „Modlite sa veľa, moje deti, modlite sa stále, bez únavy, lebo toto Dielo som zveril modlitbám, ktoré si Boh žiadal a ktoré sa bude naďalej udržiavať a prosperovať vďaka pomoci Božej Prozreteľnosti, duchovného a charitatívneho prispenia všetkých duší, ktoré sa modlia „.
Z týchto dôvodov, ale aj kritickej dobe, v ktorej žijeme, Modlitbová skupina Pátra Pia v Casa Sollievo della Sofferenza, s podporou a požehnaním generálneho riaditeľa modlitbových skupín (Monsignor Michele Castoro), zástupcu generálneho riaditeľa (Dr. Leandro Cascavilla) a generálneho tajomníka (Fr. Carlos Laborde) pozýva všetky modlitbové skupiny Pátra Pia po celom svete, každú na svojom mieste, aby sa dňa 16. júna 2015 (13. výročie kanonizácie sv. Pátra Pia), ak je možné so začiatkom o 19,00 hod zjednotiť sa vo všeobecnej modlitbe – prosbe k Pánovi, na príhovor Panny Márie a Sv. Pátra Pia z Pietrelciny, na nasledujúce úmysly:
– Modlitba za pápeža Františka, katolícku Cirkev a všetkých prenasledovaných kresťanov na celom svete;
– Modlitba za monsignora Michele Castoro, generálneho riaditeľa modlitbových skupín Pátra Pia a prezidenta Casa Sollievo della Sofferenza;
– Modlitba, za všetky Modlitbové Skupiny Pátra Pia, aby sa stali „majákmi svetla vo svete, záhradami viery a ohniskami lásky „, ako si to žiadal sv. Páter Pio;
– Modlitba za pokoj a obrátenie sŕdc, rodín celého sveta, a za tých, ktorí riadia národy;
– Modlitba za Dom úľavy v utrpení, aby mohol pokračovať v raste ako „chrám modlitby a vedy „, za jeho administratívnych a zdravotníckych pracovníkov;
– Modlitba za duchovnú a fyzickú pohodu všetkých chorých a nevládnych;
– Modlitba za duchovné povolania, a za konkrétne úmysly každej modlitbovej skupiny.
Sme presvedčení, že naše jednomyseľné a úprimné modlitby k Pánovi, ponúkané s vierou a úplnou dôverou na príhovor Panny Márie a svätého Pia z Pietrelciny, budú prísľubom hojných milostí a požehnaní pre všetkých nás a pre celý svet.
Pokoj a požehnanie pre všetkých.
Centrum modlitbových skupín sv. Pátra Pia
San Giovanni Rotondo, 8.6.2015
Viera v silu modlitby. Ešte v decembri 2014 požiadala písomne o modlitby za svoju hluchonemú vnučku Dominiku Š. jej babka, p. Mária F. zo Starej Ľubovne. Druhý list adresovaný vedúcej MsPP v Hlohovci /8.apríla 2015/, obsahoval opäť prosbu o modlitby, keďže 13. apríla 2015 bude Dominika operovaná v Bratislave, kde jej skúsia voperovať do uší tzv. chochlár, ktorý by jej patrne umožnil počuť a začať rozprávať. Pani Mária veriac v silu modlitby a milosrdenstvo Božie, vložila svoju nádej aj do spoločných modlitieb MsPP s tým, že po operácii dá vedúcej MsPP vedieť o výsledku operácie a nasledujúcich kontrolných vyšetrení. K veľkej osobnej radosti, s vďakou Bohu a sv. Pátrovi Piovi z Pietrelciny, som mohla túto zvesť tlmočiť MsPP, ktorú som telefonicky 3.júla 2015 obdržala od p.Márie /Dominikinej babky/ s výsledkom, že operácia sa podarila a jej vnučka začína reagovať na zvukové podnety.
Slávnosť sv. Andreja Svorada v Nitre na Zobore /Prvého svätca z územia Slovenska/
Dna 17. júla 2015 sa na priestranstve pred nemocnicou na Zobore, neďaleko zrúcanín benediktínskeho kláštora zišlo množstvo veriacich a turistov, jednak z Nitry, samotného Zobora, ale aj okolitých miest a priľahlých obcí, aby si počas slávnostnej pontifikálnej sv. omše /hlavným celebrantom bol nitriansky biskup, Mons. Viliam Judák /pripomenuli patróna Nitry a Zobora, sv. Andreja Svorada, prvého svätca z územia Slovenska.
O živote nitrianskych pustovníkov sa dozvedáme z legendy, ktorú niekedy medzi rokmi 1064-1070 napísal Maurus, nitriansky rodák, žiak účilišťa pri zoborskom kláštore, neskôr opát a od r.1036 biskup v Päťkostolí.
Počas tejto slávnostnej príležitosti si otec biskup Judák pripomenul aj 10 rokov svojej biskupskej služby. Súčasťou pontifikálnej sv. omše na Zobore boli veriacim predložené k úcte aj relikvie sv. Andreja Svorada a posvätená nová socha tohoto svätca, inštalovaná v priestoroch zrúcanín benediktínskeho kláštora na Zobore. Nová socha v ľudskej veľkosti je zhotovená z pieskovca, skla a železa. Má symbolizovať, že človek je stvorený zo zeme, do ktorej sa vráti. Kovová reťaz v tvare kríža na soche sv. Svorada znamená vernosť Bohu v asketickom živote
S.Patayová
OSTATKY SV.PÁTRA PIA Z PIETRELCINY BUDÚ PUTOVAŤ DO RÍMA – VATIKÁNU
Dňa 3. augusta 2015, vo večerných hodinách o 19.45 hod. vo vysielaní Rádia Vatikán, zaznela prekvapujúca a pre zainteresovaných radostná zvesť: Na veľké prianie sv. otca Františka, pápeža, v rámci novej evanjelizácie a
Roka Božieho milosrdenstva, budú do Vatikánu – Baziliky svätého Petra prevezené neporušené ostatky svätého Pátra Pia z Pietrelciny.
K verejnej úcte budú vystavené v dňoch od 4. do 11. februára 2016.
Dňa 6. februára 2016 sa plánuje konať vo Vatikáne stretnutie členov modlitbových skupín sv. Pátra Pia a jeho ctiteľov, ktorí pri tej príležitosti prídu do Ríma ako pútnici.
Počas uvedenej relácie a oznamu udalosti, boli vyzdvihnuté cnosti svätca, jeho heroický život a príklad spovedníka, ktorým sa obetoval za záchranu nespočetného množstva nesmrteľných duší.
Táto správa z Rádia Vatikán, nielen radostne prekvapila všetkých zainteresovaných MsPP v Hlohovci, ale sa stala inšpiráciou k modlitbám za zdarnosť tohoto podujatia, ktorou sa zvesť o tomto veľkom novodobom
svätcovi dostane do povedomia kresťanov celého sveta.
informácie prináša S.Patayová
modlitba znamená kontakt s Bohom a zjednotenie s bratmi a sestrami vo viere
Čo má spoločné moje, tvoje, naše telesné a duševné zdravie s jednotou s bratmi a sestrami? Odpoveď je veľmi jednoduchá: Každý z nás, s rozličnými charizmami, tvorí Kristovo telo…, lebo Boh nechce iba zdravé jednotlivé časti tela, ale celé telo. To znamená, že ak sa odlúčime od svojich bratov, či v užšom alebo väčšom spoločenstve, vzďaľujeme sa od Krista, ktorý je našou hlavou, spásou a zjednocujúcim činiteľom. Po odluke je zbytočné želať si uzdravenie, napríklad vredu, keď sme ochrnutí sebectvom, nakazení nenávisťou a zaslepení pýchou…Boh si želá, aby medzi jednotlivými údmi, tvoriacimi spoločenstvo, sa ozdravili vzťahy, dominovala spravodlivosť, znášanlivosť, pokoj, odpustenie a služba. V opačnom prípade vzniká „rakovina tela“, spôsobujúca rozklad a smrť. V Kristovom tele všetkých oživuje jediný Duch, Duch vzkrieseného Krista, ktorý je nielen tvorcom, ale aj zjednocovateľom v rôznorodosti, robiac údy vzájomne na sebe závislými. Vrchol zdravia teda spočíva v tom, aby sme boli zdravými údmi Kristovho tela, čiže aby sme žili v spoločenstve s Bohom a jednote s bratmi a sestrami vo viere (T.Forrest, J.P. Flores).
Tak ako sa Hlava-Kristus daroval celému Telu-Cirkvi, povinné sú všetky údy tela darovať sa jeden druhému. Takto v spoločenstve s Bohom nastáva veľké uzdravenie, ktoré nám Pán poskytuje, máme ho stále na dosah. Je liekom, ktorý lieči ak v dôsledku svojej krehkosti upadneme a uzdravuje nás svojou láskou. Napokon samotné vedomie, že som Bohom milovaný a prijímaný, že nie som pre bratov a sestry cudzí, je prameňom zdravia. A tak je to i v samotnom spoločenstve bratov a sestier s Pánom. On nám ponúka príležitosť služby svojim blížnym, čím nás samotných chráni pred chorobou, a ak ochorieme, lieči nás. Spoločenstvo modliacich sa veriacich posilňuje, dáva vytrvalosť v dobrom, lebo je jednotou, v ktorej je sila. Boh vie, že sme slabí, čím sa stávame bez zábran korisťou egoizmu a pýchy, preto nedáva jednotlivcom všetky charizmy, ale rozdelil ich medzi viacerých, aby sme sa vzájomne potrebovali a v spolupatričnosti našli silu.
Nikdy sa človek nesmie spoliehať iba sám na seba, na svoju vôľu, napokon ani len na svoju osobnú modlitbu, hoci aj tá má obrovský význam a hodnotu. Sám Ježiš nám pripomína: „Kde sú dvaja, traja zídení v mojom mene, tam som i ja medzi nimi.“ Preto si je treba zodpovedne uvedomiť, že nie je rozumné spoliehať sa iba na svoju snahu. Napriek tomu je nutné veriť v silu každej modlitby (osobnej i spoločnej) a za každých okolností v jej silu dôverovať. Známy Carlo Carretto na margo modlitby poznamenáva: „Modlitba sa nerodí z cnosti, ale cnosť sa rodí z modlitby.“
Z toho vyplýva, že úprimná a vytrvalá modlitba vytvára nádej, že naše prosby budú vypočuté Bohom a jej prostredníctvom nebeský Otec dodáva našej ľudskej slabosti silu a presvedčenie s vedomím, že naše víťazstvo nad zlom každého druhu spočíva v spoločenstve s Ním. V súčasnej dobe sa takmer desíme nad hrozným dianím vo svete (vojny, katastrofy, krviprelievania, prostitúcia, drogy, potraty, eutanázia…), dokonca i nad samotnou krízou v Cirkvi. Keďže toto všetko skutočne jestvuje, je predovšetkým krízou kresťanov, krízou modlitby a viery.
Boh obetoval svojho Syna za hriešne ľudstvo sveta, pre jeho záchranu, lebo je dobrý a nesmierne milosrdný, plný lásky. Túto skutočnosť by si mali kresťania uvedomiť a nezľahčovať. V inom prípade niet sa čomu diviť…!
Uvedené myšlienky a fakty by mali kresťanov nielen inšpirovať k jednote, ale stmeľovať ich vo viere v silu modlitby. A modlitbové spoločenstvá by sa takto mali stať vzorom pre ostatných. S Božou pomocou a na príhovor sv. Pátra Pia, predmetom týchto snáh, je aj Modlitbové spoločenstvo sv. Pátra Pia v Hlohovci.
„Často si opakujte nádherné slová nášho drahého Majstra: „Buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi.“ Stále majte toto krásne zvolanie v srdci i na perách, vo všetkých skúškach života. Opakujte si ho v súžení. Opakujte ho v pokušeniach a ťažkostiach, ktoré na vás Ježiš zošle. Neustále si ho opakujte, keď sa ocitnete ponorení v oceáne Ježišovej lásky. Toto zvolanie bude vašou kotvou a spásou.“
(sv. Páter Pio)
Pripravila S. PATAYOVÁ
A.Negrisolo, N.Castello, S.M.Manelli
OTEC PIO – VZOR SPOVEDNÍKA
(jeho chápanie desatora)
Šieste a deviate Božie prikázanie.
Cudzoložstvo v myšlienkach. Ak človek nechráni svoju kresťanskú vieru v myšlienkach a nebráni sa útokom v pokušení svojím rozumom, potom sa jeho viera dostáva do smrteľného nebezpečia. Hriech nachádza svoje prvotné pôsobište v inteligencii človeka. Jedinec hreší práve preto, lebo je mysliacim tvorom. Ježiš nás učí, že ten, kto pozerá na ženu s túžbou, hreší s ňou už vo svojom srdci (Mt. 5,28). Tam začína aj porušenie manželského zväzku, práve tam začína cudzoložstvo, ktoré sa napokon prejaví aj telesne. V tejto veci je dobré zopakovať si Katechizmus katolíckej cirkvi (čl. 1853,2520).
Keď sa kajúcnik vyznával z hriechov proti šiestemu a deviatemu prikázaniu, otec Pio sa ho obvykle opýtal: „Povoľoval si tým myšlienkam alebo si ich odháňal?“ Pokiaľ kajúcnik povedal, že nie a išlo o zvykového hriešnika, otec Pio bol naprosto neoblomný a vykázal ho zo spovedelnice bez rozhrešenia. Svoje jednanie ospravedlňoval slovami, že peklo sa zrodilo z jediného hriechu v myšlienkach slobodného tvora – diabla.
Otec Pio tiež tvrdil, že televízor je diabol prítomný v dome. Taktiež bol prísny vo veciach nevhodnej módy. Ako prorok videl dopredu, preto bojoval a používal proti hriechom nemravnosti tvrdé a účinné prostriedky.
Žena, ktorá prišla na spoveď s obnaženými rukami (výstrihy na šatách a iné výstrednosti módy, neboli mysliteľné) dostala od otca Pia nasledovné slová: „Vieš, keby som ti odrezal pílou ruky, trpela by si menej, než budeš za takéto veci trpieť v očistci.“
Otec Pio sa nikdy neobával, že by jeho kostol osirel a spustol prázdnotou. Na začiatku šesťdesiatych rokov (min. storočia), keď viedol skutočnú kampaň proti nevhodnej móde, šíriacej sa ako mor, začal od žien vyžadovať, aby nosili dlhšie sukne. A to bolo rok predtým, než sa objavila móda minisukní. Dokonca aj malé dievčatká museli nosiť dlhšie sukienky. Vtedy sa to všetkým zdalo divné, ale odpoveď prišla za necelý rok, keď sa v uliciach miest objavili dievčatá v minisukniach.
Vtedy sa stávalo, že niektoré ženy pred vstupom do kostola si povoľovali opasky, aby si posunuli sukne na sebe nižšie, ku kolenám. Takéto farizejstvo otec Pio neznášal. Potom si ženy museli vypočuť, že kostol nie je divadlo alebo priamo: „Vypadni, strašidlo!“
Jednanie otca Pia u jedných vzbudzovalo kritiku a nielen u odmietnutých penitentov (mnohí z nich sa skutočne obrátili), ale aj ostatných ľudí. Istý kapucín P.M. mu raz povedal: „Ale otče, keď budete pokračovať týmto spôsobom, potom sa nám kostol pomaly vyprázdni.“ Lenže Pio mu odpovedal: „Lepší prázdny kostol, ako znesvätený.“ Inokedy zasa povedal: „Lepší prázdny kostol ako naplnený samými diablami.“ Nie je to to isté, ako keď Ježiš vyhnal z jeruzalemského chrámu tých, ktorí ho profanovali obchodom?
Pozn. autora príspevku:
Uvedený obsah textu by mal primäť k úvahe tak kňazov, ako aj, v tejto otázke ľahostajných veriacich. (Týka sa to nielen nedôstojného módneho trendu, ale aj iných extrémov narušujúcich oázu ticha v chráme.)
Zmiluj sa nad nami, Pane, lebo sa prehrešujeme voči Tebe!
SAP
z diania mspp v hlohovci
· Činnosť MsPP v Hlohovci pozostáva: V pravidelných (každé tri týždne) stretnutiach. V kontaktoch s externými ctiteľmi sv. Pátra Pia. Z obmieňajúcich modlitbových programov. V informovaní prítomných o úmysloch modlitieb a doručených prosbách o modlitby z rôznych končín Slovenska. Program stretnutí sa uskutočňuje v kostole Ducha Svätého s plánovanými sv. omšami. Informácie o MsPP sa realizujú prostredníctvom tlače a webovej stránky, a to plynule. Uvedený program bez prerušenia (absencie) prebieha v modlitbovom spoločenstve PP už vyše 11 rokov.
· Po dovŕšení desiateho roka činnosti MsPP v Hlohovci (r. 2014), bol obnovený Certifikát, ktorého kópie sa nachádzajú v Arcibiskupskom úrade v Trnave, vo Farskom úrade v Hlohovci a v centrále modlitbových skupín na svete, v San Giovanni Rotondo (Taliansko). S týmito inštitúciami, vedenie MsPP udržuje pravidelný kontakt. Stretnutia MsPP sú plánované pol roka vopred a dokladované elektronicky, ale aj písomne, Farskému úradu a duchovnej asistencii – hlohoveckým františkánom. Okrem toho každé najbližšie stretnutie býva zaradené do chrámových oznamov a na výveskách (plagátoch) v kostoloch.
· Tradične, každý kalendárny rok, poriada vedenie MsPP v Hlohovci, jedenkrát stretnutie volnejšieho charakteru v knižnici Farského pastoračného centra, ktorého obsahom býva modlitba, agapé spojené s diskusiou a premietanie filmu. Tento rok (30. mája 2015) bol prítomným ponúknutý dokument o MsPP v Hlohovci, natočený RTVS (vysielaný v relácii Orientácie na STV2 v novembri 2014) a film, Kto je pápež František, život a charizma nového pápeža.
· Záverom prvého polroka (január-jún 2015), stretnutie končilo sv. omšou (20. júna), obetovanou za dobrodincov MsPP, celebrovanou pátrom Leopoldom J. Jablonským OFM, gvardiánom františkánskeho kláštora.
· Po letnom prázdninovom období (júl, august), stretnutia MsPP pokračujú v septembri vo svojej pravidelnosti.
Informuje S.PATAYOVÁ, vedúca MsPP
modlitba k Panne Márii
Mária, požehnaná od Najvyššieho, Matka milosti, skrze teba vystupuje k Bohu chvála Cirkvi.
Dcéra, ktorú Otec veľmi miloval, ty si prijala anjelovo posolstvo, a tak si spolupracovala na spáse človeka; v tebe stvorenie znova poslúcha Stvoriteľa.
Matka Ježiša Krista, Božieho Syna, ty si zachovávala v srdci Božie slovo, a tak si ukázala cestu múdrosti; v tebe sa človek otvára dobrej zvesti.
Milovaná nevesta Ducha Svätého, ty si prijala do svojho lona Božie Slovo, a tak si darovala svetu život; v tebe sa človek stáva príbytkom Večného. Tvoje vyobrazenie rôznym spôsobom od vekov pripomína tvoju jedinečnú dôstojnosť a tvoje materinské orodovanie.
Súcitná Matka, modliaca sa Panna, obraciam sa k tebe; nech tvoj príhovor podopiera naše prosby. Pomocou tvojho milosrdenstva dosiahneme pokoj a spásu pre seba, pre naše rodiny, pre naše spoločenstvá, pre všetkých bratov a sestry vo viere, pre každého človeka.
Vypros nám od Otca plné poznanie Krista, dary Ducha Svätého, ochranu pred nástrahami a oslobodenie od zla.
Pomôž nám s tebou budovať kráľovstvo Pána, kráľovstvo večnej chvály, kráľovstvo spravodlivosti a pokoja pre všetkých a navždy. Amen.
(Pôvod: Nábožné výlevy)
Ako vznikla modlitba k Michalovi archanjelovi a ako znie?
Odkiaľ pochádzalo rozhodnutie pápeža Leva XIII. prosiť Michala archanjela a jeho nebeské zbory o ochranu Cirkvi proti satanovi a jeho mocnostiam?
Lev XIII. sa zdôveril svojmu sekretárovi, Mons. Rinaldovi Angelimu, že počas slávenia sv. omše videl zástup démonov, ako sa vrhali na Večné mesto a útočili naň. Po skončení sv. omše diktoval svojmu sekretárovi modlitbu k Michalovi archanjelovi, tohto znenia:
„Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji proti zlosti a úkladom diablovým, buď nám ochranou. Pokorne prosíme, nech ho zavráti Boh, a ty knieža vojska nebeského, mocou Božou, zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.“ Amen.
V tomto znení by sa ju mali modliť veriaci po skončení sv. omše, ale i súkromne.
J. Porubčan CESTA SLÁVY
Hrobové ticho, najtichšie, aké kedy zavládlo. A stalo sa, ako povedal. Na tretí deň
počas brieždenia objavili ženy, že hrob je prázdny… Boží posol prehovoril: – Nebojte sa,
ukrižovaný Ježiš vstal! Povedzte jeho učeníkom, že sa s nimi stretne v Galilei… Napokon ešte
stretnutie na rozlúčku. Spomienky – upozornenia – posledné direktívy…
Zatiaľ však ešte čakajte! Na toto spoločné vesmírne dielo Boha – človeka by ste sami
nijako nemohli stačiť. Bude vám daná sila zhora. Otec vám zošle svojho Ducha. Slová
dozneli, nad apoštolmi sa vystreli Ježišove žehnajúce ruky. Odišiel, viac ho už nevideli. Duch
a Stvoriteľ si podávajú ruky na dovŕšenie diela stvorenia podľa Kristovho programu. Zrak sa
im rozžiaril, srdce rozbúchalo, veľmi sa im žiadalo kričať do celého sveta o veľkých veciach
Božích. A nielen to, všade to zvestovať.
Kristov program zostáva i dnes jediným živým programom evolúcie, a že bude
ukončený. A tí, ktorí budú túžobne očakávať Ducha Svätého, budú v každom veku objavovať
v Ježišovom Posolstve takú strhujúcu a neodolateľnú krásu ako vtedy, v tie prvé turíčne dni.
Lebo Duch Svätý zostúpi na každého, kto ho bude túžobne očakávať, a dá mu silu – uzrieť
veľké veci Božie.
(S.P.)
Ó Mária,
prečistá Matka, moja biedna duša, poškvrnená
zlobou a hriechom, volá k tvojmu materinskému
srdcu. Úpenlivo ťa prosím, ráč vo svojej dobrote
vyliať na mňa čo len trochu tej milosti,
ktorá sa z Najsvätejšieho Srdca Ježišovho preliala
do teba ako nekonečné more.
Touto milosťou posilnený nech ešte viac milujem
a lepšie slúžim všemohúcemu Bohu, ktorý naplnil
tvoje srdce až po okraj a ktorý stvoril chrám tvojho
tela v okamihu tvojho Nepoškvrneného počatia.
AMEN.
sv. Páter Pio
Slúžiť núdznym osobám
s nežnosťou a láskou,
nám pomáha rásť v ľudskosť,
len ony sú pravým zdrojom
ľudskosti.
Svätý otec František
DUCH SVÄTÝ NÁS POVZBUDZUJE K NÁDEJI
(Fragment)
Sv. Pavol v ôsmej kapitole Listu Rimanom nám dáva výzvu: Dúfať, dúfať stále,
a keby sme tisíckrát dúfali márne, opäť dúfať. Aj v Encyklike sv. otca Benedikta XVI. – Spe
salvi (V nádeji sme spasení), téma pochádza z uvedeného Pavlovho úryvku. Samotné
vykúpenie ľudstva sa nám dostalo spôsobom, že sme boli obdarovaní nádejou, a to takou, na
ktorú sa môžeme spoľahnúť, a jej silou čeliť prítomnosti, pokiaľ nás táto privádza k určitému
cieľu, a pokiaľ je tento cieľ vznešený. Je to predovšetkým zásluhou Ducha Svätého, že v nás
môže prekypovať nádej. Sv. Pavol v liste Rimanom (15, 13) píše: A Boh (darca) nádeje, nech
nás naplní samou radosťou a pokojom vo viere, aby ste vzrastali v nádeji s mocnou pomocou
Ducha Svätého.
K životu potrebujeme nádej a k nádeji potrebujeme Ducha Svätého. Každá doba
potrebuje nádej, predovšetkým, keď je to doba plná trápení, neistoty a ťažkostí. Nádej je
nevyhnutná cnosť aj v tejto dobe krízy sveta a Cirkvi. nádej nás teda zachraňuje. Práve ona
nám dáva silu začínať stále znova s vierou, že sa skutočne obrátime… Ak takto uvažujeme,
naše srdce sa dotýka Boha, ktorý nám príde na pomoc svojou milosťou.
Veľmi podnetné hľadisko sa nám naskytá prostredníctvom teologickej intuície básnika
Charlesa Péguyho, ktorý to, čo hovorí, vkladá do úst Božích: „Viera ma neprekvapuje. Takto
som viditeľný vo svojom stvoriteľskom diele.
Láska ma neprekvapuje, hovorí Boh. Tie úbohé stvorenia sú tak nešťastné, že ak
nemajú srdce z kameňa, potom niet divu, že majú lásku jedni k druhým… Ovšem nádej,
hovorí Boh, tá ma udivuje. To, čo títo úbohí synovia vidia, ako sa veci majú, a že veria, že
zajtra to bude lepšie, tak práve to je úchvatné. Je treba, aby moja milosť bola skutočne
neuveriteľnou silou.“
Áno, Duch Svätý z nás chce urobiť rozsievačov nádeje. Nie je krásnejšieho daru, ako
keď v rodine, v komunitách, modlitbových skupinách, miestnej a univerzálnej cirkvi, šírime
nádej. Týmto spôsobom Duch Svätý je oživovateľom Cirkvi, a je jej posvätiteľom, zároveň je
božským dychom, jej zjednocujúcim princípom, prameňom svetla a sily, oporou a utešiteľom.
Je tiež žriedlom chariziem, pokojom a radosťou s predchuťou večného života a blaženosti.
Cirkev, ktorú tvoríme my veriaci kresťania, potrebuje trvalé Turíce. Potrebuje oheň
v srdci, trvalú nádej s prorockým pohľadom do budúcnosti…
(Výber z pub. Raniera Cantalamessu – Prvotiny Ducha), S.P.
VIEME NIEČO O RÁDE SVÄTÉHO LAZARA JERUZALEMSKÉHO?
Okrem rôznych rehoľných rádov v Cirkvi, ktoré veriaci ľudia bežne poznajú a rozlišujú, patrí
aj menej známy – Rád svätého Lazara Jeruzalemského.
Rád svätého Lazara je medzinárodný katolícky rytiersky rád, ktorého história siaha až do
doby križiackych výprav. Hlavným poslaním rádu je ochrana katolíckej viery a pomoc
núdznym.
V roku 1608 spojil francúzsky kráľ Henrich IV rád Panny Márie Karmelskej s rádom svätého
Lazara Jeruzalemského. Toto spojenie pretrvávalo až do roku 1831.
V súčasnosti Vojenský a špitalský rád svätého Lazara Jeruzalemského pretrváva v Česku,
kde sa nachádza aj veľkopriorstvo tohto rádu v kooperatíve so Slovenskou komendou.
Insigniou (znakom) tohto rádu je zelený kríž, ktorým sú dekorovaní aj príslušníci tohto rádu.
Svätý Lazar, priateľ Ježiša Krista, oroduj za nás!
(Informáciu poskytol p. Jakubrafael B. Patay OFM Cap., ktorý je zároveň kaplánom
Slovenskej komendy lazariánskych rytierov.
(S.P.)
ČO JE PRE VERIACICH ĽUDÍ „KOMPASOM“ V DOBE RAFINOVANÉHO
PÔSOBENIA DUCHA LŽI?
Sväté Písmo rozlišuje pôsobenie Ducha Svätého, skrze ktorého je prítomný Boh, a duchom
klamstva, podvodu a temna – diablom.
Ducha Božieho spoznáme v tom, že nás spája s Bohom a medzi sebou navzájom, a to
pravdivosťou, dôverou, láskou, odovzdanosťou, radosťou… Naopak, duch temnôt spôsobuje
nedôveru, ničenie, klamstvo, nenávisť, zmätky, nepokoj… ktoré nás oddeľujú od Boha, ale aj
seba navzájom. Cieľom dynamiky zla, je vždy prekážať ľudským vzťahom a ničiť ich. Ak sa
v spoločenstvách (v rodine, medzi veriacimi ľuďmi v spolkoch, modlitbových spoločenstvách
a p.) vzťahy narušujú a vládne tam napätie… to nemôže byť od Ducha Svätého!
Duch, ktorého nám daroval Kristus, chce ľudí doviesť k duchovnému spoločenstvu, ktoré
zahŕňa aj ľudské spoločenstvo, ale to duchovné spoločenstvo je nadradené. Dôležitú úlohu
zohráva v jednotlivých zoskupeniach veriacich ľudí dôveryhodná osoba v úlohe animátora
alebo vedúceho. Zvyčajne sa ňou stáva osoba obdarovaná charizmou vedenia, výsledkom
čoho býva pozitívne upútanie prítomných. To ale nestačí, keďže charizmy môže Boh dať
i hriešnikovi, ktorý ich môže ľahko zneužiť. Sú však ľudia, ktorí vedú hlbší duchovný život.
Títo môžu svojimi charizmami veľmi intenzívne pôsobiť na duchovný rast ostatných, a takých
môže použiť aj Boží Duch.
Negatívny vplyv môže spôsobiť aj osoba prítomná v spoločenstve (v kostole, v kolektívnom
rozhovore, v modlitbových spoločenstvách…). Dá sa to pozorovať vtedy, keď inak pokojní
ľudia sa stávajú nepokojnými, čo nasvedčuje, že v danom prípade cez nejakú osobu
neúčinkuje Boží Duch!
Boží Duch nikdy nie je v rozpore s láskou a pokojom. A vari je treba pripomenúť, že Boh
nikdy nerobí násilie proti ľudskej slobode a tak podobne ani anjeli a svätí. Ak niečo
potrebujeme a od nich požadujeme, musíme ich pozvať, požiadať. Na rozdiel od duchov
temnôt, ktorí nedbajú na slobodu človeka. Akonáhle zistia “medzeru“, ihneď do nej vniknú.
Zneužijú každú slabosť človeka, nedbalosť a hriech. Boh sa nikdy nevnucuje, ale aby sme ho
slobodne zavolali, poprosili a trpezlivo očakávali, a to sa deje prostredníctvom modlitby.
Rozlišovanie, i ide o Ducha Božieho alebo ducha temnôt, je možné zistiť (v kolektívoch či
spoločenstvách) podľa toho, či tam vládne vnútorný pokoj, istota, spolupatričnosť, rešpekt
k vedúcemu a úcta. Ak áno, toto všetko vytvára Boží Duch. Napokon, ak je niečo inšpirované
Duchom Božím, nik v takom prostredí nepociťuje napätie. Všetky impulzy skúmajú
predovšetkým ľudia s charizmou. Vedúci spoločenstiev, prednášajúci, animátori, skúmajú
predovšetkým seba, či ich prejav je od Boha alebo z vlastnej myšlienky. Preto veľkým darom
od Boha je charizma rozlišovania. Veľmi poslúži aj pri takzvaných „výstražných posolstvách“
z neba, počas súkromných zjavení. Treba vedieť, že ak sa darí dobrému, darí sa aj tomu
druhému (Zlému). Veď často prichádza zlý duch v odeve anjela, zjavuje sa v podobe Matky
Božej, Michala archanjela, veď napokon aj on bol dobrý anjel. Zlí duchovia, ktorí spôsobujú
zmätok, vnútorný nepokoj, človeka vlastne preťažujú, čím stráca radosť z duchovných vecí,
a to je jeho cieľom. Pravý opak je Boží Duch, ktorý podnecuje a vedie k uvažovaniu aj
prostredníctvom iného človeka, a necháva nás spolupôsobiť na svojom tvorčom diele. Keďže
duch temna sa snaží deštruovať všetko, čo sa dá, pod jeho vplyvom človek sa stáva
hašterivým, neláskavým a zatrpknutým.
Duch Boží nás vedie k činom lásky, predovšetkým k Ježišovi a blížnym. Zlý duch nás
nenávidí a odvádza od Ježiša. Duch Boží nás jemne pobáda k zmiereniu vo sviatosti pokánia
a robí nás vnímavejšími na potreby iných.
Aj keď sa to zračí rozumné a logické, duchovia temnôt nám predostierajú, že koniec-koncov
sme ľuďmi, ktorí si môžu robiť nároky na rôzne veci: na Boha, na blížnych, na spoločenstvo,
manželstvo na ľudí… A takýmto spôsobom vstupujú do ľudských vzťahov a do spoločnosti,
kde spôsobujú roztržky a spory.
Čitateľ týchto riadkov, sám bez cudzieho názorového zasahovania a poučovania príde na to,
čo je „kompasom“ v dobe rafinovaného pôsobenia „ducha lží“ – diabla. TÝMTO
„KOMPASOM“ JE JEDNA OSOBA BOŽSKEJ TROJICE – DUCH SVÄTÝ!
Jedným z darov Ducha Svätého je aj charizma rozlišovania duchov. Prosme Pána, aby dal
cirkevným spoločenstvám osoby s touto charizmou pre dobro všetkých Bohu verných
kresťanov.
Ďakujem ti, že nám dávaš na cestu
Ducha rozlišovania, že nás nenechávaš
samých, že nás nezanechávaš ako siroty.
Daruj nám teraz jemný cit.
Vezmi si od každého z nás schopnosť
usudzovať, prenikni ju celkom svojim
Duchom a daruj nám práve v tomto čase zmätkov
jasného Ducha rozlišovania.
Daj, aby sme išli po tejto jasnej ceste
pravdy a lásky spolu.
Prosíme ťa o to skrze Krista,
nášho Pána. Amen.
(spracované podľa predlohy H. Buoba) S.P.
Z TŔŇOV SA STÁVAJÚ RUŽE (niekoľko myšlienok sv. Pátra Pia)
Miluj kríž kvôli ukrižovanému Pánovi (E IV., 1000).
Spomienka na Ježišovo utrpenie, nech nie je nikdy vzdialená tvojej mysli. Nech ti je kríž
posilou v hodine skúšok. (E IV., 1000).
********
********
Ježiš nie je nikdy bez kríža, nech teda kríž nie je nikdy bez Ježiša (E IV., 1001).
********
Boh miluje človeka nekonečne. Keď nás trestá, tak to robí s ohľadom na nás, a ako by sa
obával, aby nám príliš neublížil (E IV., 1002).
********
Neustupuj nikdy späť a nepostávaj na ceste, ktorá vedie na Kalváriu tvojho života. Ježiš
vystrie ruku a podá ti ju, aby si nezakolísal. Pomyslenie na milosť Božiu, ktorá nás podopiera,
a na odmenu, ktorú pre nás pripravil Ježiš, to všetko musí byť našou posilou (E IV.,
********
Skúška skončí, a následne pocítime veľkú útechu, potešenie a budeme naplnení radosťou
z toho, že sme mohli niečo vytrpieť pre Ježiša a pre povzbudenie našich bratov (E IV., 1002).
********
Do svojho srdca skry ukrižovaného Ježiša, a všetky ostatné kríže ti budú pripadať ako ruže.
Tí, ktorí pocítili ostrosť tŕňov na tŕňovej korune nášho Spasiteľa, ktorý je našou Hlavou,
potom už necíti žiadnym spôsobom ostatné rany (E III., 827).
********
(Výber z pub. A. Ripabottoniho – Páter Pio) S.P.
Modlitba, jej význam na ceste časnosťou, do prístavu blaženej večnosti
V historických záznamoch sú uvedené aj také údaje, ktoré svedčia o väčšej zbožnosti ľudí, a to nielen chudobných, núdznych či prenasledovaných, ale patrili k ním vysoko vzdelaní, s významným postavením v spoločnosti, zámožní ľudia, šľachta, príslušníci kráľovských rodov, vládcovia…To znamená, že viera v Boha nezávisí od sociálneho postavenia človeka. Svätci predošlých storočí svojím príkladným a heroickým životom boli vzorom pre hľadajúcich Boha a trpiacich. Týmto predznamenávali blížnym spôsob, ako dosiahnuť svätosť života a zmierenie sa so Stvoriteľom neba i zeme. V minulosti, dnes a v budúcnosti, medzi najdôležitejšie atribúty dosiahnutia svätosti patrí modlitba!
V súčasnej dobe krok za krokom sa upúšťa od snahy a potreby modliť sa. Vari to vyplýva z nedostatku času, zvýšeného tempa života, ale hlavne a predovšetkým z honby za postavením, majetkom, mocou, slávou…Čoraz viac naberá na dôležitosti mravná pseudodospelosť, ľahostajnosť, nevnímavosť voči rozlišovaniu dobra a zla. Istý spisovateľ konštatuje: „Vezmite ľuďom Boha a svet sa naplní modlami.“ Je potom divné, že náš svet, ktorý sa tak veľmi vzdialil od Boha a pravého náboženstva, sa až po krk topí v modloslužbe, poverách a okultizme? Myslenie ľudí (žiaľ, aj veriacich v Boha) je narušené v posledných časoch bezuzdným konzumizmom, náboženskou ľahostajnosťou, a pomocou metód modernej vedy sa rozpútava masová ateizačná kampaň. V tomto zmysle sa dnes ľudia stávajú svedkami akejsi „etickej noci“. Jedná sa o kompletné zatemnenie v oblasti mravného správania. Z toho vyplýva, že veriaci ľudia ak neakceptujú cirkevný učiteľský úrad, keď sa náuka Cirkvi neprijíma s úctou a zbožnosťou, prijíma sa potom iné „magistérium“- časopisov, televízie, internetu, ale aj určitých „špičkových“ teológov, ktorí sa snažia za každú cenu byť originálni, moderní, sekulárni…Do toho sa vnucuje aj masívna ponuka reklamy v oblasti okultizmu, ktorá útočí zo stránok najpopulárnejších časopisov a televízie.
Po tejto skutočnosti, akú cenu má pre pokrstených to, že nosia meno kresťana, a že sú podľa štatistík väčšinou, keď nedbajú na Božie zákony a zaoberajú sa okultistickými praktikami? Na tenkom ľade viery a neviery sa ocitajú aj takí ľudia, ktorí sa radia k tzv. „novej religiozite“. Je to nová forma povery, kedy človek v snahe rozšíriť si svoje „vedomosti“, iracionálne vyhľadáva rôzne súkromné zjavenia, ale aj samozvaných charizmatikov. Takýmto spôsobom sa postupne mnohí „horliví“ ľudia dopracovali od okultizmu až k satanizmu.
Je smutné a bolestné, keď sa mnohí praktickí kresťania dozvedia, že brat či sestra vo viere sa nachádzajú v Božom chráme, dokonca sedia jeden vedľa druhého a má na krku amulet od mága alebo bosoráka. Namiesto viery v silu modlitby a v Božiu milosť, veria predmetom, ktoré majú prepojenie s diablom. Keď sa takíto ľudia aj časom zbadajú, že spravili chybu, naviac sa ich stav a potreby nezlepšujú, naopak, zhoršujú, začnú hľadať pomoc v Cirkvi (u kňazov alebo pomoc modlitbami v modlitbových zoskupeniach atď.). Nepriateľ Boží sa však ťažko zrieka svojej obete, útočí a prenasleduje túto. Mnohí sú často odkázaní na pomoc exorcistov, ktorých je na svete nedostatok.
V takýchto prípadoch poslúži doporučenie s presvedčením, že pomocou úprimnej modlitby, predkladanej s vierou a láskou Bohu, dokáže robiť zázraky! Sv. Pio z Pietrelciny (Páter Pio) ubezpečuje, že „modlitba je silnejšia ako atómová bomba“.
Preto by malo každému veriacemu človeku záležať na tom, aby všetky jeho prostriedky snáh smerovali k využitiu toho, aby dosiahol oslobodenie od každého zla, ale aj k nadobudnutiu potrieb, ktoré sú v súlade s Božou vôľou. V takomto prípade modlitba musí byť pravidelná (v súkromí alebo skupinách), je potrebné jej denne venovať patričný čas, a modliť sa s hlbokou vierou. Doporučuje sa čítanie Biblie, osobitne žalmy a kantiká. Modlitba posvätného ruženca má neuveriteľnú silu. Tu treba zdôrazniť, že nemožno opomenúť vzývanie Ducha Svätého a Matku Božiu Máriu, sprostredkovateľku všetkých milostí. Veľmi nám pomáhajú svätí anjeli, archanjeli a anjeli strážcovia. V nebezpečenstvách každého druhu sa obracajme na archanjela Michala, ktorý je veliteľom nebeského vojska. Keďže niekedy nevieme, ani čo a ako sa máme modliť, veľkými pomocníkmi sú nám svätí v nebi. Ich pomoc je často prekvapujúca.
V prípade novodobého svätca Pátra Pia, stigmatizovaného rehoľníka – kapucína a kňaza, a podľa výpovede mnohých, pomohol veriacim (jeho ctiteľom) neuveriteľne mnohokrát, a to nielen počas jeho pozemského života, ale hlavne teraz, keď je už v nebesiach. Túto skutočnosť predkladajú a potvrdzujú modlitbové zoskupenia nesúce jeho meno, roztrúsené po celom kresťanskom svete, ale ja tá, ktorá sa nachádza v kostole Ducha Svätého v Hlohovci, ktorý je jej sídlom.
„Človek nedosiahne spásu bez modlitby ani nevyhrá boj bez nej. Je na vás, ako sa rozhodnete.“ (sv. Páter Pio)
Zlatá urna s telom sv. Pátra Pia v San Giovanni Rotondo
S.P.
Prosíme ťa, Bože
Prosíme ťa, zmŕtvychvstalý Pane, naplň nás silou Ducha Svätého.
Utíš srdcia, posilni dôveru v tvoju lásku… Daj, aby sa v národe zrodila vôľa trpezlivo zápasiť za udržiavanie pokoja a slobody.
Daj, aby sme boli každý deň schopní budovať našu spoločnú budúcnosť našimi rukami a sociálnou solidárnosťou, upierajúc pohľad na tajomstvo tvojho kríža.
Bože, nech Duch Svätý obnovuje tvárnosť našej zeme a posilňuje tvoj ľud…
Nech nám pomáha zachovať tvoje kráľovstvo v osobnom i v rodinnom živote, v živote národa, spoločnosti a štátu.
Ochráň nás od individuálneho , rodinného aj sociálneho egoizmu.
Nedovoľ, aby silnejší pohŕdali slabšími.
Obráň nás od nenávisti a predsudkov pri styku s tými, ktorí majú rozdielne presvedčenie.
Nauč nás prekonávať zlo a vidieť brata aj v tom človeku, ktorý koná zlo a nezbavovať ho práva na obrátenie.
Nauč každého z nás spoznávať vlastné hriechy, aby sme nezačínali dielo obnovy vyberaním triesky z oka svojho brata.
Nauč nás vidieť dobro všade kde je; vdýchni do nás horlivosť, aby sme ho chránili, podporovali a odvážne obhajovali.
Ochráň nás od účasti na klamstve, ktoré rozkladá náš svet.
Daj nám odvahu žiť v pravde.
Daj nám každodenný chlieb a požehnaj našu prácu.
Bože, vodca a Pán národov!
Kriste, ktorý si nás miloval až do konca…
(Mária, Sedembolestná, naša patrónka, oroduj za nás u svojho Syna!)
(sv. Ján Pavol II.)
O Pátrovi Piovi
z rozprávania exorcistu, pátra gabriele amortha
Počas dvadsiatich šiestich rokov, v rokoch 1942 až 1968, čiže do smrti Pátra Pia, otec Gabriele Amorth, kňaz Paulin, ktorý bol považovaný za talianskeho exorcistu s najväčšou autoritou, často putoval do San Giovanni Rotondo k svätému z Gargana. Ešte predtým, než sa tento kňaz pochádzajúci z regiónu Emilia Romagna, odborník na mariológiu, dal na ťažkú a mimoriadnu dušpastiersku „špecializáciu“, bol fascinovaný postavou svätého mnícha. Dvadsaťšesť rokov návštev, diskusií a priateľstva mu umožnili zhromaždiť skutočný poklad spomienok a skúseností. (Pozn.: Pre čitateľov Informač. bulletinu MsPP ponúkam krátky úryvok).
Otec Gabriele vypovedá:
„Pátrovi Piovi som bol verný dvadsaťšesť rokov. To znamená, že po prvýkrát som za ním išiel v r. 1942 počas vojny a bol som mu verný až do r. 1968. Osobitne si spomínam na dve omše. Na prvú, ktorá na mňa veľmi zapôsobila, a poslednú, na ktorej som sa zúčastnil. Trvala hodinu a štyridsať minút! Prvá omša, pri ktorej sa on všemožne snažil skryť svoje utrpenie…Následne ma tí, ktorí viac poznali jeho spôsoby, poučili. Mal veľkú šatku a predstieral, že si utiera pot. V skutočnosti si utieral slzy – plakal počas sv. omše, tak veľmi trpel. Občas som videl, že keď pokľakol pri konsekrácii, zdalo sa, že nemá síl vstať. Pamätám si celé to utrpenie, ktoré sa snažil zakryť, a nachádzam jeho vysvetlenie v slovách, ktoré povedal duchovnej dcére Cleonice, keď sa ho opýtala: Ako sa cítiš, otče, keď stojíš pri oltári? Odpovedal: Cítim sa ako Kristus na kríži. Cítil sa byť ukrižovaný. Skutočne prežíval umučenie. Hovorievame (a je to teologicky správne), že omša je nekrvavým sprítomnením ukrižovania Krista. Z hľadiska celebranta môžeme povedať, že v prípade Pátra Pia to bola obeta krvavá. Páter Pio strašne trpel, nanovo prežíval umučenie.“
Je zaujímavé doplniť rozprávania otca Amortha svedectvom kňaza Franca Renneho, ktorý bol rektorom Biskupského seminára v Conversane v provincii Bari v Taliansku a ktorý si zachoval veľmi živú spomienku. Otec Renna sa narodil v r. 1929 a po prvýkrát sa so sv. rehoľníkom zo San Giovanni Rotondo stretol, keď mal desať rokov.
„Kostol kapucínov sa nachádzal asi kilometer od domov. Malý, dobre osvetlený, bol už od piatej ráno plný ľudí, ktorí prišli z mnohých miest, aby mohli vidieť Pátra Pia, zúčastniť sa na jeho omši, vyspovedať sa a poprosiť o mnohé milosti. Ja, ktorý som už cítil túžbu stať sa kňazom, som to využil na to, aby som posluhoval pri omši, sledoval som vždy jeho pohyby a už som na to nikdy nezabudol. Vo chvíli konsekrácie (pamätám sa na to akoby to bolo teraz, pretože tie obrazy mám hlboko vryté) sa zdalo, ako keby s niekým alebo niečím bojoval. Opakoval s mocou: Odíď! Choď preč! Videl som, ako trpel, pridržiaval sa , zalieval ho pot. Potom znova nadobudol silu, zdvihol konsekrovanú hostiu a kalich, pozdvihol oči hore, ponorený do eucharistického tajomstva.“
To bol Páter Pio, plný sily, mal vtedy niečo málo po päťdesiatke. Je to úplne iný obraz ako ten, ktorý vidí kňaz Gabriele v r. 1968 na konci pozemskej púte svätého rehoľníka.
„Posledná omša…Videli sme ho sediaceho na vozíku. Bol takmer úplne nehybný, odkázaný na pomoc iných. Gestá veľmi obmedzené, omša trvala trištvrte hodiny, práve tak v invalidnom vozíku…vyvolávala silný dojem. Bol blízko smrti. Úplne vychudnutý od utrpenia. Chcel umrieť „v boji“. Aj v posledný deň života išiel na niekoľko minút do spovednice, a v noci zomrel.
To bol jeho boj…Vojna jeho života nepretržite vedená proti nepriateľom Boha a duší, proti zlým duchom. Ak ich videl v rozličných podobách a ak prijímal ich údery, tak to bolo preto, myslím si, aby pripomenul dnešnému svetu, žijúcemu bez viery, ich existenciu.
Vonkajšie skutočnosti, prežité a pretrpené Pátrom Piom, iba veľmi slabo odrážajú skryté skutočnosti – ťažobu hriechu, s ktorým všetci musíme bojovať.“
(Z pub. Marca Tosattiho – Páter Pio, stretnutia s diablom, nezverejnené svedectvá, pripravila S. Patayová)
Z tŕňov sa stávajú ruže (myšlienka sv. Pátra Pia)
Príkladom, ktorému sa treba podobať a podľa neho formovať svoj život, je Ježiš Kristus. Ježiš si ale zvolil štandardu kríža, a preto tiež chce, aby všetci jeho nasledovníci prechádzali kalvárskou cestou a niesli na svojich bedrách kríž (E III, 243).
********
Keď duša trpí z odovzdanosťou, potom trpí spolu s Ježišom, ba je to Ježiš, kto v nej trpí
(E II, 509).
********
Ó jak neznesiteľná je bolesť, keď je ďaleko od kríža. Ale aká je sladká a ľahká bolesť, ktorá je prežívaná blízko Ježišovho kríža (E I, 579).
********
Ako je možné, aby duša, ktorá pozerá na ukrižovaného Ježiša, mohla milovať nejakú vec mimo neho? (E III, 328).
********
Keď chceme premieňať ľudí, nestačí k tomu, aby sme ich milovali. Bezpodmienečne je nutné najskôr milovať Boha i s tým spojenú obeť. Ako je možné byť horúcim pre zem, keď je človek studený pre nebo? (E IV., 999).
********
Drž sa neustále pevne kríža, lebo kríž neutláča. Keby ti azda jeho bremeno spôsobilo kolíziu, neskôr ťa jeho sila podoprie a pozdvihne (E IV., 999).
********
Neustupuj pred skúškami, ktoré Ježiš pripravuje pre svojich vyvolených. Prijmi veľkodušne povolanie a nasleduj svojho Majstra. Nasleduj ho; pokiaľ to nedokážeš radostne, tak sa snaž aspoň pokojne. Poddaj sa Mu a mysli pritom na odmenu, ktorá je pripravená pre teba.
(E IV., 1000).
********
Z DIANIA mspp v HLOHOVCI
o Záverom kalendárneho roka, 8. novembra 2014, zavítala do Hlohovca a MsPP televízia RTVS, z redakcie duchovného života, aby zdokumentovala vznik a program tohto zoskupenia v priebehu 10-ročného jestvovania. Na otázky položené redaktorkou RTVS – Bernadetou Tokárovou, odpovedala vedúca MsPP – Stanislava Patayová a spolupracovníčka Lýdia Tittelová. Zároveň bol nasnímaný, okrem exteriéru a interiéru kostola Ducha Svätého, priebeh stretnutia MsPP, ktorého súčasťou bola i sv. omša celebrovaná pátrom Damianom Petrom Debnárom, OFM (viď foto).
Cieľom tohto podujatia bolo a zostáva vyzdvihnutie osobnosti sv. Pia z Pietrelciny (Pátra Pia), jeho sociálneho veľdiela – Dom úľavy v utrpení a založenia modlitbových skupín, nesúcich jeho meno, a v tomto prípade aj Modlitbovej skupiny (spoločenstva) sv. Pátra Pia v Hlohovci, registrovanú v medzinárodnom centre v San Giovanni Rotondo (Taliansko), ako prvú na Slovensku, ktorá v marci 2014 dovŕšila 10 rokov trvania. Televízny záznam o MsPP v Hlohovci bol na obrazovky RTVS uvedený dňa 23. novembra 2014 v STV2 v relácii Orientácie o 12.30 hod.
o Ukončenie kalendárneho roka 2014 v MsPP sa uskutočnilo dňa 13. decembra 2014 modlitbami a ďakovnou sv. omšou, celebrovanou pátrom Jozefom Čirákom OFM, príslušníkom bratstva františkánov v Hlohovci (viď foto).
S veľkým potešením konštatujem, že záujem o svätca Pátra Pia narastá aj pomocou SR – náboženského vysielania v relácii Cesty, tiež v rádii Regina, ale najnovšie aj v RTVS – televízii v relácii Orientácie, v spojitosti s MsPP v Hlohovci. O záujme svedčia ja početné telefonáty, korešpondencia a internet, prostredníctvom ktorých je kontaktované vedenie MsPP v Hlohovci.
Drahí bratia a sestry, tešíme sa vášmu záujmu o tohto novodobého veľkého svätca, sv. Pátra Pia, a napokon i o našu MsPP. Za všetko vďaka a chvála Pánovi!
„Patrím bezozvyšku všetkým. Každý môže povedať: – Páter Pio je môj. Nesmierne milujem celé ľudské stvorenie. Mám rád duchovné deti ako svoju dušu, ba viac. Utrpením a láskou som ich znovuzrodil pre Ježiša. Môžem zabudnúť na seba, nie však na moje duchovné deti. Verte mi, keď ma Pán povolá, poviem mu: Pane, počkám pri nebeskej bráne, pokým neuvidím vojsť všetky svoje duchovné deti.“
(Archív Pátra Pia)
Informuje: S. Patayová, vedúca